Tomáš Pojar pre PL: Donald Trump nemusí byť zlý prezident. Na Turecko poďme tvrdo. Hrozí premena našich vzťahov s USA

Tomáš Pojar, M.A., český diplomat, bezpečnostný expert, prorektor pre zahraničné vzťahy VŠ CEVRO Institut (Autor: cevroinstitut.cz)

Pán prorektor, začnime vývojom na sýrskom fronte. Ruské médiá hlučne tvrdia, že Asad už v bojoch rozhodol vo svoj prospech, a súčasne obviňujú tureckého prezidenta Erdogana, že pomáha IS tým, že jeho rodina kupuje od radikálov ropu, a tak Erdoganov hnev ohľadom vývoja v Sýrii súvisí s týmto. Ako sa dá situácia triezvo a nepropagandisticky posúdiť?  

Vďaka vstupu Ruska do sýrskej vojny bol Asadov režim zachránený. To automaticky neznamená, že sa mu podarí získať pod kontrolu späť území celej Sýrie. Nedá sa to vylúčiť, ale cesta ku konsolidácii sýrskej diktatúry vládnucej z Damasku bude ešte v každom prípade dlhá, ak bude vôbec možná. Nezabúdajme, že Sýria je v podstate umelo vytvorený štátny útvar.

Rusko sa vo vojne jednoznačne postavilo na stranu sýrsko-iránskej šiítskej aliancie. Prezident Erdogan stojí ako sunnit, samozrejme, na opačnej strane. Situácia na sýrskom bojisku má navyše na susedné Turecko ekonomický aj bezpečnostný dopad a vstup Ruska do vojny vyhnal do Turecka ďalšie státisíce ľudí. Prezidenti Putin a Erdogan majú zároveň obaja obrovské egá a geopolitické mocenské ambície. Tie na seba teraz logicky narážajú.

V Európe začala smršť sprísňovania ochrany hraníc. Rakúsko na hranice vysiela ďalších vojakov, obmedzuje počet utečencov, ktorým udelí azyl. Nemecko sa hnevá, že týmto krokom Rakúšania utečencov v podstate posielajú do Nemecka. Na macedónskej hranici nepúšťajú Afgancov a plán Angely Merkelovej na dohodu s Tureckom zjavne zatiaľ v EÚ podporu nemá. Čo sa dá k jednotlivým položkám v migračnej kríze povedať a v čo môžeme dúfať?

Môžeme dúfať, že posilnená ochrana hraníc prúd migrantov nakoniec oslabí, aj keď sa tak nestane hneď a budeme potrebovať ešte oveľa viac konkrétnych opatrení. Akákoľvek dohoda s Tureckom musí byť postavená na ochote Turecka brať späť neúspešných žiadateľov o azyl. S Tureckom treba rokovať tvrdo a nie mu stále niečo ponúkať. Ak sa Turecko nebude chcieť dohodnúť, bude možno musieť EÚ pristúpiť k obmedzeniu vzájomnej hospodárskej spolupráce. Nezabúdajme, že Turecko napokon v ekonomickej oblasti potrebuje EÚ viac ako EÚ Turecko.

Nie všetky nápady vychádzajúce z Ankary by sme však mali automaticky odmietať. Keby sme v minulosti napríklad počúvali turecké volanie po bezletovej zóne na severe Sýrie, mnoho utečencov by mohlo v Sýrii zostať. Rovnako ako to bolo napríklad na severe a juhu Iraku po prvej vojne v Perzskom zálive. Do určitej miery chápem frustráciu Ankary z neustáleho bezzubého európskeho volania po diplomatických riešeniach. Pokiaľ sa diplomacia vo vyhrotených situáciách neopiera o serióznu vojenskú a ekonomickú silu, nič nezmôže. To je však zistenie, ktorému sa prevažujúca mentalita súčasných európskych elít zubami nechtami bráni. Rusko, Turecko, Irán, Saudská Arábia alebo napríklad Izrael si tvrdú realitu fungovania sveta naopak uvedomujú veľmi dobre.

Už aj západné médiá si všímajú nepriaznivé psychické rozpoloženie Angely Merkelovej. Hovoria o únave, vyčerpanosti a podobne. Akým spôsobom sa dá teraz po zhruba trištvrte roku migračnej krízy zhodnotiť výkon Merkelovej v tejto veci a ako sa to ukazuje v kontexte jej celej politickej kariéry? Správajú sa k nej médiá férovo alebo jej ubližujú?

Ide v každom prípade o jej najväčšie zlyhanie. Angela Merkelová vždy veľmi verne kopírovala väčšinovú nemeckú verejnú mienku, rovnako ako aj vlani v lete. V tomto prípade však neodhadla silu migračnej vlny a následnú zmenu verejnej mienky. Snaží sa zároveň nájsť technicistné riešenie vzniknutej situácie v podobe najrôznejších kvót. Kríza je však oveľa hlbšia a kvóty sú samy o sebe slepou uličkou. Maximálne môžu byť doplnkom skutočnej serióznej politiky vychádzajúcej z pochopenia reality. Tá seriózna politika však stále chýba.

Európski lídri sa na summite dohodli s britským premiérom Cameronom, ktorý odporučil Britom hlasovať v referende za zotrvanie v EÚ. Reakcie vo vnútri konzervatívnej strany na dohodu sú veľmi nepriaznivé. Napríklad vplyvný londýnsky primátor Boris Johnson bude za vystúpenie z EÚ, rovnako ako niektorí Cameronovi ministri. Urobil David Cameron dobre, keď sa rozhodol kopať za EÚ?

