Začnime vývojom na sýrskom fronte. Ruské médiá hlučne tvrdia, že Asad už v bojoch rozhodol vo svoj prospech, a súčasne obviňujú tureckého prezidenta Erdogana, že pomáha IS tým, že jeho rodina kupuje od radikálov ropu, a tak Erdoganov hnev ohľadom vývoja v Sýrii súvisí s týmto. Ako sa dá situácia triezvo a nepropagandisticky posúdiť?
Vidíte, aká je tá ruská propaganda slabá! Ja som nič hlučné nezačul. Naopak, počúvam stále náreky a kvílenie nad zlobou Putina, Ruska vôbec a nad ich agresivitou. S jedinou agresivitou, s ktorou sa však stretávam, je agresivita tej protiruskej propagandy. Vaša otázka naznačuje, že čosi ako ruská propaganda existuje, ale naše obyvateľstvo je pred ňou chránené ako v bavlnke. Či chce, alebo nie. Aj keď sám profesor Zubov povedal, že najlepšou obranou proti propagande nie je kontrapropaganda, ale pravda. (To si však dovolil dosť, hovoriť to ausgerechnet tu… Ktovie, či z toho strašne neslobodného Ruska náhodou nie je zvyknutý hovoriť veci, ktoré tu my slobodne nehovoríme?)
Pravda však môže vzniknúť iba na pozadí ďalších názorov, z ktorých si slobodný občan vyberie. Tu to však vyzerá, že korienok všetkých boľševikov je tuhý – teraz síce pod iným kabátom, ale chcú robiť to isté, čo minulý režim: indoktrinovať deti už na školách. Kto ich platí?
Ja som za zavedenie obdoby amerického zákona FARA o povinnej registrácii vplyvných činiteľov, platených zo zahraničia! Nech deklarujú, kto ich platí, a potom nech si hovoria, tárajú, nariekajú, kvília, prehovárajú, nech si melú dookola, koľko vládzu. Ale inak nie! Prepáčte ten výbuch, varia sa vo mne telesné tekutiny, aby som to povedal politicky korektne, keď počujem o niečom takom mýtickom, ako je ruská propaganda!
Ale späť k tej Sýrii. Z môjho pohľadu je konštánt málo a o ničom inom nemá cenu špekulovať (a najkompetentnejšie komentáre k Sýrii má aj tak Tereza Spencerová).
Jednou z istôt je, že Asad je legitímnym vládcom Sýrie a že iba tie sily, ktoré on pozve do krajiny, tam sú legálne. Všetci ostatní sa dopúšťajú agresie, nech už o tom hovoria čokoľvek. Nemajú tam čo robiť. Tento argument je nepriestrelný, pretože u Asada máme svoju veľvyslankyňu a legitimita jej postavenia je zdôraznená tým, že zastupuje v Sýrii aj záujmy napríklad Spojených štátov amerických.
Ďalšou konštantou je spor o Tartus, respektíve americká snaha Rusov odtiaľ vyštvať. Presvedčivo a s veľkým predstihom tieto zámery opisuje George Friedman („Nasledujúcich sto rokov“), takže naozaj nejde o ruskú propagandu.
Ďalšou nespornou okolnosťou je geografická poloha Sýrie, najmä z pohľadu uhľovodíkových produktovodov. Geopolitický význam Sýrie sa tiež nedá podceniť a z hľadiska migrácie už ani omylom.
Ďalším nesporným poznatkom je, že migračná vlna do Európy začala po vojenských intervenciách Západu do sýrskych vnútorných záležitostí – a súčasne aj to, že migranti dlho čakali na upokojenie situácie v Turecku pri sýrskych hraniciach. A teraz – po ruskom vojenskom zásahu – sa prví z nich vracajú na oslobodené územia. Tieto dve vety obsahujú nielen pôvod, ale aj riešenie migračnej krízy.
Ďalšou nespornou okolnosťou je, že ropu od IS kupuje kdekto a činí tak v „dobrej viere“, že tá ropa sa asi vyzrážala obchodníkom na záhradke miesto rannej rosy. Erdoganov klan určite ropu od IS nakupuje, ďalej Izrael – a Asad tiež. No nekúpte to, keď ju potrebujete a je taká lacná!
