Niektorí parlamentu zamávali, druhí nasucho preglgnú a sadnú si do poslaneckého kresla so svojím menom. Na strane barikády nováčikov sa objaví bývalý markizácky moderátor, na druhej strane zase tí, ktorí pre politiku žili dňom a nocou, no v súčasnosti sa rozhodli pričuchnúť napríklad aj k takému spisovateľskému remeslu.
Nové tváre medzi starými stenami
Parlamentnú kultúru možno oživia nové tváre politikov, ktorí ešte dnes rozdýchavajú čerstvé novinky a nemôžu uveriť, že sa prepracovali do vysokej politiky. Líderka kandidátky Obyčajných ľudí neskrývala zo získaného postu nadšenie, ale zároveň voči občanom chová aj veľký rešpekt. A ako prebehla Remišovej volebná noc? Niesla sa v znamení bujarosti a hýrenia či skôr minimalisticky a v komornom tóne? „Nebola to síce horúčka sobotňajšej noci, ale bola to jedna z najnapínavejších nocí, aké som kedy zažila. Od napätia som ani poriadne nejedla, nepila. Počas volebnej noci k nám prišli mnohí skvelí ľudia vyjadriť podporu a som vďačná za každé stretnutie a priateľské objatie. Hrali nám chlapci, ktorí nás sprevádzali hudbou aj na protestoch, ktoré sme organizovali po celom Slovensku, takže bolo veselo až do okamihu, kedy začali stúpať percentá pre Kotlebu… Áno, nedeľu som čiastočne prespala, kým ma nezobudilo nejaké rádio so živým vstupom,“ opisuje Remišová.
A čoho sa líderka kandidátky pred vstupom do parlamentu obáva najviac? „Trému nemám, ale v tomto okamihu mám skôr obavy, ako dopadne zostavenie vlády. Mám veľkú nádej, že budeme mať dobrú vládu, stabilnú vládu, ktorá zvládne všetky výzvy, ktorým Slovensko aj Európa čelí. Európska scéna je momentálne rozbitá a otrasená a čochvíľa bude referendum o vystúpení Veľkej Británie z EÚ, zatvárajú sa vnútorné hranice Schengenu, čaká nás predsedníctvo EÚ. Na Slovensku zas výsledok extrémistickej strany pripisujem zlej sociálnej situácii, v ktorej ľudia žijú – zdecimovaní, urobení, nezamestnaní, bez nádeje, že to niekoho ‚hore' skutočne trápi.“
Veronika Remišová Foto: SITA
Remišová tiež prezradila, že jej najväčšou oporou počas predvolebného obdobia, ale aj počas napínavej sobotňajšej noci bol jej manžel. Zasadnutia parlamentu niekedy pritiahnu aj „očko“ módneho znalca, veď byť poslancom znamená aj dobre vyzerať, alebo nie? Vyrazí Remišová na nákupy alebo bude veriť svojmu šatníku? „Nad týmto som ešte vôbec nerozmýšľala. Na nákup vyrazím, ale do potravín, pretože som domácnosť posledné dni úplne zanedbala a v chladničke máme akurát biely jogurt po záruke.“
Exmoderátor Karol Farkašovský zasadne do parlamentného kresla za SNS a ako sám hovorí, je to pre neho úplne nový pocit, z ktorého sa musí ešte viac-menej spamätať. „Ešte stále tomu veľmi neverím, ale pomaly sa to už stáva realitou a je to pre mňa prekvapenie. Taktiež si nesmierne vážim preferenčné hlasy, ktoré som dostal, vôbec som to nečakal a chovám teraz taký vnútorný pocit zodpovednosti,“ opísal svoje pocity Farkašovský. Po výsledkoch ale vraj žiadne pompézne oslavy nenasledovali. „Prijal som to úplne obyčajne a stále to ešte spracúvam.“ Vystupovanie v parlamente si žiada aj určitý druh ovládania kultúry prejavu a v neposlednom rade aj schopnosť potlačiť trému. A ako to je s bývalým moderátorom Farkašovským? „O tréme by som nehovoril, pretože človek v takejto novinárskej či moderátorskej brandži je zvyknutý vystupovať verejne. Skôr by som spomenul ten pocit zodpovednosti, ale to nie je tréma, ale skôr úplne niečo iné,“ poznamenal exmoderátor.
