Denník SME informoval, že do ich redakcie poslal anonym spisy, ktoré odkazujú na možné prepojenie lídra strany Sme rodina s mafiou. Ten ale podozrenie odmieta. Dva dokumenty, ktoré redakcia dostala, sú datované na rok 1990 a označené ako listiny bývalého Úradu na ochranu ústavy a demokracie SR. Denník podotkol, že dokumenty majú podobnú úpravu a štruktúru ako tie z dielne ŠtB spred 89. roku. Po rozpade bývalého režimu úrad plnil úlohu kontrarozviedky. V dokumentoch figurujú osoby, ktoré sa v tých rokoch zapájali do nelegálnej trestnej činnosti. Ide napríklad o Petra Steinhübela, ktorý sa z veksláka vypracoval na bossa bratislavskej mafie. Zavraždili ho v auguste v roku 1999. Tri mesiace po ňom podobný osud stretol aj mafiána Romana Deáka, ktorý sa v správe spomína tiež.
V správe nadporučík Čambor popisuje konkrétny prípad trestnej činnosti – prevozu drog zorganizovaného Petrom Steinhübelom, do ktorého mala byť zapojená trojica mužov Roman Deák, Ján Daniš a Boris Kolár. Drogy údajne previezli do republiky cez priechod Kitsee-Jarovce. Vybrali si ho preto, že tam vraj nemal byť pes vycvičený na hľadanie drog. Steinhübel prezývaný Žaluď mal vraj všetkých slovenských colníkov podplatených. Čambor v spise popisuje, že do obchodu s omamnými látkami boli zapojení slovenskí veksláci a tieto poznatky odporučil ďalej využiť v akcii nazvanej Boris. Autencticita dokumentov sa zatiaľ nedá potvrdiť a ani vyvrátiť. Treba ale poznamenať, že meno Kolár je napísané len s jedným „l“, čo sa nezhoduje s menom budúceho poslanca. Môže ale ísť len o neznalosť situácie úradníkom, teda o byrokratickú chybu, lebo správa uvádza, že dotyčný Kolár býva na Palisádach, kde v skutočnosti aj Kollár v tom čase býval.
Druhý spis zase hovorí o údajnom pašovaní počítačov, v ktorom hral úlohu aj Deák a istý Boris. Na územie republiky údajne dostali počítače, na ktoré nemali doklady. Boris to chcel vyriešiť legalizovaním cez firmu Apex. V tejto spoločnosti v tom čase pracoval Kollár, Steinhübel a Deák.
