Pri mapovaní najväčších rizík Broža vychádzal z údajov posledného Svetového ekonomického fóra v Davose a jeho výročnej správy. Na súčasné globálne riziká možno nazerať z hľadiska toho, aká veľká je pravdepodobnosť, že súčasný svet ovplyvnia. Výpočet sa začína aktuálnou hrozbou migrácie, ale k hrozbám tiež podľa záverov Svetového ekonomického fóra patria tiež extrémne výkyvy počasia, zmena klímy, prírodné katastrofy, nezamestnanosť, kríza vody, nezákonný obchod. Tieto riziká môžu mať významný vplyv na život všetkých ľudí. “Problémom je ale tiež miera schopnosti ľudstva vyrovnať sa s dôsledkami týchto rizík. Tieto faktory možno rozdeliť do piatich kategórií – ekonomické, environmentálne, geopolitické, sociálne a technologické,” popísal Michal Broža.
Dôležité je podľa neho tiež to, ktoré riziká vnímame ako hrozbu v krátkodobom horizonte a ktoré považujeme za dôležité vzhľadom na dlhšie časové úseky. V krátkodobom horizonte osemnástich mesiacov sa javí ako hlavný faktor, ktorý je potrebné brať vážne, migrácia. Vedľa toho je to aj hrozba rozsiahleho medzinárodného konfliktu, ktorá v posledných dvadsiatich rokoch prakticky medzi svetovými hrozbami nebola.
“V dlhodobejšej – desaťročnej – perspektíve sa pohľad na riziká zmenil. Medzi najvážnejšími je nedostatok vody, klimatické zmeny a extrémne výkyvy počasia, potravinová kríza a sociálna nestabilita vo svete. Nemali by sme sa zaoberať len momentálnou situáciou, ale zameriavať sa aj na to, kam svet bude smerovať v najbližších rokoch a kde hľadať riešenie rizík. Žiadne z rizík zrejme súčasný svet nezahubí, ľudstvo je schopné sa vyrovnávať s rôznymi krízami a teraz je na nás, ako sme schopní hľadať riešenia,” povedal k dlhodobejším prognózam Broža. V prvej dekáde 21. storočia vo vnímaní globálnych rizík pritom prevažuje ekonomický pohľad, v súčasnosti hrozby badať skôr v environmentálnej oblasti.
Extrémna chudoba a hlad
Ako hlavný príznak zmien, ktoré sa vo svete dejú, odborníci vidia nárast populácie, ktorá by na konci tohto storočia mala dosiahnuť viac ako jedenásť miliárd obyvateľov, nárast je pritom exponenciálny. “Rast počtu obyvateľov je jeden z faktorov, na ktoré musíme brať ohľad pri globálnom uvažovaní o rizikách. Vedľa toho je to aj starnutie obyvateľstva, teda predĺženie priemerného veku, ďalším z faktorov, ktoré ovplyvňujú súčasný svet, je obrovská nerovnosť, keď je časť sveta relatívne veľmi bohatá, malá časť dokonca extrémne bohatá, ale potom je tu obrovská masa ľudí, ktorá žije v najbiednejších podmienkach a prežíva z 1,25 dolára na deň,” povedal v Brne Michal Broža.
Trend v oblasti extrémnej chudoby sa podľa neho síce znižuje a je zrejmé, že sa vo svete v tomto smere niečo realizovať darí, ale pokiaľ ide o počet ľudí zasiahnutých extrémnou chudobou, je to stále necelá miliarda obyvateľov. Na poklese počtu najchudobnejších ľudí sa podieľa hlavne východná Ázia a Čína, kde dochádza k veľkému poklesu extrémnej chudoby. Masovým negatívnym faktorom je tiež hlad, nedostatkom potravín trpí asi osemsto miliónov ľudí a problém hladu je v tom, že ak sú deti dlhodobo zasiahnuté hladom, majú podstatne menšie schopnosti sa rozvíjať, získať vzdelanie a znižuje sa možnosť ich budúceho uplatnenia.