Napokon, hovoriac o paradoxoch, spojených s ropným biznisom, stačí spomenúť, že Rockefellerova Standard Oil dodávala celú vojnu ropu Hitlerovi, proti ktorému však rukovali Rockefellerovi americkí spoluobčania (takže Rockefeller nebol nikdy postavený pred súd, aj keď porušil zákon zakazujúci obchod s nepriateľom, pretože zverejnenie tejto hanebnej skutočnosti by „mohlo narušiť morálku amerických vojakov“).
Ďalšou konštantou, bohužiaľ, je pokračujúce turecké šialenstvo. Jednotlivé jeho aspekty sú možno aj pochopiteľné, ale že sa Turecko nechá vtiahnuť do geopolitiky ako baranidlo na Rusov a že si za to bude účtovať voľnú ruku proti Kurdom, to môže mať dosť príšerné dôsledky. Zdá sa, že Európa kedysi dávno prešvihla príležitosť, ako Turkov vziať do Európy – to jej zrejme vadila armáda, bola asi „málo demokratická“. Tak teraz má Európa v Turecku vojakov odstavených, a preto „veľa demokracie“. No, ktosi povedal, že podobné experimenty sa nemajú skúšať na ľuďoch, ale najprv na laboratórnych zvieratách.
Bude teraz zaujímavé, ako NATO skrotí svojho pomerne prominentného člena. Ďalším rozmaznávaním? Ešte cukor? Alebo konečne bič? To by však pomohli skrotiť toho, kto provokuje Rusov! Nemá to ľahké – Západ –, keď chce dosiahnuť svetovládu. Boľševici hovorievali, že „sa stali chyby“. Som zvedavý, kedy tento boľševický slovník prevezme západná propaganda.
V Európe začala smršť sprísňovania ochrany hraníc. Rakúsko na hranice vysiela ďalších vojakov, obmedzuje počet utečencov, ktorým udelí azyl. Nemecko sa hnevá, že týmto krokom Rakúšania utečencov v podstate posielajú do Nemecka. Na macedónskej hranici nepúšťajú Afgancov a plán Angely Merkelovej na dohodu s Tureckom zjavne zatiaľ v EÚ podporu nemá. Čo sa dá k jednotlivým položkám v migračnej kríze povedať a v čo môžeme dúfať?
Zase by som skôr skúsil zrekapitulovať nejaké konštanty.
Najprv sa treba pozastaviť nad nevzdelanosťou a slabými nervami Európanov. V takejto „kondícii“ sú najväčším nebezpečenstvom sami pre seba, ak už nepočítam ďalších štyroch tradičných nepriateľov (jar, leto, jeseň, zima). Prečo tak sarkasticky? No, pretože keď Európania destabilizovali a rozbíjali zdrojové a prechodové štáty migrácie, nezodvihol sa takmer ani hlások proti. Keď však Európu dostihli dôsledky jej hriechov, arogancie, namyslenosti, presadzovania seba, odporu a nekritickosti, tak sa zrazu všetci môžu potentočkovať. Takže toľko k samotnému začiatku migračnej krízy.
Migranti sem nechceli ísť v takom húfe a naraz. Sami sa koordinovane nezdvihli. Niekto im prosto roztrieskal domy a potom ich niekto nasmeroval. Inak by sami migrovali – ako to bolo v celých dejinách – po drobných krôčikoch, ktoré sú zvládnuteľné, ba dokonca v tom stopovom množstve prospešné.
Jan Schneider, český bezpečnostný analytik a bývalý spravodajca BIS ČR
Všimnite si, aká je škodlivá ideológia. Tá totiž nepozná mieru. Demokracia, keď fungovala, tak v malom – už od Grécka. Vo veľkom však nefunguje. To isté komunizmus – kibuce fungujú dodnes. Ale vo veľkom to je problém. Alebo spoločenské zmeny – už Masaryk hovoril o drobnej práci, usilovnom, koncepčným úsilí. Keď to isté urobíte rýchlo, máte revolúciu, keď nejde o pokrok, ale o majetky a životy. Lebo každá revolúcia zdvíha kal od dna, ako znie stará ruská múdrosť. Je to ako rakovina – v podstate normálny proces, ale hrozne zrýchlený. Podobne migrácia – nie je na nej nič zvláštne, ak sa neodohráva v masovom meradle a v krátkom časovom úseku.
