Tento rok sa začal pomerne katastrofickými vyjadreniami. Švédsky generál napríklad konštatoval, že v Európe hrozí tretia svetová vojna. Nasledoval ho nórsky náčelník generálneho štábu, ktorý sa nechal počuť, že Európania podľa jeho názoru už nemôžu očakávať, že budú žiť v bezpečí bez toho, aby za svoje hodnoty bojovali. Všetky tieto výroky, samozrejme, reagujú na stále vyhrotenejšiu imigračnú krízu. Aký máte vy pocit z blízkej budúcnosti, hrozí konflikt?
Ak vychádzame zo skutočnosti, že Švédsko bolo donedávna najväčším príjemcom utečencov na obyvateľa a situácia sa zrazu zmenila, tak je potrebné položiť si otázku, prečo? Myslím, že ešte koncom roka 2015 zadržala švédska polícia niekde na severe krajiny muža podozrivého z plánovania teroristických činov. Hrozbu i po jeho zadržaní vyhodnotili ako veľmi vysokú. Švédi a hlavne ich politici podceňovali teroristické hrozby a nakoniec to priznal i švédsky premiér. Oni si totiž to veľmi ťažko pripúšťajú, že by sa také niečo mohlo stať i v ich demokratickej spoločnosti. Bohužiaľ, realita je však iná a je najvyšší čas, že sa zobudili. Pokiaľ ma pamäť neklame, podľa spravodajských zložiek odišlo zo Švédska za minulý rok a to len v jednom mesiaci okolo 300 a viac Švédov, ktorí sa rozhodli zapojiť sa do bojov s islamistami. Švédi okamžite zaviedli hraničné kontroly. To, že nasledovalo rozhodnutie monitorovania všetkých možných priestorov v krajine a mať pod kontrolou i súkromné dáta znamená, že situácia je vážna. Preto viem, o čom hovoria najvyšší predstavitelia – generáli, či už švédskych, alebo nórskych bezpečnostných zložiek a že to myslia vážne, o tom niet pochýb. Všetci tí kompetentní to vidia, že je zle, len tí, čo to majú vidieť, a to sú politici – lídri Európy, sa tvária, že to až také nie je. Samozrejme, ak by zrazu otočili rétoriku, priznali by vinu a to oni nechcú. Ale nie všetci ľudia majú Alzheimera a všetko im to spočítajú.
Ešte donedávna som si myslel, že ak sa nezbláznili, tak toto, čo sa deje, sa musí rýchlo nejakým spôsobom stabilizovať. Pripravia plán na stabilizáciu a predovšetkým na ochranu Európy, ktorý mal už byť, samozrejme, dávno pripravený a nebol, čo je naozaj pre mňa obrovské sklamanie. Kladiem si otázku, na čo toto všetko platíme, týchto ľudí, ktorí si nevedia uvedomiť riziká a ťahajú nás, Európanov, do nešťastia. Robia zlé rozhodnutia. Preto, ak sa pýtate, či hrozí konflikt, odpovedám, že áno a nemám už ani nádej, že sa spamätajú, lebo už nie je u týchto ľudí nádej, že tak urobia. Je ich potrebné v parlamentných voľbách vymeniť. Život ma väčšiu predstavivosť, než si politici tvoria vo svojich snoch. Sú to neschopní ľudia a budúcnosť Európanov sa generuje ako veľmi smutná. Všetko ide akosi samé vo vyjazdených koľajách a nereaguje sa na nové skutočnosti, ktoré postihli Európu. Hovorí sa, že keď sa nedarí, musíte preniesť vinu na druhého, aby ste nepodľahli depresii. Preto môžeme očakávať, že vinní budú všetci občania, len nie tí, ktorí to celé nezvládli. Príšerná predstava, ale reálna. Okrem nich už nikto neverí, že sú dôležití. Už Lincoln kedysi dávno povedal, že nešťastiu človeka nedokáže vzdorovať takmer každý, ale ak chcete poznať charakter človeka, dajte mu moc. A to je, ako hovorí Kissinger, exmininister zahraničných vecí USA, najväčšie afrodiziakum.