Tak ako sa asi Angela Merkelová zapíše do dejín nezvládnutou migračnou krízou a s ňou súvisiacimi otrasmi vo vnútri Európskej únie, David Cemeron sa môže do dejín zapísať rozpadom Veľkej Británie. Ak Briti budú v referende hlasovať za vystúpenie z EÚ, bude veľmi pravdepodobne nasledovať odchod Škótska z Veľkej Británie. V našom záujme nie je jedno ani druhé. David Cameron sa vydal na veľmi tenký ľad. A nikto ho do toho nenútil.

Tzv. Brexit by podľa mnohých znamenal katastrofu pre EÚ. Súhlasíte s výrokom Bohuslava Sobotku, že ak Británia odíde z Únie, v Európe zažijeme vzrast nacionalizmu a de facto rozpad EÚ? Iní komentátori tvrdia, že Brexit v súvislosti s ďalšími krízami, ktoré EÚ sužujú, môže ohroziť nielen ďalšiu budúcnosť EÚ, ale aj jej bezpečnosť a transatlantické spojenecké väzby. Čo na to poviete?

V prípade Brexitu sa EÚ nepochybne zmení. A z nášho pohľadu malej stredoeurópskej krajiny to nebude zmena k lepšiemu. Hĺbka dopadu na transatlantické väzby bude závisieť od nového amerického prezidenta. Nemálo bude záležať aj na postoji Berlína a Paríža. Koniec koncov aj my by sme sa mali v rámci svojich možností zasadzovať o nutnosť udržania záujmu Spojených štátov o mier v Európe. Európa stále nie je sama o sebe schopná sa brániť. Súčasná situácia je toho tým najlepším dôkazom.

V Spojených štátoch vrcholí volebná kampaň a treba povedať, že sa darí najmä protisystémovým kandidátom, najmä Donaldovi Trumpovi, ktorý priostruje rétoriku. Existuje formula, že kandidát, ktorý vyhrá primárky v Južnej Karolíne, spravidla býva republikánskym nominantom. Bude to tak podľa vás aj v tomto prípade? Čo by mal čitateľ vedieť o priebehu primárok v USA? Komu dávate šance?

Donald Trump má nepochybne šancu, cesta do Bieleho domu však bude ešte dlhá. Nikde navyše nie je napísané, že musí byť Donald Trump zlý prezident, ak sa ním nakoniec stane. Nezabúdajme, že o Ronaldovi Reaganovi sa zmýšľalo podobne. O Spojené štáty až taký strach skutočne nemám, americkú životaschopnosť a demokraciu netreba podceňovať. Oveľa väčšie obavy mám o prosperitu, stabilitu a bezpečnosť celého európskeho kontinentu.

Mnohí ekonómovia stále výraznejšie pripúšťajú, že svet stojí na prahu ďalšej ekonomickej krízy a finančné trhy pripomínajú situáciu z roku 2008. Dôvodov je niekoľko. Ekonomický pokles v Číne, kde ekonomika rástla najpomalšie za 25 rokov, rekordne nízke ceny ropy alebo nafukujúce sa bubliny na realitnom trhu. Je to reálna obava alebo nezmysel? Aké dôsledky pre Západ by v súčasnej veľmi problematickej dobe mala po utečeneckej kríze a ukrajinskej kríze ďalšia rana v podobe ekonomickej krízy?

Ekonomická kríza sa zaiste môže vrátiť a pre Západ by to nepochybne nebolo nič príjemné. Dopady na Čínu, Rusko a mnoho ďalších krajín môžu byť však ešte oveľa zásadnejšie. Nezabúdajme, že bohaté a demokratické štáty majú zvyčajne aj v časoch krízy väčší manévrovací priestor. Centrálne riadené diktatúry na tom bývajú oveľa horšie. Ich zdanlivá stabilita je často veľmi vratká.

Na záver sa pozrime na Rusko a Ukrajinu. V Kyjeve sa rozkladá vláda, premiér Jaceňuk prišiel o väčšinovú podporu v parlamente, nestojí za ním ani prezident Porošenko. Súčasne sa vôbec nezlepšuje ekonomická situácia Ruska a na Donbase sú sporadické prestrelky. Čo sa dá očakávať od budúceho vývoja? Je možné ešte vlastne zabezpečiť územnú celistvosť Ukrajiny v jej hraniciach z konca roku 2013?

Ekonomická situácia Ruska sa len tak nezlepší a Ukrajina zostane aj naďalej nestabilným štátom, ktorému je ťažké vládnuť. Rusko bude aj naďalej okupovať Krym. Táto okupácia mu bude robiť veľmocensky dobre, zároveň ho však stojí nemalé peniaze. Na východe Ukrajiny bude dlho pod patronátom Ruska existovať mafiánsky útvar ovládaný tamojšími ozbrojencami. Rovnako ako je to už vyše dve desaťročia v moldavskom Podnestersku. Existencia tohto útvaru bude po ekonomickej stránke stáť nemalé peniaze nielen Ukrajinu, ale aj Rusko. Celistvosť Ukrajiny sa hneď neobnoví, rovnako ako sa Ukrajina hneď nestane prosperujúcou krajinou. Pre nás je dôležité, aby bola Ukrajina nezávislý štát, aby Ukrajina existovala. Stále platí, že čím viac hraníc je medzi Prahou a Moskvou, tým lepšie.

- Reklama -