Politika „mamy Merkel“ zlyháva. Nemecko posiela časť migrantov, odkiaľ prišli, ale domovské krajiny o vlastných ľudí nemajú záujem

Nemecká vláda rozposlala sedemnástim krajinám rozhnevaný list, v ktorom ich vyzýva, aby si vzali späť svojich občanov, ktorým v Nemecku zamietli žiadosť o azyl. Najviac takýchto diplomatických depeší smerovalo do krajín v severnej a západnej Afrike, ale aj do Indie a okolitých krajín. 

Prijať 1,1 milióna migrantov nebola vlani maličkosť ani pre Nemecko, ktoré sa teraz snaží zbaviť aspoň časti týchto ľudí, ktorí prišli hľadať v Európe pomoc. Nemecký denník Die Welt odhalil, že vláda Angely Merkelovej sa napriek otvorenému postoju k príchodu utečencov snaží zo všetkých síl nájsť riešenia ako deportovať státisíce ľudí, ktorí nemajú právo na udelenie azylu. 

 

Z vyše jedného milióna migrantov, ktorí vlani pricestovali do Nemecka, zamietli úrady žiadosť o azyl vo vyše 200-tisíc prípadoch. Z tohto počtu ľudí, ktorí prakticky nemajú právo zdržiavať sa na území Nemecka, dokázali úrady úspešne repatriovať len 21-tisíc ľudí, čo predstavuje približne 10 % z tých, ktorým neudelili azyl. 

 

S trochou matematiky je jasné, že ak sa podarilo úspešne navrátiť do vlasti len malú časť ľudí, ktorým neudelili azyl, musí sa v Nemecku nelegálne zdržiavať približne 180-tisíc nelegálnych migrantov. Ide prevažne o ľudí, ktorí nepochádzajú z krajín priamo ohrozených vojnovými konfliktmi. Z týchto migrantov sa tak stávajú takzvaní „tolerovaní“ ľudia. 

Ďalší problém s deportáciou nastáva už pri samotnej identifikácii ľudí, ktorí majú alebo nemajú právo na poskytnutie azylu. Až 70 % žiadateľov, ktorí prichádzajú do Nemecka, nemá platné alebo vôbec žiadne doklady totožnosti. Je potom extrémne komplikované dokazovať, odkiaľ títo ľudia vlastne prichádzajú a je jasné, že je potom rovnako ťažké vrátiť ich do domovských krajín.  

 

Objavili sa už aj správy, že Berlín údajne platí niektorým krajinám, aby identifikovali ľudí so zamietnutými žiadosťami o azyl ako svojich občanov. To však malo údajne za následok, že títo ľudia končili v krajinách, s ktorými nemajú nič spoločné. 

Aj keby Nemci dokázali na 100 % identifikovať totožnosť všetkých žiadateľov o azyl, nepomohlo by im to tak úplne vyriešiť ich problém s návratom ľudí, ktorým zamietli azyl, do ich vlastí. Štáty ako napríklad Pakistan, Alžírsko či Tunisko odmietajú spolupracovať s nemeckými úradmi napriek tomu, že ich zaväzuje medzinárodné právo.