Ich rozhorčenie bolo o to väčšie, že si po nej dovolil dokonca povedať, že je veľmi spokojný s výsledkami rozhovorov s ruským prezidentom.
Počas medzinárodnej Bezpečnostnej konferencie, ktorá sa nedávno konala v Mníchove aj za účasti veľkej delegácie amerických senátorov, na čele so zaprisahaným arcinepriateľom Moskvy a Putina, senátorom McCainom, vyvolali USA delegáti veľký provokačný eklát.
Na počesť hostí konferencie usporiadal premiér Bavorska, Horst Seehofer, slávnostný dinner vo svojej rezidencii. Americká delegácia však z protestu proti jeho moskovskej návšteve vyhlásila oficiálny bojkot.
McCain dal prehlásiť, že návšteva Seehofera v Moskve vyslala nesprávny signál nielen do Nemecka, ale do celého sveta a preto neposlušného bavorského Horsta takto postavili na pranier.
Ak ale takýto krok a takéto vyhlásenia nie sú jednoznačným vmiešavaním sa do vnútorných záležitostí iného štátu, a to dokonca mocného a vraj aj suverénneho, tak neviem, ako by sa to mohlo vnímať inakšie. Smutné na tom však je to, že nemecká vláda to nielenže bez protestu prehltla, ale akoby s tým aj mlčky súhlasila a si to dokonca ešte aj pochvaľovala.
Aj táto konferencia, žiaľ, len ukázala v akej katastrofálnej a vrcholne nebezpečnej polohe sa ocitli vzťahy medzi USA a Ruskom.
Keď ruský premiér Medvedev na konferencii sucho a vecne konštatoval, že sme opäť už nie na prahu novej studenej vojny, ale hlboko v nej a nepriamo obvinil USA za spustenie vojny v Sýrii, tak jeho reč bola západnými politikmi a ich vazalskými médiami označovaná za mimoriadne agresívnu.
Najmä generálny tajomník NATO, Jens Stoltenberg, “miláčik” USA, tvrdo atakoval Rusko, že sa Západu nepriamo už vyhráža atómovými zbraňami. A naviac povedal aj takú nehanebnosť, že sa mu nepozdáva nové a veľké sebavedomie Ruska. Tým jasne prezradil, že USA potrebujú mať slabé a nesebavedomé Rusko – len vtedy mu prejavia svoju žoviálnu náklonnosť – ale také Rusko už neexistuje!
V tej forme ho nemožno objaviť na žiadnej mape, ale predovšetkým ani v realite!
Roman Bednár
Článok publikujeme so súhlasom autora, pôvodný text nájdete na www.roman-bednar.com.