Čo sa ochrany hraníc týka, snáď sa teraz Európa vráti k normálnemu, pragmatickému poňatiu. Nevadia predsa ploty na „zelených“ hraniciach, o tom Schengen nie je! Cez zelenú hranicu chodiť netreba, civilizovaným ľuďom určite nie.
A pokiaľ ide o to strašenie kolónami na hraničných priechodoch, no, všetko zlé je na niečo dobré. Možno dopravcovia začnú využívať viac železnicu, čo by bolo všeobecne nesmierne pozitívne! Ubudlo by kamiónov na diaľniciach!
A ďalej: občania sa konečne začínajú sami zaujímať o svoje vlastné veci! Napríklad o obranu: nevidia ako nevyhnutné zväčšovať armádu, pretože tá je so všetkým tým plánovaním strašne tuhá, potrebovala by vždycky týždeň alebo dva vopred dostať avízo, že sa niečo bude diať. Poslanec Bohuslav Chalupa vzal svoje postavenie vážne a pokúša sa organizovať a sústreďovať podobné nápady (domobrana, Zväzarm, Zväz brannosti a pod.). Tak, aby tieto v podstate veľmi prospešné aktivity boli regulované zákonom a aby boli zásadne nepolitické, teda otvorené mnohým rôznym názorovým prúdom. Tým by sa ubral kyslík, priestor aj záujemcovia rôznym extrémistickým zoskupeniam!
(O prospešnosti odbornej prípravy mládeže využiteľnej v armáde, darmo hovoriť. Podobne o veľmi prospešnom „side effect“, totiž regulácii voľnočasových aktivít, čo by malo veľký význam z hľadiska protidrogovej prevencie. Veľmi prospešným prvkom by bolo obohatenie škály „branných športov“ o bojové umenia! To by bol ťahák pre veľa mladých, pretože bojové umenia, ak sú skutočným umením, majú veľmi dôležitý duchovný presah, najmä čo sa sebakontroly týka.)
Migračná kríza je prosto výzva. Niektorí hysterčia, dupú nožičkami a šíria len nenávisť. Iní pozerajú, ako to zvládnuť. Tí prví sú na odpis, tých to zabije. Tých druhých to posilní. Trochu darwinovský pohľad, že?
Už aj západné médiá si všímajú nepriaznivé psychické rozpoloženie Angely Merkelovej. Hovoria o únave, vyčerpanosti a podobne. Akým spôsobom sa dá teraz po zhruba trištvrte roku migračnej krízy zhodnotiť výkon Merkelovej v tejto veci a ako sa to ukazuje v kontexte jej celej politickej kariéry? Správajú sa k nej médiá férovo alebo jej ubližujú?
Hovorme jej pani Mrkalová, pretože z tej najmocnejšej ženy sveta je to už len tieň. Nemyslím si, že je psychicky chorá, ale keď nie je psychicky na dne, tak k tomu možno nemá ďaleko. Zaujíma ma, čo asi spôsobilo tú jej ťažkú situáciu. Nedá sa totiž vylúčiť, že by sa do nej nedostala, keby nebolo vonkajších tlakov. Tie bývajú zdrvujúce a najviac psychiku deptajúce. Keď niečo viete, ako by sa to dalo, ale nemôžete. Nesmiete. Ktovie, čo za tým je?
Nesmieme zabudnúť na tie roky amerických odposluchov (NSA). Ukazuje sa, že Američania vlastne nemali žiadne medze, a tak asi majú „plný zásobník“ na kadejakého západoeurópskeho politika. Možno aj stredoeurópskeho. A tiež nezabudnite, koľko majú USA – od vojny nepretržite až doteraz – v de facto okupovanom Nemecku základní, zbraní a personálu. A ďalších technických vymožeností. To sa potom asi nevládne ľahko, v takej krajine, teda domácim. Respektíve vládne sa ľahko, ale vláda musí zabudnúť na dôstojnosť a premeniť sa len na análny čapík. Možno preto niektorí naši politici chcú prítomnosť cudzích vojsk na našom území. Z minulosti sa totiž poučili, že to je tiež istá, aj keď veľa smradľavá konštanta.
