Chce zmeniť Slovensko. Exmoderátor Karol Farkašovský z kandidátky SNS prezradil, ako vyzerá jeho osobný volebný program

    0
    Karol Farkašovský (Autor: Archív: K. F.)

    Prečo idete do politiky?

    Ako občan živnostník a pomaly aj senior mám tak ako tisíce iných ľudí v regiónoch Slovenska stále silnejší pocit, že naši politici sú od bežných problémov odtrhnutí. Sú príliš zaujatí sami sebou, neustále súperia v koalično-opozičných šarvátkach, urážajú sa navzájom a tričkami či figurínami robia z parlamentu divadlo pre médiá. Sú od občanov vzdialení a cestu k nim si nájdu raz za štyri roky, spravidla krátko pred voľbami. Pritom mnohí sedia v parlamente 10, 15 i viac rokov, sú vyhorení a už nemajú potenciál priniesť niečo nové, nebodaj i užitočné. Preto si myslím, že do politiky treba nových ľudí s novými myšlienkami a riešeniami, takých, ktorí budú stáť za svojimi voličmi, pociťovať voči nim zodpovednosť, komunikovať s nimi a každý rok im skladať účty.  

    Za tridsať rokov novinárskej práce som sa naučil hovoriť s ľuďmi, počúvať ľudí a rozumieť ľuďom. A myslím si, že je to veľmi dobrý základ, aby som prispel k tomu, že politika už prestane byť iba panským huncútstvom, že začne slúžiť občanovi a konečne začne meniť naše životy k lepšiemu. 

    Hovorili ste o typoch politikov, ktoré z parlamentu občas robia divadlo či cirkus. Nemyslíte si, že medzi desiatimi takýmito bláznovstvami“ či „výstrelkami“ sa môže dostať do popredia práve aj niečo trefné, niečo, čo poukáže na stav vecí? Nedá sa v tomto prípade povedať: „účel svätí prostriedky?

    Parlament by mal mať určitú parlamentnú kultúru, čo sa týka rokovacieho poriadku, a aj vystupovanie poslancov, zvolených zástupcov ľudu, na pôde parlamentu by malo byť vecné. Neviem, či práve emóciami dosiahneme niečo konkrétne a konštruktívne. Zmysel to má asi len v podobe nejakej osobnej prezentácie alebo predvádzania sa pred médiami, kto má silnejší hlas či kto je vtipnejší. Myslím si, že dôležitá je práve tá pragmatická stránka rokovania. Vedieť sa dohodnúť, vedieť argumentovať, vedieť počúvať poslanca aj z iného „tábora“ a vedieť posúdiť prospešnosť, racionálnosť a kvalitu návrhu pre spoločnosť. To považujem za oveľa dôležitejšie ako excesy, ktorými sa nejaký poslanec chce zviditeľniť. Oveľa prospešnejšiuúlohu môže plniť, keď bude rešpektovať určitú úroveň parlamentnej kultúry a vystupovania a bude vecný a pragmatický.

    Spomenuli ste, že ste živnostníkom. Na čo sa špecializujete?

    Pôsobím v oblasti vzdelávania,  projektového manažmentu a kultúry. Zaoberám  sa organizovaním vzdelávacích kurzov, školení rôzneho druhu pre individuálne osoby či firmy. Ide o komunikačno-manažérske vzdelávanie  a organizovanie  vzdelávacích a umeleckých projektov a podujatí pre deti na celom Slovensku.

    Čo bude mať Slovensko alebo volič z toho, ak vy budete sedieť v parlamente?

    Žiaľ, v našom parlamente je dosť „sedavých“ poslancov, ktorí štyri roky statočne mlčia, ani slovko nepovedia. Ja som komunikatívny človek, potrebujem k spokojnosti aktivitu a potrebujem vidieť za svojou prácou hmatateľný výsledok. V minulosti som už bol štyri roky komunálnym poslancom v miestnej samospráve a moji voliči by vám určite potvrdili, že ich hlas a záujmy som na rokovaniach zastupiteľstva prezentoval veľmi jasne, jednoznačne a zreteľne. A boli zreteľné aj výsledky – či už v podobe cestných retardérov, nového stojiska na zber odpadu, pravidelných verejných zhromaždení s občanmi, ustráženia územného plánu pri novej výstavbe, vyváženosti miestnych novín, efektívneho nakladania s verejnými financiami, novej webovej stránky miestnej časti, ochrany zelene, ošetrení gaštanov atď.

