Žijeme v americkom svete. Ľudia po celom svete dennodenne sledujú americké filmy a seriály, počúvajú americkú hudbu a čítajú knihy amerických autorov. Piliere svetového ekonomického systému sú postavené na amerických základoch – inštitúciách, ako sú Svetová obchodná organizácia, Medzinárodný menový fond a Svetová banka. Dolár je najpoužívanejšou menou v medzinárodnom obchode, bez ktorej sa žiadna krajina pri svojich finančných transakciách nezaobíde. Americký svet garantuje stále jedinečná americká moc, ktorá sa opiera o najsilnejšiu armádu, technologický náskok, najúspešnejšie univerzity, sieť medzinárodných spojencov a, samozrejme, obrovskú ekonomiku, pri ktorej sa USA o prvenstvo bijú s Čínou.
Slabnúce USA s dobrými vyhliadkami
Nič však netrvá naveky a americký svet nie je výnimkou. Je zrejmé, že USA nie sú schopné a ochotné angažovať sa na medzinárodnej aréne tak ako kedysi. Najsilnejšia svetová mocnosť v relatívnom pomere k ostatným svetovým hráčom dlhodobo upadá. Kým v roku 1950 americká ekonomika tvorila až 27 percent svetového HDP, v roku 1980 sa tento podiel znížil na 21 percent, pričom dnes sa môžu USA pýšiť už asi „iba“ 16 percentami. Treba ale zdôrazniť, že Američanom sa v podstate až tak zle nevedie. Hospodárstvo USA predsa pokračuje v solídnom raste (2,5 percenta za posledný rok) a láka k sebe najšikovnejších ľudí z celého sveta. Pomerne rýchlym tempom sa v USA zvyšuje aj počet obyvateľov, pričom Washington sa zďaleka nemusí obávať demografickej krízy, ktorá vytvára vrásky na tvári všetkým európskym politikom. Oproti svojim hlavným vyzývateľom – ekonomicky obrovskej, ale spomaľujúcej Číne a vojensky stále schopnejšiemu, ale recesiou zasiahnutému Rusku, vyzerá budúcnosť pre USA pomerne priaznivo.
Rozdelená krajina
Pravý dôvod úpadku USA na medzinárodnej scéne teda nie je zlý stav ekonomiky alebo armády. V absolútnych aj relatívnych číslach si USA vedú pomerne dobre. Amerike však začína chýbať to, čo môžeme nazývať použiteľnou mocou – inak povedané, schopnosť použiť svoju silu v medzinárodných vzťahoch. USA sú dnes polarizovanou krajinou, ktorá je rozdelená podľa straníckych línií. Liberálni demokrati nadávajú na konzervatívnych republikánov a tí im to oplácajú aj s úrokmi. Sociálne dávky, zdravotnícka reforma, imigrácia, potraty, legalizácia marihuany, práva LGBTI komunity či väzenský systém, to sú všetko témy, pri ktorých sú Američania rozdelení takmer presne pol na pol. Všetky prieskumy ukazujú, že tento rozpor, ako aj vzájomné antipatie dvoch táborov sú väčšie, než kedykoľvek v nedávnej histórii. Republikáni a demokrati sa nielenže nevedia dohodnúť na riešení problémov, zhoda nepanuje ani v samotnej podstate problému. Konzervatívci napríklad chcú zmenšiť rozvetvený štát a zabrániť tomu, aby sa americká tradične biela a kresťanská spoločnosť zmenila na nepoznanie. Liberáli si naopak myslia, že štát nie je dostatočne veľký. Ako hlavný problém vnímajú sociálne nerovnosti, ktoré by mal štát zmenšiť väčším prerozdeľovaním a chcú odstrániť to, čo vnímajú ako štátny štrukturálny rasizmus voči černochom a hispáncom. Praktickou ukážkou tohto celého je doslova paralyzujúca neschopnosť demokratov a republikánov spolupracovať pri tvorení legislatívy. Najviditeľnejšie sa to prejavilo v roku 2013, keď americká vláda načas prestala fungovať po tom, ako americký kongres nebol schopný zhodnúť sa na rozpočte.