Čo by malo Slovensko spraviť, aby sa na neisté roky, ktoré má Európa pred sebou, pripravilo?
Zatiahnuté nebesia sa bez búrky nevyčistia a nad Slovenskom sa, bohužiaľ, zatiahli tiež. Sme súčasťou ohrozenej Európy. Európska politika, pokiaľ ide o migráciu, absolútne zlyhala. Európa čelí hrozbe nekontrolovaného prílevu utečencov z rôznych častí sveta.
Ľudia sa boja a to nielen na Slovensku, ale v celej Európe. Príčiny sú jasné. Predseda vlády SR Robert Fico sa vyjadril, aby sme sa netvárili, že nevidíme príčiny tohto javu a aby sme sa netvárili, že sme schopní tento problém vyriešiť tak, že všetkých prichýlime s otvorenou náručou bez ohľadu na to, či sú to ekonomickí špekulanti, alebo ľudia, ktorí reálne potrebujú ochranu svojho života, zdravia a rodiny. Je to pravda. Treba sa na veci pozerať reálne. Nepochybovať. Je potrebné vnímať jednoznačne veci tak, ako idú za sebou a čoho sme svedkami. Ak náš jediný priateľ a spojenec má byť vietor v Stredozemnom mori, ktorý nás chráni pred ďalšou pripravenou inváziou migrantov do Európy a my sa na to spoliehame, tak ďakujem pekne. Kedysi som videl v televízii, ako sa do talianskej malej fiatky zmestilo okolo 8 až 9 ľudí, ale desiaty to už nedokázal. Tak je to i s Európou. Má určitú kapacitu a tá, ak sa prekročí, bude zle. Začiatkom týždňa dekan Právnickej fakulty UK v Bratislave zorganizoval konferenciu, kde sa v troch paneloch vyjadrovali politici, profesori vysokých škôl, odborníci ministerstiev a nevládnych inštitúcii, ako aj bezpečnostní analytici. Témou bola práve migrácia a bezpečnosť Európy, ako aj možné hrozby terorizmu, ktoré môžu postihnúť i Slovensko. Bolo vidieť, ako mládež, študenti a vôbec celé auditórium vníma túto skutočnosť veľmi vážne a obava u občanov Slovenska je namieste. Mňa osobne sklamala politika lídrov EÚ. Rozhadzujú peniaze. Nemali žiadny pripravený plán. Improvizujú a pritom sa tvária, aké rozhodné stanoviská realizujú. Hotspoty zlyhali, bezpečnostná agentúra Frontex nemá žiadne právomoci, NATO bude len monitorovať pohyb migrantov. Pýtam sa, o čom toto všetko je? Problém je potrebné riešiť na mieste, kde vzniká a to mali urobiť neschopní politici, keď dostávali poznatky a informácie v tajných správach spravodajských služieb a pozerali na to ako malé dieťa na autíčko s diaľkovým ovládačom.
Slovensko deklarovalo pripravenosť pri vytváraní bezpečnostných zón, kde budú migranti identifikovateľní a bude jasné, kto je ekonomický špekulant, pašerák, obchodník so zbraňami a kto človek, ktorý naozaj potrebuje pomoc. Toto je potrebné bez akýchkoľvek pochybností mať pod kontrolou. Nie tak ako Nemecko, že nevie, kde sa im pohybuje 500 000 ľudí bez dokladov. Toto je trestuhodné. Za toto bude raz niekto braný na zodpovednosť a hlavne, ak výsledkom toho budú atentáty a masakre. Pretože určite výsledkom toho nebudú ľudia, ktorých budeme vidieť, ako rozvíjajú nemeckú ekonomiku. Je to šialenstvo, ak takto niekto uvažoval. Je to nerozoznanie originálu obrazu od reprodukcie v kalendári.