    Mojím cieľom nie je v parlamente „sedieť“. Mojím cieľom je byť predĺženou rukou voliča. Ak ma poctí dôverou, budem mu ju splácať pravidelnou komunikáciou počas celého volebného obdobia a každý rok na verejných zhromaždeniach skladať účet svojej práce. Mohlo by sa to stať príkladom aj pre iných. A rád by som navrhol aj to, aby pre zabezpečenie generačnej obmeny parlamentu boli poslanci volení maximálne na dve funkčné obdobia po sebe.

    Ako ste sa dostali na kandidátku?

    Štandardným spôsobom ako ktorýkoľvek iný člen Slovenskej národnej strany. Stotožnil som sa s jej novým programovým smerovaním, novou komunikáciou a kultivovanou víziou, ktorá podporuje národnú identitu a cítenie. Som rád, že tento fakt sa už odzrkadľuje aj vo verejnej mienke. A úprimne povedané, mojou životnou filozofiou nie je naskakovať na rozbehnutý vlak, ale pre mňa je omnoho väčšia osobná výzva ten vlak rozbehnúť.  

    Ak sa stanete poslancom, na akú oblasť sa budete zameriavať?

    Určite si zaslúžia väčšiu pozornosť živnostníci, ktorých je na Slovensku vyše 350-tisíc. Neustále sa im zhoršujú podmienky, zvyšujú dane, sociálne i zdravotné odvody. Namiesto podpory zo strany štátu majú nad sebou Damoklov meč. Zaslúžia si pružné odvody, minimálne dvojročné daňové prázdniny, aby mohli stabilizovať svoje podnikanie. Podnikaniu pomôže a poriadok zavedie zákonom stanovená maximálne 21-dňová splatnosť faktúr, ako aj splatnosť DPH až po uhradení faktúry od dodávateľov. Živnostníkom pomôže aj jednotná 19 % daň.

    Veľkým problémom je starnutie obyvateľstva a starostlivosť o seniorov. Už si svoje odpracovali a zaslúžia si dôstojný život, ľudský prístup a kvalitnú sociálnu i zdravotnú starostlivosť. Je nevyhnuté posilniť sociálnu starostlivosť o seniorov v ich domácom prostredí. Treba intenzívnejšie budovať viac seniorských zariadení rodinného typu  s kapacitou 15 – 20 klientov, ktoré môžu fungovať aj v menších obciach.

    Slovensko určite potrebuje nový mediálny zákon. Starý tlačový zákon je deravý a neaktuálny. Mediálny zákon má riešiť nielen tlač, ale celé mediálne prostredie komplexne vrátane internetu. Mal by zvýšiť tlak na kvalitu informovanosti, kvalitu spravodajstva, na prevenciu proti propagácii násilia v médiách, proti vyvolávaniu strachu, chaosu, na ochranu osobnosti pred škandalizovaním a pod.

    Ak máme vybudovať silný a prosperujúci štát, potrebujeme vzdelaných ľudí. Žijeme v 21. storočí, je najvyšší čas, aby Slovensko bolo štátom, ktorý bude svojim občanom garantovať povinné stredoškolské vzdelanie.

    Na to, aby veci u nás fungovali, musíme sa naučiť dobre a efektívne komunikovať. Menej klikať myšou a vyťukávať v mobiloch, ale viac hovoriť, počúvať a robiť to zrozumiteľne. Učiť sa komunikovať je nevyhnutné celý život. Určite by som inicioval zavedenie komunikačnej výchovy ako povinného predmetu do učebných osnov na školách všetkých stupňov.

    To je iba niekoľko bodov z môjho osobného volebného programu. Ale pre mňa je rozhodujúca vôľa voliča. Volič má nielen požiadavky, ale veľmi často aj múdre nápady, myšlienky, ba aj dobré riešenia. Oplatí sa ho počúvať, a nielen pár dní pred voľbami, ale počas celého volebného obdobia.       

    Podčiarkli ste otázku médií. Spomenuli ste, že by mali popracovať na kvalite sprostredkovania informácií, správ a malo by sa popracovať na odškandalizovaní mediálneho obsahu. Nemyslíte, si, že tu prichádza otázka, čo je zabránenie škandalizovaniu a čo je už cenzúra?

    Cenzúru sme tu zažili už v období pred 89. rokom, samozrejme, že to nie je dobré a určite nejde o takýto typ cenzúry. A hovoriť v 21. storočí o cenzúre by bol naozaj výrazný krok naspäť. Tu nejde o cenzúru, tu ide o to, aby ľudia mali garantované informácie, ktoré v médiách zaznejú.