Myslím si, že médiá v prípade nebohej pani Mrkalovej kĺžu dosť nechutne a lacno po povrchu. Nepočul som žiadne hodnoverné vysvetlenie jej krokov. Pritom tá dáma celé roky dokazovala svoje schopnosti. A zrazu toto. Vysvetlenie neexistuje.
Že by som nemal len kibicovať a ísť s kožou na trh? Nech. Vidím Nemecko medzi mlynskými kolesami USA a Ruskej federácie, ktoré ako vždy nakoniec dosiahnu dohodu spolu. Nemecku sa neverí z historických dôvodov, čo je už dosť lacné a povrchné klišé. A veľmi to nahráva revizionistom. Pretože Nemci toho síce majú na svedomí dosť, ale neboli v tom sami. A niekto na tom strašne zarobil, ale o tom sa veľmi dôsledne nehovorí. Preto asi treba Nemecko trochu pribrzdiť, aby malo ďalšie starosti. A utečenci sú dosť dobrý piesok do rozbehnutého európskeho (a euro) súkolesia. Môže byť? Ako pekne hovorí Jan Campbell: súhlas netreba.
Európski lídri sa na summite dohodli s britským premiérom Cameronom, ktorý odporučil Britom hlasovať v referende za zotrvanie v EÚ. Reakcie vo vnútri konzervatívnej strany na dohodu sú veľmi nepriaznivé. Napríklad vplyvný londýnsky primátor Boris Johnson bude za vystúpenie z EÚ, rovnako ako niektorí Cameronovi ministri. Urobil David Cameron dobre, keď sa rozhodol kopať za EÚ?
Je to divočina, ale toto je tá chestertonovská demokracia. Nie ako u nás, kde sú takmer ostrakizovaní všetci, ktorí si len dovolia prehovoriť na tému vystúpenie z EÚ alebo z NATO (premiér Sobotka dokonca v tejto súvislosti hovorí o „extrémistoch!“). Nevedia, tí strachopudi, že to sú úplne normálne, každodenné úvahy každej dôstojnej ľudskej bytosti! A naopak, ak nie sú periodicky spochybňované tie najsamozrejmejšie veci, je niečo v neporiadku.
Myslím si, že Cameron urobil dobre, pretože dominancie dolára už bolo dosť a jedným z najväčších globálne politických a ekonomických pozitív EÚ je existencia eura (aj keď lokálne to tak nemusí byť). Súčasne vítam Cameronove požiadavky na zoštíhlenie eurobyrokracie a podobne. EÚ by mala byť ako gotická katedrála, nie ako barokový chrám. Britskú „neposlušnosť“ vnímam ako nesmierne prospešnú!
Načo by nám však bolo, keby Británia mala pravdu – a bola mimo EÚ? Veľmi si vážim úlohu Británie, aj keď to s ňou nie je jednoduché! Ale jedine dôkladným a poctivým riešením zásadných koncepčných sporov sa môžeme dostať o kúsok ďalej. Pretože jednomyseľnosť smrdí slabomyseľnosťou a vedie širokou cestou do pekelnej riti.
Tí z najchytrejších Európanov vedia, že v najhlbších základoch tzv. európskej civilizácie sú aj židovské korene, ku ktorým patrí neodmysliteľne Talmud; a v ňom sú zachytené najrôznejšie spory. Iba hlupáci sa tie prípady snažia napodobňovať a aplikovať doslova, pretože nič nepochopili. Talmud je skvostom preto, že učí myslieť, učí riešiť spory. Preto tam sú zachytené aj názory „porazených“. Pretože sú súčasťou tej náuky. Všimnite si, že podobný princíp používajú tie najkúzelnejšie múdre knihy na celom svete. Ich čaro spočíva v dokonalej forme, ako odovzdať poznanie, múdrosť. Nie pojmom, pretože o jeho význame sa môžeme donekonečna prieť. Najlepšie príbehom, anekdotou, zachytením sporu, hádky, dialógu. Úplný opak dogmatiky a ortodoxie akéhokoľvek druhu. Je v tom náznak, prečo si vážim tých protivných Britov?
