Cestoval som krátko pred voľbami slovenskou krajinou a obdivoval som odhodlanie kandidátov nechať sa okiadzať až za hranice svojich možností len preto, aby nám – občanom mohli slúžiť. Minister znamená po latinsky služobník a my – nevďační voliči, namiesto toho, aby sme týmto ľuďom prejavovali úctu, si z nich uťahujeme. Počul som dokonca, že kdesi našli roztrhané telo politika, ktorý sa roztrhal v snahe urobiť nás šťastnými. Verím, že táto príkladná obetavosť podnieti kompetentných, aby postavili na Slovensku dôstojný Pamätník neznámeho politika, kam budú v budúcnosti pochovávať podobných obetavcov. Niektoré bilbordové heslá boli vzácne úprimné – „Poď voliť, ide (nám) o všetko!“ Podobne ma zaujalo nápadité heslo inej strany: „Za lepšie Slovensko!“ Vyhodnotil som si ho ako verejné oznámenie odchodu tejto strany zo Slovenska. Zatiaľ odišli len z parlamentnej politickej scény…
V mojej knihe Idioti v politike citujem niekdajšieho amerického prezidenta Ronalda Reagana: „Politika je druhé najstaršie remeslo na svete, a veľmi sa na to prvé podobá.“ To je v tejto chvíli zrejme všetko smiešne, čo mi v súvislosti so slovenskými voľbami schádza na um. A teraz to vážnejšie. Pokúsim sa o analýzu ich výsledkov i napriek riziku, že ma majitelia pravdy označia za sympatizanta Kotlebu či dokonca za fašistu. Po mnohých iných adjektívach, ktorými som bol počastovaný, som však už zvyknutý.
Ale pekne po poriadku. Slovenské voľby nemožno vnímať izolovane, ich výsledok pochopíme len v európskom, ak nechcem povedať svetovom kontexte. Kto lezie v tejto chvíli najviac Bruselu a pani Merkelovej na nervy? Vyšehradská štvorka svojou antiimigračnou rétorikou. Poľsko a Maďarsko sú v tejto chvíli nepriechodné, je tu šanca začať ju oslabovať Slovenskom. Idú voľby a strategický cieľ je – odpáliť Fica. Začínajú sa čudesne načasované štrajky učiteľov a zdravotných sestier. Ich organizátorov prijíma dokonca prezident. Fico robí navyše fatálnu chybu – dáva sa do nezmyselného súboja s Matovičom. Prichádzajú voľby a Fico z nich vyjde citeľne oslabený. Ako jasný víťaz z nich vychádza Kotleba. Ako jasný porazený favorizovaná strana Sieť. Slabý výsledok KDH predpovedali prieskumy. Mizivý výsledok Procházku a skvelý výsledok Kotlebu nepredpovedal ani jeden prieskum. Ani jeden! Nie je možné sa takto opakovane mýliť, z čoho mi vyplýva jediné – prieskumné agentúry zámerne klamali. Povráva sa, že jedno percento v prieskume stojí päťdesiattisíc eur. Mám pocit, že na prieskumné agentúry platí to isté, čo na banky: Amatérski lupiči prevádzkujú bankové lúpeže, profesionálni lupiči prevádzkujú rovno banky. Je to Brechtova myšlienka, nie moja.
Problémom Slovenska nie je Kotleba
Prezident prijal po voľbách takmer všetkých lídrov parlamentných politických strán. Pred stretnutiami s ním boli vyhlásenia lídrov o možnej spolupráci so Smerom okrem Matoviča, Sulíka a Kollára vágne. Po stretnutí už aj Procházka s razanciou hraničiacou s odvahou prehlásil: S Ficom nie! Kotlebu prezident neprijal. Nielenže tým dokázal, že na Slovensku síce máme demokraciu, len nám chýbajú demokrati, ale urazil tým 209 779 občanov Slovenskej republiky a čo je horšie, začal Kotlebovi predvolebnú kampaň. Pretože z toho, čo je k dispozícii, sa normálna a najmä stabilná vláda fungujúca na základe vzájomnej hodnotovej dôvery postaviť nedá. Teda, aby som bol presný – ak by sme mali v tejto krajine štátnikov, a Sulík by sa dokázal dohodnúť s Ficom v záujme Slovenska a nielen v záujme svojej strany, mohla by vzniknúť skvelá veľká koalícia tak, ako nám to dlhé roky ukazujú Nemci alebo Rakúšania. Ukázali by sme svetu, že sme ozaj vyspelá krajina. Toto je však v tejto chvíli úvaha za hranicami fantastiky, hoci by som sa rád mýlil. Takže späť do reality. Aj keď pán Danko nadšene vyhlasuje, že zachránil SNS, prudko sa mýli. Má dve možnosti – ísť do koalície s Bélom Bugárom, čo znamená skazu SNS alebo ísť do predčasných volieb, čo znamená rovnako skazu SNS, lebo ich zhltne Kotleba. Tak ako s heslom Za Boha, za národ odrovnal KDH. Iba ak by Danko riadne pritvrdil, ale to už robí Kotleba.