    Kto by ale objektívne vedel povedať, čo škandalizovanie je a čo nie… Kto to vie so stopercentnou istotou určiť, aby neskĺzol k subjektívnemu názoru?

    Je to návrh, ktorý vychádza z môjho poznania mediálneho prostredia, z mojich profesionálnych skúseností, z pohľadu na toto prostredie aj zvonku. Samozrejme, otázka takéhoto návrhu je široko diskutovateľná. Predpokladám, že by sa k tomu rozvinula aj širšia spoločenská diskusia. Námet ako taký by sa rozpracoval tak, aby bol legislatívne v poriadku a aj zabezpečoval to, čo v demokratickej spoločnosti má byť. Teda slobodné prejavovanie názoru a sloboda tlače a médií. Určite si ale myslím, že toto mediálne prostredie potrebuje pravidlá aj preto, aby ľudia dennodenne neboli iba strašení a stresovaní rôznymi negatívnymi informáciami a pozitívne by neboli žiadne.

    Prečo by mal volič dať krúžok vám a nie niekomu inému?

    Každý volič má výsostné právo nielen voliť, ale mať svoje kritériá na kandidáta. Vyberať je z čoho. Ideálny kandidát zrejme neexistuje. Všetci sme ľudia s kladmi, zápormi, danosťami i chybami. Ja nedávam nikomu sľuby o dvojnásobných platoch ani vianočných balíčkoch či zlepšení makroekonomickej situácie. Viem ale jedno – robiť politiku nie je hriech, som presvedčený, že politik má ľuďom pomáhať a to môže iba vtedy, ak s nimi vie hovoriť, počúvať ich a rozumieť im. Túto schopnosť považujem za svoju najväčšiu devízu. Ale rozhodnutie voliča je nad všetkým a s pokorou ho treba akceptovať, nech bude akékoľvek.

    Hovoríte o kritériách voliča na kandidáta. Nie každý, kto vás bude voliť, vás aj osobne pozná. Ako ľahký a hlavne rýchly zdroj informácií slúži určite internet. Človek si sadne za počítač a do niekoľkých minút si o vás zistí množstvo informácií. No takýto človek tieto informácie musí vedieť filtrovať, a to je niekedy naozaj ťažké. Niekde napíšu, že ste „nekonfliktný profik,“ inde, že ste „arogantný“… Čo by ste odkázali o sebe svojmu potenciálnemu voličovi? Aký naozaj ste?

    No je to na voličovi, aké informácie si nájde a akým uverí. To presne potvrdzuje, čo som hovoril o médiách. Mnohé informácie sú skreslené a uvedené účelovo a nepravdivo. Teda sú často aj mätúce. Myšlienka tohto mediálneho návrhu je opodstatnená.

    Teraz máte vhodnú príležitosť voličovi povedať, aký naozaj ste, bez akéhokoľvek filtra či cenzúry…

    Práca v médiách a najmä v televízii nutne prináša človeku isté zviditeľnenie. Niekomu ste sympatický, iný vás nemusí. Každému neulahodíte. Preto som sa snažil  robiť svoju prácu čo najprofesionálnejšie a byť na zemi.  Ani v televíznych časoch  som sa nepovažoval  za žiadnu hviezdu. Som totiž presvedčený, že práca moderátora televíznych novín je ako každá iná práca – učiteľa,  lekára,  automechanika.  Iba s jedným malým rozdielom  –  je trochu viac na očiach. A viete, všetci nejako na tých druhých pôsobíme. Sám seba považujem za obyčajného človeka s plusmi aj mínusmi, danosťami aj chybami. Život ma obdaril prácou, ktorá je aj mojím koníčkom. Nebaví ma zaoberať sa ľudskou hlúposťou, závisťou  a nevraživosťou. Neviem variť, ale  viem chytiť čakan či lopatu, tlačiť fúrik, opraviť zámok, kosiť záhradu  i vysávať. Rád sa smejem, rád cestujem, korčuľujem, píšem a športovo lietam. Okolo seba mám rád  pozitívne mysliacich ľudí,  ktorí dokážu komunikovať,  vedia uznať názor iného človeka a sú tolerantní.  Nikdy  nedelím  ľudí podľa politického trička či nejakej mediálnej nálepky.  V zásade sú iba dva typy ľudí – dobrí  a zlí. Pravdou však je, že všetci máme z každého po troške. Preto ľudí nesúdim. Verím v dobro.

    S kým z kandidátky máte najlepšie vzťahy? 

    Úplne všetkých nepoznám. Ja som tímový hráč. Preto sa snažím o dobré vzťahy so všetkými, s ktorými som sa doteraz v rámci kampane stretol a pracujeme na dobrom výsledku. Súperia iba hlupáci, múdri ľudia spolupracujú.

