Zdravotné sestry, stoja v zime pred vilou Veľkomožného pána a už ani nekričia, že dnu býva zlodej, ktorý na zdravotníctve rozprávkovo zbohatol, ale len žiadajú to, čo im sľúbil premiér, že sa môžu vrátiť naspäť na svoje miesta do nemocníc. Je to pre tieto ženy, matky nedôstojné, neľudské a zároveň výsmech, že sa musia doprosovať Veľkomožnému pánovi, ktorý je podľa nich za kšeftami v zdravotníctve, aby mohli ísť do práce. Aby sa pánovi Veľkomožnému nič nestalo, tak na tento protest útlych žien dozerajú oblečení pandúri i pandúri bez uniforiem a je ich až toľko, že človek nadobudne dojem, že je ich viac, ako potestujúcich a poníženie týchto žien, ktorým na MDŽ rozdávajú karafiáty a rozprávajú oplzlé vtipy je dokonalé. Darmo by sme medzi protestujúcimi sestrami hľadali tetu Anku, ktorá by mohla čo – to uzimeným sestrám povedať, ktoré prišli podporiť aj študenti, vysokoškolskí učitelia a lekári. Média, ktorých tam bolo viac ako dosť, prinesú večer 3 sekundovú nič nehovoriacu reportáž, aby nebolo ublížené tým, ktorí ich cez stupídne reklamy o vyspelej spoločnosti dotujú miliónmi. Z úst pán ministra Čisláka , či predsedu zdravotného výboru p. Rašiho počujeme na našu zdravotnú starostlivosť len chválospevy, zámerne pri tom zamlčujú fakt, že až 3000 pacientov ročne predčasne zomiera pre nedostatočnú zdravotnú starostlivosť, zámerne tiež nehovoria o stovkách pacientov neľudsky trpiacich kvôli preležaninám, ktoré sú spôsobené nedostatkom personálu. Pre náš zdravotný systém je najlepší taký pacient, na ktorom vedia nemocnice rôznymi fintami vytĺcť od zdravotnej poisťovne čo najviac peňazí, ktoré potom ďalšími fintami rozflákajú do pripravených vrecák . Ťažko chorý pacient je pre náš zdravotný systém záťažou a jeho odchod na druhý svet z pazúrov nášho zdravotníctva je jeho vyslobodením. Čo sme to za národ, že tolerujeme bezbrehé rozkrádanie v zdravotníctve? V triedach nám visí štátny znak, hymna, prezident, preambula Ústavy a na druhej strane tabule visí sifón, ktorý sa dá kúpiť za pár EUR a štát ho kupuje za niekoľko sto EUR.
To v nás ešte stále drieme drotársky duch, ktorý nám bráni postaviť sa voči bezpráviu, ktoré je páchané na našich ľuďoch?
Stanislav Martinčko (O2H)
Článok publikujeme so súhlasom autora, pôvodný text nájdete na martincko.blog.sme.sk.