Negatívne plytvanie potravinami
Jednou z dôležitých otázok udržateľnosti rozvoja súčasného sveta je plytvanie potravinami. “Aj na Slovensku je rad zaujímavých iniciatív, ktoré sa snažia tému šíriť a vniesť ju do verejnej debaty. Na jednej konferencii bola prezentovaná skutočnosť, že podľa prieskumu v slovenských domácnostiach sa plytvanie jedlom nepovažuje za dôležité z finančného hľadiska. Myslím, že to súvisí s tým, že sa u nás málo hľadí na kvalitu jedla a dôležitá je skôr cena, teda že sa kupuje väčšie množstvo lacných a nie príliš kvalitných potravín, s ktorými sa potom plytvá. Pokiaľ ide o svet, jedna tretina všetkých potravín vyjde nazmar, a to predstavuje v prepočte 740 miliárd eur,” uviedol Michal Broža.
Na plytvaní je podľa neho tiež zaujímavé, ako je svet rozdielny a v čom je bohatší svet iný než rozvojový – u nás strata potravín vychádza na sto kilogramov potravín na osobu na rok, v subsaharskej Afrike je to asi desatina tohto množstva. Dôvody, prečo sa plytvá, sú neúmerne veľké porcie, veľké nákupy alebo zlé označenie tovaru, ktoré vedie k tomu, že sa vyhadzujú aj potraviny, ktoré by sa mohli konzumovať. Celkové množstvo vyplytvaných potravín by v globálnom meradle mohlo “nakŕmiť” osem miliónov hladujúcich.
Plytvanie potravinami okrem iného súvisí aj s krízou vody, s rastúcou populáciou rastú nároky na jej spotrebu a v najbližších desiatich rokoch vzrastú nároky na vodu v rozvojových krajinách o 50 %, vo vyspelých o 20 %. Nedostatok vody je jedným z hlavných rizík súčasnosti a pri produkcii potravín je spotreba vody veľmi vysoká.
Regulácia skleníkových plynov je nutná
V diskusii na VUT v Brne Michal Broža diskutoval aj o problematike klimatickej zmeny. Sám považuje minuloročnú dohodu štátov z klimatickej konferencie v Paríži za pozitívny krok správnym smerom. Dohoda sa týka hlavne znižovania produkcie skleníkových plynov, scenáre pôsobenia týchto plynov sú rôzne a hrozia rozdielne riziká. “Bez regulácie do konca storočia vzrastie priemerná globálna teplota o viac ako päť stupňov, odborníci sa pritom zhodujú, že relatívne bezpečný by bol vzrast len o dva stupne. Fyzikálne dôsledky oteplenia budú mať ďalekosiahle následky. Napríklad v Európe je prognóza, že sa významne dotkne alpskej oblasti, Holandska, kde je nebezpečenstvo stúpajúcej hladiny mora,” povedal Michal Broža. Skeptici podľa neho globálnemu plánu na zníženie emisií CO2 neveria, ale optimisti vnímajú zmenenú realitu sveta a vidia potrebu jeho zmeny. “Je dôležité pozerať sa na svet na globálnej úrovni, sú tu reálne pokusy ako ho nasmerovať k udržateľnému stavu. Táto agenda je rozsiahla, ale stojí za pozornosť,” uviedol Broža.
Migrácia je megatrend 21. storočia
V závere prednášky spomenul aj aktuálne otázky migrácie. Podľa štatistík je vo svete asi 250 miliónov ľudí, ktorí majú štatút medzinárodného migranta. “To sú tri percentá obyvateľov Zeme a ide o megatrend 21. storočia. Je to pritom prirodzenou súčasťou vývoja,” popísal vývoj expert Broža a uviedol, že migrácia existovala vždy, k najviac negatívnym faktorom ale patrí to, že v súčasnosti migruje asi šesťdesiat miliónov ľudí pre vojnu a každý deň je takto donútených odísť zo svojich domovov cez 40-tisíc ľudí. V Európe je podľa dlhodobých štatistík 72 miliónov migrantov a desať štátov s ich najväčším počtom tvoria USA, Rusko, Saudská Arábia, Nemecko, Spojené arabské emiráty, Veľká Británia, Francúzsko, Kanada, Austrália a Španielsko. V dlhodobom horizonte sa odhaduje, že do roku 2050 v dôsledku environmentálnych zmien môže migrovať až 200 miliónov ľudí. Tak ako existuje mnoho scenárov vývoja klímy, je i mnoho prognóz migrácie. “Môže to byť aj podstatne lepšie a navyše ľudia budú migrovať na malé vzdialenosti. Keď nastane problém v Dháke, nepôjdu do Francúzska alebo USA, ale budú hľadať priestor na život niekde blízko. Z podstatnej časti sa migrácia bude odohrávať v rámci regiónov,” vysvetlil Michal Broža.
Pôvodný článok TU.
Autor: David Daniel