    Aký je váš majetok? Ste vlastníkom nejakých firiem, nehnuteľností alebo akcií? Čo konkrétne a v akej hodnote vlastníte?

    Vaša otázka je v tejto chvíli aktuálna pre tých, ktorí v politike už pôsobia a vo voľbách sa uchádzajú o dôveru voličov ako činní, aktívni politici. V prípade zvolenia nemám problém splniť zákonom stanovené povinnosti a zverejniť požadované informácie o svojich majetkových pomeroch. Ale teraz som iba jeden z vyše 2 900 kandidátov s občianskou minulosťou a prítomnosťou. 

    Keďže ste sa rozhodli, že vstúpite do politiky, a objavili ste sa na kandidátke, nemyslíte si, že je právo každého občana vedieť napríklad aj o vašich majetkových pomeroch?

    Myslím si, že ak by všetkých 2 904 kandidátov hovorilo o svojich majetkových pomeroch, médiá by nič iné nezverejňovali. Reálne sa do parlamentu dostane 150 ľudí. To znamená, že tí si splnia svoju zákonom stanovenú povinnosť a pri vstupe do parlamentu podliehajú zákonu, aby zverejnili svoje majetkové pomery. Pýtam sa ale, čo v tejto prípravnej fáze s údajmi 2 900 kandidátov, ktoré by sa v rámci predvolebnej komunikácie zverejnili. Je tu dôvodné podozrenie, že by sa to mohlo zneužiť. Takže aj toto je dôvod, prečo si nemyslím, že by kandidáti museli zverejniť svoje majetkové pomery predtým, ako sa dostanú do parlamentu.

    Nehovorím o žiadnych konkrétnostiach, nechcem, aby ste mi povedali svoje číslo bankového účtu. Ide skôr o princíp. Aj vy sám ste volič a chcete, aby vás niekto zvolil, zakrúžkoval, aby vám niekto veril… Nemyslíte si, že by mal byť takýto človek čo najviac informovaný o mene na kandidátke, pre ktoré sa rozhodol zahlasovať?

    Pokiaľ ide o všeobecnú rovinu, a niekoho to nejako uspokojí, tak môžem povedať, že vlastním rodinný dom a osobné auto. Nemám nič, čo by sa vymykalo z rámca normálneho bežného štandardu.

    Čo považujete za svoj najväčší životný úspech?

    Určite to nie sú žiadne hmotné statky. Nikdy som k nim neinklinoval. Môj životný príbeh aj úspech súvisí s iným bohatstvom, skrytým v ľuďoch, ktorých som aj vďaka novinárskej profesii stretol v rôznych kútoch sveta. Ukázali mi tú najúžasnejšiu cestu… K nájdeniu zmyslu života. Úspechom je každý krok k tomuto cieľu a najmä silnejúce vedomie, že ste blízko   

    Ak by ste mohli Slovensku pomôcť, ako by ste to urobili?

    Slovensko je po všetkých stránkach nádherná krajina. Chcelo by to však skonsolidovať vnútorné vzťahy. Ku šťastiu by potrebovalo len trochu viac žičlivosti, sebaúcty, ľudského dobra. To sú zbrane, ktorými sa dá poraziť závisť a otvoriť cesta von zo súčasnej doby, poznačenej mocenským a imidžovým marazmom. Pomôcť tu môže aj politika ako nástroj na zmenu. Musia to však urobiť noví ľudia, ktorí majú predispozície chápať túto potrebu, silu a vôľu uskutočniť zmeny.

    Ktorých politikov si vážite a ktorí naopak škodia?

    Nič nie je na svete iba čierne alebo biele. Aj politici sú len ľudia. Nie je dobré glorifikovať a nie je dobré ani démonizovať politika. Dôležité je, aby dokázal identifikovať dobro, nájsť cestu a nastoliť všeobecné blaho pre svoj národ, štát a ľudské spoločenstvo. 

    Karol Farkašovský na začiatku svojej kariéry prijal ponuku práce v slovenskej redakcii stanice BBC v Londýne. Neskôr túto prax aplikoval aj ako šéfredaktor okruhu Rádia Slovensko a ako riaditeľ komunikačného odboru vtedajšieho ministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca. Farkašovský ďalej pracoval aj ako moderátor správ v televízii Markíza. V súčasnosti pôsobí ako živnostník a organizuje rôzne vzdelávacie kurzy pre firmy či jednotlivcov.
    - Reklama -