Tusk sa o tejto skutočnosti zmienil aj v pozvánke na samit, ktorú rozoslal všetkým 28 európskym lídrom, ktorí budú o úprave vzťahov medzi EÚ a Britániou rokovať dnes poobede v Bruseli. Viacerí diplomati EÚ naznačili, že sa očakávajú ťažké a zdĺhavé rokovania o britských reformných požiadavkách, ktoré potrvajú hlboko do noci.
“Máme rôzne pohľady na niektoré politické otázky a som si vedomý, že ich bude ťažké prekonať. Preto vyzývam všetkých, aby zostali konštruktívni,” uviedol Tusk v liste pre premiérov a prezidentov krajín EÚ pred ich príchodom na samit.
Tusk zároveň zopakoval, že februárový samit vníma ako “rozhodujúci” pre jednotu EÚ. Upozornil, že porušenie jednoty EÚ by bolo “porážkou pre obe strany, pre Spojené kráľovstvo aj pre Európsku úniu” a zároveň by to znamenalo geopolitické víťazstvo pre tých, ktorí sa krajiny EÚ snažia rozdeliť.
Plán, ktorý v odpovedi na vlaňajšie reformné požiadavky Camerona začiatkom februára navrhol Tusk, musia počas samitu schváliť lídri členských krajín Únie a následne ho musia odobriť aj poslanci Európskeho parlamentu (EP). To britskému premiérovi rozviaže ruky, aby pred plánovaným referendom o zotrvaní Británie v Únii mohol vystupovať aktívne proeurópsky a presviedčať britských voličov, aby hlasovali za pokračovanie členstva v EÚ.
Najspornejšími bodmi doterajších rokovaní medzi EÚ a Britániou boli takzvané sociálne benefity, čo bude platiť aj pre rokovania lídrov na dnešnom samite. Lídri musia schváliť koncepciu “záchrannej brzdy”, ktorá Británii umožní dočasné pozastavenie vyplácania sociálnych príspevkov zamestnancom z iných krajín Únie za jasne stanovených podmienok.
Pre Slovensko a ostatné krajiny Vyšehradskej štvorky (V4) je problematická otázka detských prídavkov a zámer ich indexácie, pokiaľ dieťa nežije so svojím rodičom vo Veľkej Británii. Podľa návrhu, ktorý bol dostupný pred samitom, by sa tieto prídavky mali nastaviť podľa životnej úrovne domovskej krajiny, v ktorej dieťa žije. Skupina V4 požaduje, aby sa indexácia zamerala iba na detské prídavky a nedotkla sa napríklad dôchodkov.
V legislatívnej rovine Tuskov plán predvída aj zavedenie mechanizmu “červenej karty”, vďaka ktorému parlamenty členských štátov Únie by mohli zablokovať navrhované legislatívne návrhy Európskej komisie, ak sa pre “veto” rozhodne aspoň 55 percent národných parlamentov.