V podobnej situácii je Béla Bugár – ak pôjde do partie s Dankom – Most-Híd skončil a ak pôjde do predčasných volieb, zožerie ho SMK. A výsledok predčasných volieb by mal jasného víťaza – Kotlebu. Stavím sa, o čo chcete, že v predčasných voľbách Kotleba svoj zisk zdvojnásobí! Keďže tu nemáme štátnikov, Bugárovi a Dankovi začína zvoniť politický umieračik. Byť na ich mieste, riadim sa riekankou: „Vezmeme si hoblík pílku, lízneme si aspoň chvíľku.” A navyše by sa mohli pred svojimi voličmi obhajovať štátnickou zodpovednosťou. Pri malosti slovenských politikov to však skôr vyzerá, že na novú vládu môžeme zabudnúť. Jediný, kto sa môže oprávnene usmievať, je Boris Kollár, lebo mu opäť jeden z jeho obchodných projektov vyšiel. Aj keď pravdepodobne nová vláda z týchto volieb nevzíde, neboli zbytočné. Bol to veľmi reprezentatívny prieskum verejnej mienky a aspoň mne ukázal nasledovné:
Problémom Slovenska nie je Kotleba, on je len reakcia na neriešenie problémov. Som posledný, kto bude obhajovať Kotlebu, ale som prvý, kto bude obhajovať pravdu. Alebo aspoň ju hľadať. Po voľbách som šokovaný z kľúčového faktu, v dôsledku ktorého nevidím budúcnosť Slovenska optimisticky. Sme jediná krajina na svete, v ktorej keď tesár nevie zatĺcť klinec, nadávame na kladivo!!! Kotleba je len dôsledok neschopnosti, ignorantstva, sebectva a pýchy etablovaných politikov. Je úplne jedno, či sú ľavicoví, alebo pravicoví. Moje tvrdenie zakladám na mnohých cestách po našej vlasti. Som ten slovenský spisovateľ, ktorý cestuje po krajine na besedy nepochybne najviac. Lebo píšem pre ľudí, a preto chcem o ich bolestiach a radostiach vedieť priamo od nich. Tri dni pred voľbami som absolvoval trasu: Bratislava – Rakovec – Michalovce – Strážske – Pušovce – Prešov – Sabinov – Stará Ľubovňa – Hniezdne – Podolínec – Kežmarok – Poprad – Bratislava. Po návrate z nej som vzal ceruzku a manželke som napísal na papier: Kotleba 9. Takmer som sa trafil. V okresoch, ktorými som cestoval a rozprával sa s ľuďmi, získal väčšinou viac ako mnou očakávaných deväť percent. Uvádzam okresy, kde získal nad desať percent: Stará Ľubovňa (10,13) Kežmarok (13,32) Poprad (10,31), Spišská Nová Ves (10,11), Gelnica (11,21), Revúca (13,64), Poltár (13,66), Veľký Krtíš (11,11), Detva (10,99), Brezno (14,06), Dolný Kubín (12,59), Tvrdošín (11,33), Námestovo (10,47) Krupina (15,35) Kysucké Nové Mesto (11,18) Žiar nad Hronom (12,09) Žarnovica (11,54) Aj s ostatnými 209 779 hlasov. Ak prekryjete mapu týchto okrskov s mapou nezamestnanosti a problémom Rómov, bude sa vám podozrivo zhodovať. Nech zodvihne ruku ten, kto je presvedčený, že títo ľudia sú fašisti. Ja o tom presvedčený nie som. Takže Kotlebu katapultovalo neriešenie zamestnanosti a Rómov.
