Keď sa o niekoľko dní neskôr Ginette s Denisom plavili loďou na susedný ostrov Goméru, ktorá sa zdala byť pri pohľade z Tenerify takmer na dosah ruky, mysleli obaja na to, že keby nebolo Kanárskych ostrovov, ktoré ich tak veľmi uchvátili, že by kráse našej Zeme čosi chýbalo.
Goméra je veľmi hornatým ostrovom a jej pobrežie, vytvorené z veľkej časti bazaltovými skalnými stenami spadajúcimi z veľkej výšky strmo a priamo do mora, je len veľmi ťažko prístupné.
Je ostrovom s veľmi bohatou vegetáciou a pôsobí neobyčajne idylicky a pôvodne, lebo nie je natoľko preplnená turistami ako Tenerifa a Gran Canaria. Má okolo 22 000 obyvateľov a je tam možné zažiť ešte panenskú prírodu, v takmer úplnej odlúčenosti od civilizácie.
Hlavné mesto San Sebastian má okolo 10 000 obyvateľov a leží v malebnom zálive. Môže sa popýšiť tým, že sa v jeho prístave zastavil Kristof Kolumbus, aby si tam v roku 1492, počas svojej historickej objaviteľskej cesty k brehom Ameriky, doplnil zásoby.
V tom čase vládla na Gomére doňa Beatriz de Bobadilla. Kolumbus sa do nej zamiloval a strávil s ňou niekoľko dní vášnivej a romantickej lásky.
V kostole Asuncion, ktorý stojí ešte aj dnes, dala jeho kráľovská milenka slúžiť omšu za to, aby sa jeho odvážna a nebezpečná cesta do neznáma vydarila a aby sa šťastne vrátil.
Ginette a Denis ostali na Gomére tri dni. Chceli tam okrem iného autenticky zažiť jednu typickú a veľmi neobyčajnú kuriozitu ostrova, o ktorej im rozprával René. Išlo o silbido gomero – gomérske pískanie, ktoré však pomaly už vymieralo. Je to jediná reč na svete, ktorá pozostáva len z pískaných zvukov. Spôsob, akým sa píska, je založený na špeciálnej technike pískania. Rozlišuje sa pritom tón, dĺžky aj volumeny jednotlivých zapískaných zvukov. Ich kombináciou je možné vytvoriť akékoľvek slovo. Prv ako bol vynajdený telefón, tak bola táto reč najlepšou metódou na prenos informácií z miesta na miesto, a takto sa správy rýchlo šírili z jedneho konca ostrova na druhý koniec.
Odosielateľ správy musel najprv vybudiť určitým signálom – obdobne zvoneniu telefónu – pozornosť príjemcu a ten mu následne odpovie zase iným signálom, ktorý znamená, že je pripravený jeho správu prijať. Potom sa už môže začať medzi nimi rozhovor.
René im aj dohodol stretnutie s dvoma najlepšími znalcami tejto pískanej reči Gomérčanov. Boli to jeho priatelia, s ktorými sa už dlho poznal.
To, čo im predviedli, bolo skutočne fascinujúcim zážitkom. Dokázali pískaním naozaj vyjadriť všetko čo chceli. Pri rozlúčke im so smútkom povedali, že táto ich reč je už celkom na ústupe a že mladá generácia sa už tak nechce viac rozprávať.
Keď o dva mesiace neskôr sa ich pobyt na Kanárskych ostrovoch skončil a už boli na palube lietadla, smerujúceho na parížske letisko Orly, tak len mlčky a nostalgicky pozorovali, ako v dialke uniká ich zraku slnkom ožarovaný vrcholec Pico del Tejde, až napokon celkom zmizol. V predstave si premietali všetky tie nezabudnuteľné dni, ktoré navždy obohatili ich ducha i srdce.
Vracali sa do Paríža, ale obaja dobre vedeli, že časť ich bytosti navždy ostane v nádhernej kanárskej krajine, ktorá v nich natrvalo zanechala nezmazateľné stopy.
2. kapitola
V krajine pod Olympom
Od ich návratu z Kanárskych ostrovov prešli už štyri mesiace. Chystali sa na štyri týždne do Grécka, tentokrát súkromne. Grécko ich oboch veľmi priťahovalo a fascinovalo. Samozrejme, že najviac ich zaujímala jeho antika.
Pokračovanie nasleduje.
Roman Bednár
Článok publikujeme so súhlasom autora, pôvodný text nájdete na www.roman-bednar.com.