Ako sa staviate k takým pomerne radikálnejším návrhom, ako sú obnovenie povinnej vojenskej služby alebo neobmedzené právo chrániť svoj príbytok strelnou zbraňou?
Obnovenie povinnej vojenskej služby je radikálny návrh? Takisto chránenie si svojho majetku, keď už mi nikto nepomôže? Ak vynechám tých pár percent ľudí, ktorí po roku 1989 rozkradli celé Slovensko a stali sa z noci do rána milionármi, malej hŕstky čestných podnikateľov, ktorí pri rozvíjaní svojho obchodu nechali svoje zdravie, aby zarobili nejakú korunu a celej kopy neschopných politikov, ktorí by sa za posledných 25 rokov nevedeli ani len poriadne uživiť, no občania ich vykŕmili ako husi pred predajom na trhu, je tu more, opakujem, more ľudí v tejto spoločnosti, ktorí prevracajú každé euro a žijú horšie ako pred tými 25 rokmi. Potrebujú ich ako ovce raz za štyri roky, lebo nie je problém prísť do parlamentu, ale vrátiť sa tam ešte raz. Žiadna idea nie je taká silná, aby sa nepreverovala v pochybnostiach a preto žiadny politik nie je taký silný, aby bol neomylný. Ale to už musia vedieť tí, ktorých títo rozprávkari oblbnú a dajú im mandát, aby si ukrajovali z ich daní a zveľaďovali svoj majetok. Ľudia sa musia naučiť uvažovať a zaujímať sa o veci okolo seba, inak sa nič nezmení. To, že si ľudia zadovažujú zbrane na vlastnú ochranu, ešte raz môže tejto spoločnosti len prospieť. Ruku na srdce, vychádzajúc z poznania a stavu, aký je, sa pýtam, že ak by sa niečo zomlelo, kde sú tie celé prápory a roty? Kde sú vojenské divízie jednotlivých okruhov? Rozbité objekty a nefunkčné budovy, ako aj vyprázdnené sklady s vojenskou technikou. To nám zostalo. Ale máme poľovníkov, ak títo neschopní byrokrati z Bruselu nevymyslia niečo ešte aj na nich. Ja hovorím, že „ Sapuka“ – samovražda samurajov je nič proti tomu, čo sa tu v posledných rokoch deje. A tak aj skončíme. To bude to druhé, dlho spomínané a vytúžené „Švajčiarsko“, ale také, že si ho zapamätáme na veľmi dlho.
Po celej Európe sa vytvárajú rôzne polovojenské krajne pravicové organizácie, Odinovi vojaci vo Fínsku, dobrovoľnícke a štátom podporované jednotky v Poľsku, strana Britain First v Spojenom kráľovstve atď. Nezdá sa vám to niekedy ako paralela k začiatku občianskej vojny v Juhoslávii?
