“Tento malý ostrov so svojimi dvetisíc štvorcovými kilometrami je v mnohom podobný akoby celému kontinentu. Jean mi hovoril, že je to dôsledok toho, že ostrov je ďaleko na juhu a zároveň má veľmi rôzne výškové úrovne, čo umožňuje dostať sa v priebehu krátkeho času zo slnkom prehriatej pláže do chladu a zimy vysokohorského klíma. Ak sa niekto kúpe v teplej vode Atlantiku pri Puerto de la Cruz, tak sa môže priamo z mora pokochať jedinečným pohľadom na zasnežené, vysoko položené úbočia malebného mestečka La Orotavy, vzdialenej od neho len nejakých desať kilometrov.”
“Áno, takto som si vždy predstavoval el paraiso – raj. Kontinentálne rôznorodá je aj vegetácia tohto raja v mori. Na pobreží môžeš obdivovať tropickú vegetáciu a čím viac sa od mora vzďaluješ a stúpaš do vyšších polôh, tým viac sa vegetácia mení na stredoeurópsku, aby sa potom vyššie objavili lesy a rastlinstvo , ako sa vyskytuje v severných regiónoch Európy.
Kto je všestranný a má dosť energie, ten môže začať deň tým, že si zapláva v mori. Potom si vymení plavky za turistické topánky a za teplejšie oblečenie a zajde si ako turista hore do pásma, kde sú hory. Deň môže zakončiť tak, že sa vyvezie do celkom vysokých polôh, do kráľovstva snehu a si tam zajazdí na svahoch, ktoré ležia podstatne vyššie, ako všetky európske horstvá, okrem Alp a Pyrenejí.”
Deň bol veľmi teplý a teplomer ukazoval ešte stále pätnásť stupňov a dole pri mori bolo ešte podstatne teplejšie. Aj v januári teplota cez deň obyčajne neklesá pod dvadsať stupňov. To ľudí zo strednej Európy zakaždým prekvapí, keď na ostrov zavítajú v zimnom období. To ale nie je ničím neobyčajným v tejto časti sveta pre domorodcov, ktorí ju volajú Islas Canarias a v jednej zo svojich prekrásnych piesní takto ospevujú svoje milované Kanárske ostrovy:
El mundo tiene Europa, Europa tiene Espaňa y Espaňa tiene un jardin, che son Islas Canaria. Svet má Európu, Európa má Španielsko a Španielsko má jednu záhradu, ktorou sú Kanárske ostrovy.
Islas Canarias – mnohí Európania sú presvedčení, že Kanárske ostrovy dostali toto svoje meno preto, lebo tam pôvodne žilo veľa kanárikov. Táto domnienka je však nesprávna, lebo ostrovy toto meno dostali z rímskeho slova cane a či canis, čo súvisí s tým, že voľakedy tam žilo množstvo divokých psov – il cane je po taliansky pes.
“Vieš, kto boli pôvodní obyvatelia Kanárskych ostrovov?”, opýtala sa Denisa Ginette.
“Nie, nemám ani potuchy. Som zvedavý , čo mi o tom povieš.”
“Dnešní domorodci sú už len z malej časti ich potomkami. Boli to legendárni a záhadní Guančovia, ktorí tu žili približne už pred päťtisíc rokmi. Dnešní obyvatelia sú takmer celkom už len potomkami Španielov, ktorí Islas Canarias po bojoch s Guančami dobyli pre seba.
Tento záhadný národ sa v kanárskej reči, ktorá sa trochu líši od španielčiny, volal los Quantjes. Guančovia žili v priestranných dierových bydliskách, ktoré boli vyhĺbené do strmých, vertikálne zvislých skalných stien, akých je na Kanárskych ostrovoch veľa.”
Pokračovanie nasleduje.
Roman Bednár
Článok publikujeme so súhlasom autora, pôvodný text nájdete na www.roman-bednar.com.