Nazveme fašistom aj Jahnátka?
Odmietam Kotlebovo velebenie Slovenského štátu. Bol to vazalský štát v područí Hitlera, ale… Potom by sme museli zákonom zakázať vedúcu silu, ktorá za tohto štátu, ktorý poslal na smrť šesťdesiattisíc našich občanov, vládla a tou bola katolícka cirkev. Prezidentom bol dokonca farár. To by sa Kotlebovi asi nepáčilo. Rovnako by sme museli kategoricky odmietnuť naše štyridsaťročné moskovské vazalstvo a zákonom zakázať komunistickú stranu. Ak by sme to spravili, riskovali by sme, že o dvadsať rokov budú naši potomkovia kategoricky odmietať naše dnešné vazalstvo. A po tomto dnešnom možno ďalšie – moslimské… Odmietam Kotlebovo spochybňovanie holocaustu, ako aj jeho rodinkárstvo. Odmietam jeho znevažovanie Slovenského národného povstania. Možno má ešte dosť iných odmietnutiahodných vecí, ale nie som ten, kto má právo súdiť, a tak svoj výpočet odsudkov zastavím a sústredím sa na Kotlebove oficiálne predvolebné návrhy tak, ako som ich našiel na stránke jeho politickej strany:
1. Zatočíme so zlodejmi v bielych golieroch! (Súhlasíte?)
2. Zatočíme s príživníkmi v osadách! (Súhlasíte?)
3. Preč z NATO! (Ak sú politici presvedčení, že väčšina Slovákov je za zotrvanie v NATO, dá sa o tom presvedčiť a usvedčiť Kotlebu jednoducho – urobiť referendum alebo aspoň prieskum verejnej mienky. Nikto zatiaľ s takouto myšlienkou neprišiel. Prečo?)
4. Preč z EÚ! (Platí to isté, čo v prípade NATO. Ak sú si politici istí o našej vôli byť členom EÚ (najmä od začatia migračnej krízy), je tu možnosť rovnaká, akú majú občania Veľkej Británie – referendum. Briti ho môžu mať – my nie? Prečo?)
5. Sociálna politika na princípe zásluhovosti – čiže dať ľuďom namiesto dávok prácu. (Súhlasíte?)
6. Založenie domobrany. (Domobranu majú aj Švajčiari. Označuje ich niekto za fašistov?)
7. Obnovenie potravinovej sebestačnosti.(Ten istý cieľ vyhlásil aj minister Jahnátek. Je preto fašista?)
8. Obnovenie slovenskej koruny. (Svoje meny majú Veľká Británia, Poľsko, Maďarsko, Česko a ďalšie štáty. Sú preto fašisti?)
9. Zastaviť mediálne vymývanie hláv. (Ak niektoré mainstreamové médium chce dokázať opak Kotlebovho – a v tomto prípade i môjho tvrdenia – môže to urobiť okamžite! Zverejniť tento môj komentár.)
Tí, ktorí volili Kotlebu, nie sú žiadni fašisti. S viacerými som na východnom Slovensku hovoril osobne a sú to slušní, ale zúfalí ľudia. Učiteľka z rómskej školy, ktorá už niekoľkokrát zavšivavila seba i svoju rodinu, jej dcéra prekonala mums, jej kolegyňa dostala žltačku od rómskych detí, ktoré žijú v osadách v katastrofálnych podmienkach. Učiteľka by okamžite zutekala, keby mala kam. Na východnom Slovensku však prácu ťažko nájdete. Kotlebu volila aj úradníčka na úrade práce v istom východoslovenskom meste, lebo za štyristo eur (počujete dobre!) ju šikanujú rodinní príslušníci smerákmi dosadených funkcionárov. Kotlebu volil policajt, ktorý bojuje proti rusnáckej klike v jeho okresnom veliteľstve pružne sa prispôsobujúcej každej vláde. Kotlebu volili zúfalí otcovia, ktorých manželky udržujú nad vodou ich rodiny tak, že chodia utierať zadky rakúskym a nemeckým dôchodcom a doma sa im zatiaľ rozpadávajú manželstvá, Kotlebu volili zúfalci, ktorí majú za susedov Rómov, ktorých „systémové“ politické strany podporujú hlúpymi zákonmi v leňošení a v masovej produkcii detí. Rómske osady sú „no go zóny“ v ktorých, našťastie, neplatí šaría, ale neplatia tam ani slovenské zákony. Za incest, krádeže či znásilnenia ide každý biely do väzenia, Rómom sa to neraz prepáči. Neodsudzujem Rómov, ale tých, ktorí ich problémy neriešia. Bratislavskí aparátnici majú do Jarovníc, Luníka IX, Ľubice, Podolínca, Zborova, Letanoviec, Smižian, Šváboviec, Huncoviec, Žehry, Krásnohorského Podhradia, Sečoviec, Richnavy a ďalších rómskych alebo už takmer rómskych osád očividne ďaleko.