Občianska vojna v Juhoslávii priniesla strašné obete a najstrašnejšie na tom je, že sa na to svetoví lídri pozerali, ako niekto z toho profituje a zarába miliardy. Tie katastrofálne rozhodnutia, tie hrozné následky. Rozprával som sa s mnohými ľuďmi, či už v Srbsku, alebo v Chorvátsku, kde dochádzalo k vraždám a zabíjaniu. Dodnes sa kajajú. Boli súčasťou rozhodnutí a kolektívna vina, a konanie pod jednotným velením je nepostihnuteľné. Aspoň nie pre radových pešiakov, ktorí plnia príkazy. Bol som v Sarajeve, ktoré dlhé mesiace obliehali a takmer dennodenne bombardovali. Jedenásťtisíc vyhasnutých životov v 20. storočí. Kto by to pripustil, keby sa ho na to niekto opýtal, či sa môže takéto niečo v týchto časoch stať? Vidíme, že áno. Čo sa týka vytvárania polovojenských alebo dobrovoľníckych organizácií v jednotlivých štátoch, odpoveď na ich dôvod je jednoduchá. Všetko, čo pustíte do systému, ovplyvní správanie ľudí. Ľudia sa obávajú o životy svoje a svojich príbuzných. Do systému bola pustená neistota, narušenie štandardu ľudí, strach zo znásilňovania žien, obava z neprispôsobenia sa ľudí, ktorí majú inú kultúru, medzi nás. Boja sa niečoho podobného ako rozbíjania výkladov, zapaľovania áut, ničenia majetku, na ktorý ľudia dlhé roky pracovali a nehovoriac o strachu, že sa budú musieť prispôsobiť úplne inej kultúre a byť druhoradí, ak by ešte vôbec dostali šancu na nejakú existenciu. Samozrejme, že tento strach je aj vodou na mlyn určitým skupinám ľudí, ktorí na to len čakajú, kedy môžu zapáliť plameň a keď budú horieť, chcú zapaľovať. Ak k takému niečomu príde a Európa nebude mať silných lídrov, ale takých, ktorí sa snažia byť tým správnym zrkadlovým obrazom, no problém je v tom, že nepoznajú obraz, tak nebude čas vyhodiť z rovnice tretieho a ľudia si vyberú to, čo funguje, lebo v tom okamihu sa stáva pre nich pravda relatívna. Čiže povedané, že každý chybný krok vyvoláva otázky a otázky robia problémy, a jedným z nich sa môžu veľmi rýchlo stať i občianske nepokoje. To je ale to najhoršie, čo by zase Európa potrebovala.
Krajiny V4 sa tento pondelok stretli, aby prerokovali možnosť ochrany macedónskych a bulharských hraníc pred migrantmi prichádzajúcimi z Grécka. Nemecko tento krok krajín V4 kritizovalo z obavy, že to ohrozí jeho plán imigračnej spolupráce s Tureckom. Ako hodnotíte iniciatívu V4 a nemeckú reakciu?
Nemecko nech už radšej nekritizuje nič. Pani Merkelová robí zlé rozhodnutia, nejasnú politiku, nepochopiteľné kroky. Na to nemusí byť človek Freud, aby mu to došlo. Slovenských občanov toto všetko stálo neskutočné množstvo výdajov finančných prostriedkov a nemuselo to vôbec byť. Niekedy si musíme vyložiť pravidlá po svojom, inak prehráme, ale v tomto prípade ide o prehru generálnu a je mi to veľmi ľúto. Je to ako materské znamienko. Zostane jej už navždy. Nič nevzniklo náhodou a boh nehrá kocky, ale kocky sú už hodené. Každý z nás vie, že maska, za ktorú sa človek skrýva, je hlúposť. Áno, možno že sme za toto všetko zodpovední aj my, ale niektorí sú vinní. Iniciatíva V4 je pre mňa dôležitá a považujem ju za správnu. Reakcia nie Nemecka, ale pár ľudí, ktorí tam už dlho nebudú, ma trápi asi tak ako pohyb ceny hnedého uhlia na japonskej burze. Držím palce politikom V4 v ich krokoch a prial by som si, aby niektorí z nich boli rozhodnejší. Pozeral som minule takmer do rána záznam z českého parlamentu a som rád, že sme u nás na Slovensku rozhodnejší. Na to som hrdý.
Súhlasíte s tesnejšou bezpečnostnou integráciou krajín V4?
Súhlasím skôr s tesnejšou koreláciou v názoroch a rozhodnutiach vo V4, potom príde aj tesnejšia integrácia.
Čo tým má podľa vás Robert Fico na mysli, keď hovorí, že v roku 2016 môžeme byť svedkami niečoho, čo sme ešte nezažili?
