Vlády v uvedených krajinách sa obávajú, že na ich územie začnú prenikať tisíce utečencov z Ruska, ku ktorému majú dlhodobo nedôverčivý vzťah, alebo Bieloruska. Znepokojenie v tomto regióne sa prehĺbilo po tom, ako sa vlani dostalo do Fínska a Nórska cez Rusko približne 6 000 žiadateľov o azyl.
Zatiaľ čo Estónsko a Lotyšsko začali oplocovať svoje hranice s Ruskom, stovky litovských príslušníkov pohraničnej stráže, polície a vojska nacvičujú krízové opatrenia vrátane opätovného zavedenia kontrol totožnosti na časti hranice s Lotyšskom. Estónsko tiež inštaluje na hranici s Ruskom sledovacie zariadenia, aké sa už nachádzajú na hranici medzi Litvou a Bieloruskom.
„Až do minulého roka nemali v Nórsku ani vo Fínsku nijaké problémy s migráciou na hraniciach s Ruskom,“ povedal pre Reuters veliteľ litovskej pohraničnej stráže Renatas Požéla, „potom prúdy migrantov na tejto hranici vyskočili za jediný týždeň akoby mávnutím čarovného prútika,“ dodal.
Člen výboru lotyšského parlamentu pre európske záležitosti Ojárs Ériks Kalniňš označil vybudovanie hraničného plota za „nešťastné“, poukázal však na „terajšie okolnosti v Európe“. Prúdenie utečencov do Lotyšska je pritom v súčasnosti len „pramienkom“, podotýka Reuters.
Oficiálne zdroje, na ktoré sa odvoláva Reuters, vyjadrili predpoklad, že v dôsledku sprísňovania opatrení na priamej migračnej trase z Grécka do európskeho vnútrozemia sa môže stať využívanejšou obchádzka cez Moldavsko, Ukrajinu a pobaltské štáty.
