Každé ráno. Riešim asi päťdesiat e-mailov, ktoré prišli v noci. Klasika. Niekoľko nelegálnych skládok, ktoré úrady prehliadajú a k ním pripojené poznámky občanov „nemenujte ma … bývam v tej dedine, … starosta je …“ , dotazník od študenta vysokej školy (diplomovky typu zostav dotazník a pošli sto ľuďom, odpovede spracuj a máš diplom), jedna žiadosť o spoluprácu, pár dotazov od učiteľov, pozvánka na prednášku, nejaký spam …
Drnčí telefón.„Vy ste to občianske združenie?,“ pýta sa akási pani a pokračuje „čo vravíte na tu spúšť na nábreží?“ Neviem reagovať.
Prejdú asi dve hodiny. Ťukám do klávesnice a … v mobile hlas ďalšej zástupkyne nežného pohlavia: „Dobrý deň, pán Pado, čo vravíte na to orezávanie stromov pri Váhu?“ Tuším problém.
V priebehu nasledujúcich hodín tri ďalšie telefonáty. Obsah totožný. Ľuďom sa to vraj nepáči. Ktorým sa nedozvedám. Mám vraj zasiahnuť. „Prečo ja?“, preblesne mi hlavou.
Kauza Háj – Nicovô stále rezonuje a tak intuitívne klikám na internetovú stránku mesta. Tlačová správa „Havrany budeme plašiť dravcami a sovami“ končí vetou: „V meste sa nachádza približne 25 stromov s havraními hniezdami. Hlavné lokality s ich výskytom sú Petrovičovo nábrežie, iľanovský most pri cyklochodníku, parky pri stanici, pri mestskom úrade a park Martákovej.“ Už tuším odkiaľ vietor veje. Ďalšie jednoduché riešenia na zložité problémy.
Obúvam maratónky, upínam psa a ľahkým poklusom smerujem na cyklochodník. V hlave mi víria myšlienky. „Ľudia si zvolia za poslancov kamarátov, ale potom sa obracajú na niekoho iného. Ťažká schizofrénia …“ Priemyselný park opäť raz smrdí ako by tu hnilo dvadsať ton mäsa. Pes drží líniu, míňame garáže, alej pyramidálnych topoľov a …
… v duchu zahreším. Cca desať stromov je už odborne ošetrených. „Ak je toto v súlade so STN 83 7010 Ošetrovanie, udržiavanie a ochrana stromovej vegetácie a zákonom o ochrane prírody a krajiny, tak to môžeme v tejto krajine rovno zabaliť …“, pomyslím si. Pes nereaguje. Téma ho absolútne nezaujíma. Rovnako ako väčšinu ľudí.
Vyťahujem mobil a robím zopár záberov. Pristavuje sa pri mne starší pán: „Ruky im treba orúbať …“ Súhlasím. Žiaľ, stredovek skončil.
Rozbieham sa ďalej a na inom úseku nachádzam vyrúbané porasty krovín, pár spílených stromov, tu i tam odrezaný konár, bez ohľadu na budúcu statiku stromu …
„… je teplá zima, nie je čo robiť a tak treba rúbať,“ frčí mi hlavou.
Smrečany, Lubina … a desiatky iných prípadov sú mementom.
Schéma je jasná: nenávratne (a vraj neúmyselne) poškodiť strom a v krajnom prípade dostať symbolickú pokutu. Strom chradne z dôvodu stresovej výmladkovosti a nedostatku asimilačných orgánov … a je potrebné ho následne vyrúbať. Pri spoločensky hodnotných drevinách je cena predaného dreva často vyššia než bola výška predtým udelenej sankcie … Žiť na Slovensku je úžasné, najmä pre páchateľov priestupkov a trestných činov.
Zasielam e-mail SIŽP – IOP Žilina s niekoľkými fotografiami.
Praktický obratom dostávam odpoveď:
Dobrý deň, pán Pado,
zákon č. 543/2002 Z. z. v § 47 ods. 1 zakazuje poškodzovať a ničiť dreviny. Vo všeobecnosti možno povedať, že orez dreviny je vykonaný v súlade so zákonom vtedy, ak pri ňom nedôjde k poškodeniu dreviny, resp. aj vtedy, ak konanie, ktoré síce viedlo k poškodeniu dreviny, nenaplnilo všetky znaky poškodzovania drevín ustanovené v § 17 ods. 2 vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z. z. Nestačí teda zhodnotiť len stav dreviny, teda či je poškodená alebo nie, ale súčasne je potrebné vyhodnotiť aj samotnú činnosť (konanie), ktorá viedla k poškodeniu dreviny. Z Vami predložených fotiek teda nie je možné urobiť záver o tom, či bol orez vykonaný v súlade so zákonom alebo nie.
Pokiaľ žiadate, aby IŽP Žilina prešetril Vami zdokumentovaný orez drevín, žiadame Vás o bližšie lokalizovanie pozemku, na ktorom tieto dreviny rastú. V opačnom prípade nie je možné uskutočniť v predmetnej veci štátny dozor.
S pozdravom
Ing. Machara Dušan
Xtý- krát sme tam, kde sme boli … posudzovanie … subjektívny, objektívny, … úmysel … tri odborné názory na jeden problém … výsledok neistý …
„Všetky víťazstva sú dočasné a všetky prehry trvalé“ je smutné krédo občianskeho aktivizmu v oblasti tvorby a ochrany životného prostredia.
Uvidíme.
Zalepujem obálku s podnetom. Prešlo dvadsaťštyri hodín.
Drnčí telefón …
Doplnené dňa 29.02.2016:
Dekapitácia v slovenčine znamená zoťatie hlavy, prípadne odstránenie z funkcie.
V praxi sa tento pojem ujal aj na neselektívny orez celej koruny stromu vrátane kostrových konárov na kýpte, pričom sa nerešpektuje architektúra a habitus stromu, jeho funkcie v krajine, jeho zdravotný a statický stav ani jeho perspektíva na stanovišti. Takéto zákroky na stromoch sú v rozpore s platnou legislatívou SR.
Každý kto vykoná dekapitáciu stromu koná v rozpore so zákonom!
Rudolf Pado
Článok publikujeme so súhlasom autora, pôvodný text nájdete na pado.blog.sme.sk.
