Človek nezapadá do tejto schémy žraloka a ľudský pot ho dokonca odpudzuje. Prakticky všetky útoky žraloka na ľudí boli viac menej len akýmisi nedorozumeniami medzi žralokom a človekom.
René tvrdil, že pri konfrontácii so žralokom je dôležité zachovať pokoj a chladnú krv, plávať pomaly ďalej a nemať žiadnu krvácajúcu ranu. Ak však žralok predsa len na človeka zaútočí, potom sa mu treba postaviť zoči voči a brániť sa tým, že vyrážame na neho výkriky a žralok sa potom určite vydá na cestu za ľahšou korisťou, ktorá je ľahšie dosiahnuteľná a ktorá pred ním uteká.
Zásluhou Reného sa podstatne znížil Denisov strach pred žralokmi a začal ich vidieť inými očami. Od Reného sa dozvedeli aj ďalšiu veľmi zaujímavú vec zo života žralokov. Mnohé druhy žralokov žijú v symbióze s malými rybkami, ktoré ich neustále sprevádzajú a čistia ich telo od nespočetných parazitov , ktoré žijú na ich povrchu. Každý takýto žralok má niekoľkých sprievodcov, ktorí mu robia zdravotnú službu a žralok týmto malým rybkam to spláca tak, že v jeho blízkosti sú v úplnom bezpečí a žiadna veľká ryba sa ich neodváži ohrozovať.
+ + + + + + + + + + + +
Bolo už pol desiatej večer, keď Ginette a Denis prišli do Marianovej „Bratislavy“. René ich už čakal pri stole a popíjal červné kanárske víno. Už vo dverách počuli takty rytmickej a temperamentnej kanárskej hudby, ktorú si už veľmi obľúbili. Keď sa srdečne zvítali, tak sa hneď medzi nimi rozprúdila zujímavá a živá debata. René bol veľmi zábavným spoločníkom, ale predovšetkým bol veľmi múdrym intelektuálom a pri rozhovore sa nikdy dlho nezdržiaval osobnými vecami. Napriek tomu vyžaroval veľmi intenzívne aj ľudskosť a súcit.
Pokračovanie nasleduje.
Roman Bednár
Článok publikujeme so súhlasom autora, pôvodný text nájdete na www.roman-bednar.com.