Tzv. Brexit by podľa mnohých znamenal katastrofu pre EÚ. Súhlasíte s výrokom Bohuslava Sobotku, že ak Británia odíde z Únie, v Európe zažijeme vzrast nacionalizmu a de facto rozpad EÚ? Iní komentátori tvrdia, že Brexit v súvislosti s ďalšími krízami, ktoré EÚ sužujú, môže ohroziť nielen ďalšiu budúcnosť EÚ, ale aj jej bezpečnosť a transatlantické spojenecké väzby. Čo na to poviete?
Musím povedať, že v niektorých momentoch ma Sobotka zasa celkom príjemne prekvapuje! (Na druhej strane sa však zbytočne necháva vytočiť prezidentom Zemanom, ktorý mi pripomína toho neustále provokujúceho Sida z Hellerovej knihy „Good as Gold“. Sobotka navyše absolútne nezmyselne pomáha rastu napätia vo svete, napríklad podporou Gruzínska vo vstupe do NATO. Mal by si prečítať, k akým stanoviskám ohľadom rozširovania NATO a vystupňovaného napätia vo svete došli takí jastrabi ako Brzezinski a Kissinger!)
Keby odchod Británie oslabil transatlantické väzby, ktoré nás chcú priviazať k USA rôznymi zmluvami, z ktorých bude ťažké sa vyviazať a prostredníctvom ktorých dospejeme k arbitrážam, ktoré nás pripravia aj o dosku pod zadkom, tak som za.
Ale… Čo úvaha z opačnej strany – čo keby Britániu prestalo baviť byť teraz už len malým, aj keď starším anglofónnym bratom? Čo keby zvážila hrať naopak dôstojnú úlohu v Európe a investovať svoj záujem a energiu tu? Mnoho ľudí by privítalo určitý korektív nemeckej dominancie a francúzskeho lavírovania. Ale zase – je to s ohľadom na tradičný anglický intervencionizmus skutočne taký dobrý nápad?
Ale obávam sa, že odchodom Británie by v EÚ vznikla trhlina, ktorá by začala prepúšťať závany toho mýtického nacionalizmu „krvi a pôdy“. Je to síce komické, predstava tohto nádherného stredoeurópskeho genetického mixu (sú tu najkrajšie dievčatá!), ako sa profiluje „národovecky“, ale o to obludnejšie to zvykne mať následky. Na vzostupe totiž nie je poňatie národa v tom západnom, civilizovanom, občianskom zmysle, ale revitalizácia viac-menej vymyslených až totálne svojvoľných mýtov, ktoré sa môžu otočiť proti komukoľvek a kedykoľvek. To by si mali uvedomiť predovšetkým tí magori, o ktorých podiele gréckej či japonskej alebo akejkoľvek „cudzej“ krvi sa hovorí. Pomáhajú rozpútavať furor, ktorého obeťami sa môžu sami stať. Môžu byť totiž vylúčení z národa, ktorého sa stali súčasťou ako občania!
Takže keď to zhrniem, rozhodne nie som za národoveckú fragmentáciu Európy. To by zase smrdelo cintorínom!
V Spojených štátoch vrcholí volebná kampaň a treba povedať, že sa darí najmä protisystémovým kandidátom, najmä Donaldovi Trumpovi, ktorý priostruje rétoriku. Existuje formula, že kandidát, ktorý vyhrá primárky v Južnej Karolíne, spravidla býva republikánskym nominantom. Bude to tak podľa vás aj v tomto prípade? Čo by mal čitateľ vedieť o priebehu primárok v USA? Komu dávate šance?
Myslím si, že oveľa zaujímavejšie sú politické udalosti v Číne. O nich nič nevieme. Úchylnosť médií je podobná ako za predchádzajúceho režimu. Akýkoľvek prd Veľkého brata je predmetom devótnych reportáží a kvázi zasvätených komentárov.