Staré tváre, nový život
Osobitnou kapitolou sú aj politickí harcovníci, ktorí si už čo-to v parlamente užili, no v súčasnosti na pohostinnosť poslaneckého mandátu už môžu zabudnúť.
Pre Otta Brixiho sa už v poslaneckých kreslách Smeru neušlo miesto. „Rozlúčil som sa s parlamentom tým, koľko zákonov som urobil. Bol som určite historicky najaktívnejším poslancom. V politike som 9 rokov a nikdy som to nerobil pre peniaze,“ tvrdí Brixi. Podľa neho sa situácia v parlamentnom prostredí teraz ešte skomplikuje, takže by sa tam nedalo poriadne robiť. Ale chce zostať vo verejnej službe.
Medzi ďalšími je aj Jozef Mikloško, ten bude plynule pokračovať v spisovateľskej práci, má rozpísaných 7 kníh, prvú, s názvom Strieborná ruža, chce dokončiť už v tomto roku. „V parlamente som mal 630 vystúpení,“ uviedol Mikloško. Volebný výsledok KDH komentuje lakonicky: „Strana si o to koledovala a myslím si, že ani 19. marca na rade sa nič nevyrieši. To, že sme sa nedostali do parlamentu o 0,06 percenta, je asi signál zhora. Sme tam dinosauri, ja o sebe hovorím, že som mladý dinosaurus. Treba to odovzdať mladším. Tí tam aj boli, ale hneď sa nahnevali, buchli dverami a odišli,“ dodal.
Z OĽaNO-NOVA zase neprešiel o 400 hlasov Peter Pollák. V nedeľu ho to vraj ešte hnevalo, teraz sa už pozerá ďalej. Splnomocnenec pre rómsku komunitu je vysokoškolským učiteľom v Nitre a má viacero aktivít. „Verím, že mi zostane viac času na rodinu, máme 5-mesačného Rudka,“ vysvetľuje Pollák a dodáva, že hradný kopec mu nebude chýbať.
„Každý deň chodím okolo parlamentu, teraz si od neho oddýchnem,“ vysvetlil kontroverzný Alojz Hlina. „Začnem znovu od začiatku, od ulíc, asi sa málo urobilo.“ Podľa neho neodkomunikovali hlavne to, že vo voľbách boli v KDH nominovaní ako členovia strany Občania. Pred voľbami už nechceli stranu rozširovať a možno teraz začnú. Do Rady KDH Alojz Hlina pozvanie nedostal, ale môže sa jej zúčastniť ako hosť. Na otázku, či podľa neho budú jeho vtipné vystúpenia v národnej rade kolegom chýbať, Hlina povedal, že sa snažil zjednodušiť zložité veci, aby sa im dalo rozumieť. K výsledkom volieb povedal: „Upozorňoval som, že ľudia začnú hľadať tých, ktorí majú recept na všetko, a teraz sú v parlamente.“
Magda Vašáryová za SDKÚ-DS sa podľa vlastných slov správne rozhodla a nepociťuje žiadnu nostalgiu, že odchádza z parlamentu. „Budem sa venovať Živene, som jej predsedníčka, máme veľkú školu v Martine a riešim aj aktivity v Pisztoryho paláci,“ dodala. „Zostanem po prvé angažovaná a po druhé, mám sa čomu venovať,“ poznamenala Vašáryová. Podľa jej slov sa dvakrát v týždni stará o vnukov, ktorých hlásky bolo počas telefonického rozhovoru počuť v pozadí.
- Reklama -