Chcete zbaviť Slovensko Kotlebu? Tak…
Po rokoch márneho volania doslova o pomoc k takzvaným systémovým stranám sa sklamaní ľudia obrátili na stranu nesystémovú. Teda na takú, ktorá tu, zatiaľ, pokiaľ mi je známe, nič neukradla, nesprivatizovala, neskorumpovala. Je iluzórne domnievať sa, že aj keby bol Kotleba súčasťou vládnej koalície, vyrieši zmienené problémy. Dal však ľuďom v ich zložitej situácii aspoň nádej. Čo je ďalšie posolstvo Kotlebu, o ktorom sa nehovorí? Postavil sa proti globalizácii. Postavil sa proti vykoreňovaniu národnej kultúry, rodného jazyka, vymývaniu mozgov zahraničnými médiami, proti tomu, aby nám do bíl, lídlov, kauflandov a iných globálnych reťazcov pchali nekvalitné potraviny, postavil sa proti tomu, že v Rakúsku so sedemnásobne vyššími platmi stojí benzín menej ako na Slovensku. V mojej knihe Dementi píšem, že už nemáme írečitého roľníka či gazdu, ale máme farmára, už nemáme správy, ale hedlájny, nemáme úroveň, ale level a bojím sa, že Pukanec čoskoro premenujú na Popcorncity. Som preto fašista?! V európskom kontexte nie je Kotleba žiadnou výnimkou. Voľby v Nemecku vynesú Pegidu a AfD, vo Francúzsku Le Penovú. V Maďarsku sa drží Orbán len preto, že je ochotný nechať si nadávať do fašistov a Jobbik ho posúva do stredu, v Rakúsku sa výrazne posilní FPÖ, a tak to pôjde vďaka Merkelovej pozvaniu naprieč Európou. Ten, kto vymyslel diabolský plán, zničenie európskych kultúr prostredníctvom imigrantov, si môže mädliť ruky. Vo výpočte dôvodov Kotlebovho volebného úspechu sú však imigranti menej dôležití.
No a na záver posledné – najriskantnejšie riešenie: Zakázať Kotlebovu stranu. Takéto riešenie by zaváňalo účelovosťou, lebo do volieb Kotlebov „fašizmus“ nikomu neprekážal, po voľbách by odrazu prekážal. Neviem, ktorý súd, na ktorý by sa Kotleba nepochybne obrátil, by to uznal. Ale počkajme, ako budú „systémové“ strany riešiť Pegidu a AfD v Nemecku alebo Národný front vo Francúzsku. Mám jednoduché a vcelku účinné odporučenie ako zbaviť Slovensko Kotlebu: Páni „systémoví“ politici, prestaňte hájiť záujmy svoje a svojich sponzorov a začnite hájiť záujmy občanov. A moje odporučenie voličom: Nenahovárajte si, že je záujmom politikov pravých, ľavých, stredových, horných, dolných, červených či modrých pomôcť vám. Preto voľte tých, ktorí najmenej sľubujú. Aspoň budete menej sklamaní. Viem, o čom hovorím. Bol som v politike a keď som sa o službu občanovi pokúsil, rýchlo som skončil. Je mi ľúto, lepšiu správu nemám. A ešte posledná poznámka. Keďže sa povolebná situácia vyvíja veľmi rýchlo – tento komentár som napísal v stredu 9. 3. 2016 o piatej ráno. Boh vie, kto sa s kým dohodne o deviatej a kto sa s kým poháda o jedenástej. Zdá sa, že v mojich knihách Idioti v politike a Dementi je viac pravdy, ako som si sám vedel predstaviť…
Jozef Banáš