Niektorí sa však tejto téme venujú poctivo, pretože si sú s hrôzou vedomí toho, že hlas každého nedovzdelaného amerického voliča (ktorému môže byť celý svet ukradnutý, hlavne nech do Ameriky dodá lacnú energiu, aby sa sám mohol pozerať na tie svoje blbé športy) má – vzhľadom na americké uzurpovanie úlohy svetového žandára – oveľa väčší vplyv na svetové udalosti ako hlasy zvyšku sveta. To je príšerné zistenie. Píše o ňom napríklad Amin Maalouf, libanonský kresťan, člen francúzskej Akadémie, v knihe „Neskrotiteľná planéta“, ktorú vrelo odporúčam. Títo odborníci sa snažia vyznať v tej paródii demokracie, čo sa v USA odohráva. Neviem však, či sa s tým niečo dá urobiť.
Čo sa volieb týka, dávam šance Sandersovi; potom, keď zase na Clintonku niečo vypláva, a on slávne porazí republikánskeho kandidáta. (Aha, pýtate sa, aké šance? Samozrejme, zabudol som dodať, že tie šance mu dávam malé, ale je to moje veľké želanie.)
Na druhej strane je paradoxné, že možno by pre Putina bol vhodnejší nejaký primitív, pretože demokrat by mal zase akúsi neodolateľnú túžbu v tom Rusku niečo opraviť, čo by naozaj nebol najlepší nápad po tom všetkom, čo sme zažili so západným exportom demokracie a ľudských práv. Robili to pod heslom „aby svet bol bezpečnejší pre demokraciu“, čo je propagandistická táranina svojou bezobsažnosťou tvrdo konkurujúca tým najväčším boľševickým!
Ale to už sme zase u propagandy, ktorú, ako vieme od tých „poučených“, Západ nepoužíva. Iba sa musí brániť tej strašnej ruskej propagande (ktorú však ja nie a nie započuť). Napadá mi, že možno preto, aby ju vôbec začul, musel Západ rozšíriť NATO až na doraz k ruským hraniciam! A potom ju začul a zdesil sa, ako „agresívne“ sa Rusi sťahujú k svojim vlastným hraniciam!
A preto sa teraz vraj NATO musí „adaptovať na súčasné hrozby“! Pripomína tak frajera, ktorý ide do vedľajšej dediny na tancovačku, provokuje tam a potom sa sťažuje, že dostal po papuli.
Mnohí ekonómovia stále výraznejšie pripúšťajú, že svet stojí na prahu ďalšej ekonomickej krízy a finančné trhy pripomínajú situáciu z roku 2008. Dôvodov je niekoľko. Ekonomický pokles v Číne, kde ekonomika rástla najpomalšie za 25 rokov, rekordne nízke ceny ropy alebo nafukujúce sa bubliny na realitnom trhu. Je to reálna obava alebo nezmysel? Aké dôsledky pre Západ by v súčasnej veľmi problematickej dobe mala po utečeneckej kríze a ukrajinskej kríze ďalšia rana v podobe ekonomickej krízy?
Ekonómia a finančníctvo nie sú exaktné vedy, je to skôr šarlatánstvo. Pripomína to alchymistickú dielňu Rudolfa II. – rôzni čudáci skúšajú vytrieskať niečo z ničoho, premeniť olovo na zlato. Doslova. A niektorým sa to darí. Začalo mi to dochádzať, keď Vladimír Dlouhý, jeden z našich príčinlivých učňov týchto šarlatánov, pekne po česky povedal, že ekonomika je „o očakávaní“. (Bolo to však o niečo neskôr; potom, keď dal na prognosťáku Ransdorfovi stranícke pokarhanie, pretože vtedy by musel za taký výrok použiť stranícke pokarhania exemplárne sám na sebe.)
Takže, čo je to tá ekonomická kríza? Je to zase len šoková terapia (všimnite si, opäť sme pri tom neprirodzene zrýchlenom dianí!), ktorá odvedie pozornosť inam, zatiaľ čo sa aktíva prelievajú, zase tryskom. Takže o ekonomickú krízu ide len z pohľadu tej ožobráčenej časti ľudstva. Pre tú druhú, nepatrnejšiu, zato však oveľa bohatšiu časť ľudstva to je naopak finančný orgazmus.
Charakter každej takejto významnej udalosti sa dá odhadnúť z porovnania stavu počiatočného so stavom konečným. Preto takmer všetky „politicky exponované osoby“ nechcú dávať majetkové priznania na začiatku svojho vymenovania alebo zvolenia a na jeho konci. Preto skoro nikto nechce porovnávať finančnú situáciu bojujúcich krajín v roku 1939 a v roku 1945. Zistilo by sa, kto vlastne na tom všetkom zarobil, a vynorilo by sa veľa veľmi dobrých otázok!