Neviem, nie som jasnovidec. Ale jedno viem isto. Keď som prednášal študentom o jednotlivých procesoch v bezpečnostnej politike, hovoril som im aj o tom, že NSA – National Security Agency, bezpečnostná inštitúcia v Marylande zamestnávajúca okolo 25 000 pracovníkov, monitoruje takmer celý svet. Sú to milióny informácií, ktoré cez systém Echelon a takmer 24 vortexov a satelitov, ktoré sa križujú v zúženej podobe, idú do kongresu a z nich tie najdôležitejšie do Bieleho domu. Premiér vlády SR dostáva informácie tie najlepšie, na ktoré má ako najvyšší predstaviteľ výkonnej moci prvoradé právo. Sú to sústredené poznatky a vyhodnotené informácie doplnené o kvalifikované odborné posúdenia, ktoré robia skúsení analytici. Aspoň si myslím, že by mali byť skúsení… No a tým pádom získava prehľad o vývoji súčasnom ako i o blízkej budúcnosti. V rámci jednotlivých variantov vývoja a myslím si, že v tomto prípade išlo o o vývoj v bezpečnostnej politike, sa kalkuluje s nie jedným očakávaním, ale tieto prognózy sa prelínajú, lebo majú k sebe blízko. Zrejme v tomto prípade ide o tú najvážnejšiu. Ale myslím, že je to zmapovanie a generovanie určitých možných negatívnych krokov, ktoré nás čakajú v súvislosti s migráciou a hlavne so skupinou ľudí, ktorá je medzi nimi, ťažko sa identifikuje a ktorých je už plné Nemecko. Môže to byť aj obrovský prílev migrantov, ktorí začnú tiecť na naše územie ako voda v deravom člne cez všetky možné miesta okolo nás a môže to byť v neposlednom rade i ozajstné vypuknutie tretej svetovej vojny, od ktorej už nie je ďaleko a hovoria o nej už nielen lídri, ako je Medvedev v Rusku, ale medzi riadkami i iní predstavitelia najvyšších mocností a jednoznačne i bezpečnostní experti.
Zobudia sa štandardné strany na Západe predtým, ako tam voľby vyhrajú strany, ktoré mnohí dnes označujú za krajne pravicové?
Už je neskoro. Keby som povedal, že áno, poprel by som to, čo som vám doteraz uviedol. Títo politici, ktorí to doviedli do takého stavu, zostanú už len v historických dejinách a, bohužiaľ, nie v tom pozitívnom svetle.
Prežije EÚ? Čo ju môže zachrániť?
Nové osobnosti, ktoré si vážia národ, ktoré neuprednostňujú svoje ciele pred spoločenskými, lídri, ktorí sú hrdí na Európu a ktorí majú jasno v tom, aké je miesto Európy na mape sveta. Dejiny sa opakujú. A ak k tomu rýchlo nepríde, bude Európa krvácať. Imunitu už dávno stratila. Ak ste dole, jediná cesta je už len hore. Preto musí prísť liečba. Inak prestane všetko fungovať a je “end”.
Akú rolu podľa vás v európskom dianí zohrajú USA a Rusko?
Už zohrávajú a hrajú hlavné úlohy v tomto, paradoxne, v najmenej žiadanom filme, filme po ktorom by ľudia túžili, ale ktorý má najväčšie obsadenie, čo do počtu hrajúcich. Víťazstvo dosiahne ten, kto tomu verí a verí najdlhšie. Táto hra nemá pravidlá a preto nie pravidlo, ale rovnosť šancí je v každej hre veľká neznáma. Keď sa ľudia narodili, Boh im povedal, plávajte naľavo, ktorú ľavú ruku myslel, či jeho, alebo našu nevieme, ale vieme, že určite Boh chcel, aby sme boli dobrí oboma rukami. A preto toto všetko treba riešiť oboma rukami. Priepasť medzi ľuďmi a zvieratami je reč. Kladiem si otázku, čo je priepasťou medzi svetovými mocnosťami? Asi vôľa. Nič iné. Bez lídrov USA a Ruska sa situácia nestabilizuje. Ostatní si len myslia že sú dôležití. Budúcnosť ukáže, že to tak nie je.
