„V Česku v ostatných mesiacoch rastú odborníci na migráciu, azylové právo a históriu utečeneckých vĺn ako huby po daždi,“ píše Heřmanová a poukazuje na verejné pôsobenie geológa Václava Cíleka, speváka Aleša Brichtu, entomológa Martina Konvičku či sociológa Petra Hampla. K nim sa teraz pridal aj fotograf časopisu Reflex Jan Šibík, ktorý z niekoľkých svojich fotiek vyvodil pevné závery.
Nešlo však o jeho prvú reportáž z utečeneckých ciest. „Držal vtedy v ruke tatranku a časť žemle, a sťažoval sa na nehospodárnosť migrantov aj tých, ktorí sa im snažia pomáhať – na záver neváhal spomenúť aj priemernú cenu karimatky v českom maloobchode,“ dodáva Heřmanová. Vo finále sa však za svoj jednostranný, úzko poňatý pohľad ospravedlnil.
Podľa Heřmanovej je však problém, že Šibík neklamal. Jednoducho len opísal, čo videl, a to bez kontextu. „Ide totiž o čistú dojmológiu, útržky informácií vytrhnuté z kontextu a Šibíkove osobné postrehy.“ A za to z neho v Reflexe urobili vrchného odborníka na utečeneckú krízu.
„Šibík sa zmieňuje o niekoľkých evergreenoch – napríklad fakte, že po sebe utečenci neupratujú. Neberie pritom vôbec do úvahy, že tí ľudia možno niekoľko nocí nespali. Nenapadne mu, že nemali čas po sebe upratať. A už vôbec sa nezamyslí, že kdekoľvek, kadiaľ prejde za jednu noc napríklad dvetisíc ľudí, skrátka zostane neporiadok,“ tvrdí Heřmanová a ako príklad dodáva, že keby niekde prešlo rovnaké množstvo fanúšikov Ordinácie v ružovej záhrade, zostal by po nich taký istý neporiadok.
Šibík skrátka vidí problém, odmieta sa však zamyslieť nad jeho príčinami či dôsledkami, iba konštatuje, že existuje problém. Neponúka ani žiadne riešenie, je tak obyčajný kritik, ktorý kritizuje prácu dobrovoľníkov.
„Najúsmevnejšie potom pôsobí jeho kvázi kritika ,slniečkarov‘. Šibík ich obviňuje z jednostranného pohľadu na vec, z neústretovosti k médiám a z čierno-bieleho videnia,“ tvrdí Heřmanová a vysvetľuje, že práve spomínané neduhy sú vlastné práve Šibíkovi a medzi dobrovoľníkmi vraj veľa slniečkarov človek nenájde. Oni navyše hovoria v médiách, komunikujú s verejnosťou a všeobecne o situácii informujú, len sa ich nikto z novinárov nepýta.
„Cílek, Brichta alebo ,bývalá moslimka‘ Bitarová tak v očiach verejnosti požívajú väčšiu úctu ako arabisti formátu Bronislava Ostřanského, pravicový sociológ Hampl hravo zatieni svetoznámeho Zygmunta Baumana a v televízii hovorí o migrácii advokátka Samková. Niet potom divu, že fotograf, ktorý strávil na Balkáne pár dní, je považovaný za stopercentný zdroj informácií o situácii na mieste,“ dodáva Heřmanová. V čom presne však tkvie chyba, nevie, ale je zrejmé, že túto otázku si treba zodpovedať čo najskôr.
Celý text si môžete prečítať TU.
autor: spa