K vašej otázke – obávam sa, že ekonomická kríza, nech by už vznikla akokoľvek, by len zvýšila nestabilitu súčasného sveta a mnohým chorým mozgom by sa mohlo začať zdať, že vojna by niečo vyriešila…
Na záver sa pozrime na Rusko a Ukrajinu. V Kyjeve sa rozkladá vláda, premiér Jaceňuk prišiel o väčšinovú podporu v parlamente, nestojí za ním ani prezident Porošenko. Súčasne sa vôbec nezlepšuje ekonomická situácia Ruska a na Donbase sú sporadické prestrelky. Čo sa dá očakávať od budúceho vývoja? Je možné ešte vlastne zabezpečiť územnú celistvosť Ukrajiny v jej hraniciach z konca roku 2013?
Na Ukrajine nič nové, keď zhrniem tie jóbovky z vašej otázky. Propagandisti to môžu lakovať na ružovo, ale je to strašný problém. Na druhej strane, môžu sa Ukrajinci naučiť trpezlivosti? Môže sa ktokoľvek, kto je v takej zlej situácii, naučiť trpezlivosti? Stačí ho zhodiť z toho prvého stupienka nad biedu, na ktorý sa vyškriabal, a hneď máte obrovský revolučný potenciál. A teraz, keď Ukrajinci zistia, čo všetko im doma už nepatrí, tak zabudnú na Krym, ktorý im aj tak nikdy nepatril. Majú totiž strašne veľa práce doma, na Ukrajine.
A bolo by dobré, keby sa nenechali oblbnúť rečami o Majdane, že vraj za tým stáli všadeprítomní Rusi. Bolo by tiež dobré, keby si uvedomili, že pri vyšetrovaní Majdanu, Odesy a malajzijského boeingu musia byť pripravení zaťať (aj, a možno v prvom rade) do vlastného. Nie sa nechať zmanipulovať rečami zvádzajúcimi vinu hneď a predovšetkým na druhých, a Ukrajincov tak oslobodzujúcimi. (Túto manipuláciu sme napokon zažili po novembri 1989 na vlastnej koži.)
Je najvyšší čas, aby sa Ukrajinci spamätali, pretože vodohospodárska prognóza hrozí veľkým suchom, ktoré by po všetkých tých mizériách ešte v neďalekej budúcnosti mohlo zasiahnuť nielen Strednú Áziu, ale aj Ukrajinu. A to by už skončili všetky žarty. To je dosť vážna vec, na ktorej by sa Ukrajinci mohli dohodnúť, a tak sa trochu doma pomeriť.
Čo sa Ruska týka, bolo by dobré, keby naša verejnosť (a hlavne médiá!) začala trochu menej papať z ruky protiruským propagandistom. Sú to bohvie odkiaľ platené a veľmi nezodpovedné kreatúry, ktoré vlastne nevedia, čo robia. Dôsledky ich činov sú ohavné. Aj preto, že vlastne znemožňujú akúkoľvek rozumnú debatu o Rusku. A Rusko má pritom mnoho problémov.
Ekonomicky je pod tlakom, ktorý je však dvojsečný, pretože postihuje predovšetkým Európu (americký obchod s Ruskom sa v dobe sankcií zvýšil). A nepriateľský charakter tých sankcií (ktoré sú hádam už pred zrušením) donútil Rusko rozvinúť a kvalitatívne zvýšiť kapacity svojich obranných možností. Čo s vďakou kvituje zase americký vojensko-priemyselný komplex. Zdá sa, že sa mu podarilo prekonať stagnáciu spôsobenú akýmisi rečami o mieri, o spolužití, o odzbrojovaní, znižovaní zbrojných rozpočtov a podobnými vecami, takými nepriaznivými voči tým „ekonomickým očakávaniam“.
Treba skrátka začať premýšľať o tom svete z mnohých uhlov, a nie len binárne. A akékoľvek dogmatické a apriórne predpojaté prístupy tomu naozaj nepomôžu. A propaganda už vôbec nie.