Američania: Nie sme najlepší
Čo je konečným dôsledkom rozdelenej americkej spoločnosti? USA sa stávajú čoraz viac krajinou bez jednotnej vízie, ktorá rieši najmä vnútorné nepriateľstvá, v dôsledku ktorých sa stále viac uzaviera do seba. Američania si už nemyslia, že ich krajina je najlepšia na svete, a že je schopná presadzovať svoje záujmy za hranicami tak ako kedysi. V roku 2004 sa americká agentúra Pew Research pýtala Američanov, či sú podľa nich USA mocnejšou krajinou ako 10 rokov predtým. Až 45 percent respondentov súhlasilo, iba 20 percent z nich tvrdilo opak. Keď sa rovnakú otázku agentúra spýtala v roku 2013, výsledky ukázali dramatický obrat. Až 53 percent Američanov považovalo USA za slabšiu krajinu, iba 17 percent to s USA videli pozitívne. Najhoršie pre USA vyznievajú názory tých, na ktorých v Amerike najviac záleží – mladých ľudí. Iba 15 percent mladých Američanov vo veku 18 až 29 rokov si podľa prieskumu z roku 2011 myslelo, že USA sú najlepšou krajinou na svete. V skratke, Američania už v moc a jedinečnosť svojej krajiny neveria.
Antisystémoví izolacionisti v kurze
Nasvedčuje tomu aj doterajší priebeh prezidentským volieb, či lepšie povedané demokratických a republikánskych primárok, ktoré určia mená uchádzačov o „trón“ z radov demokratov a republikánov.
Utorok sme boli svedkami, ako v primárkach v štáte New Hampshire zvíťazili dvaja antisystémoví kandidáti. Na strane republikánov to bol magnát, playboy a bezservítkar Donald Trump, ktorý so svojimi 35 percentami hlasov ďaleko predstihol druhého Johna Kasicha (ten získal necelých 16 percent). V tábore demokratov zase samozvaný socialista Bernie Sanders rozdrvil zatiaľ stále favorizovanú bývalú ministerku zahraničia Hillary Clintonovú. Sandersovi dalo hlas až 60 percent demokratických voličov takzvaného „štátu žuly“. Volebný súboj o pozíciu najmocnejšieho muža planéty sa síce ešte len začal, Trump aj Sanders však neprestajne ukazujú, že majú reálnu šancu získať nomináciu svojich strán. V oboch prípadoch pritom ide o mužov, ktorých zahraničnopolitické vízie by v predchádzajúcich prezidentských voľbách akýmkoľvek kandidátom zlomili väzy.
Mexičanov zamurovať, moslimov monitorovať, o Ukrajinu a Sýriu sa nestarať
Pozrime sa najskôr na Trumpa, ktorý vo svojich vyjadreniach deklaruje doslovne izolacionistickú politiku. Na hranici s Mexikom chce Trump totiž vybudovať „obrovský múr“ a prinútiť Mexičanov, aby zaň zaplatili. Ďalej chce Trump monitorovať všetkých moslimov a deportovať 11 miliónov nelegálnych prisťahovalcov spoločne so všetkými sýrskymi utečencami, ktorých sa USA rozhodli prijať. O intervencii Ruska v Sýrii sa Trump na rozdiel od všetkých ostatných kandidátov vyjadril pozitívne, pričom konštatoval, že ruský prezident pri bombardovaní islamistov robí v Sýrii prácu za Američanov. Ak v tom chce Putin pokračovať, podľa Trumpa by ho mal Biely dom nechať. Trumpa vôbec nezaujíma dianie na Ukrajine. K otázke, či by mala Ukrajina vstúpiť do NATO, sa Trump vyjadril nasledovne: „Či vstúpi, alebo nevstúpi, je mi to jedno… Ak vstúpi, skvelé, ak nevstúpi, skvelé.“ Podľa jeho vlastných slov by si s ruským prezidentom Vladimirom Putinom veľmi dobre rozumel.
Donald Trump (SITA)
Lepšie než izolacionistom by sa však Trumpa dalo označiť za amerického nacionalistu. Vo svojej rétorike zdôrazňuje, čo považuje za bezprostredné hrozby pre USA – teroristi, moslimovia, Mexičania a politici. Je mu úplne jedno, že ako potenciálny „vodca slobodného sveta“ si tým absolútne ničí svoj imidž v miliardovom moslimskom svete a 125-miliónovom susednom Mexiku.
Nebudeme svetovým policajtom
Trump možno kašle na to, čo si o jeho zahraničnopolitických postojoch myslia cudzinci, nebojí sa však aspoň na rovinu k citlivým otázkam medzinárodných vzťahov vyjadriť. Prekvapivá hviezda demokratických primárok, senátor Vermontu Bernie Sanders však o zahraničnej politike takmer ani nehovorí. Ak už ho k tejto téme médiá dotlačia, senátor spraví všetko preto, aby sa odpovedi vyhol. Keď sa ho napríklad pýtajú na tému boja proti terorizmu, Sanders vo svojej odpovedi hovorí o príjmovej nerovnosti. Pri otázke, že ako by ako prezident zareagoval na nedávny severokórejský raketový test, Sanders odpovedal tak, že sa o Severnej Kórei ani nezmienil. Pripomenul však kriticky, že Clintonová hlasovala za vojnu v Iraku. A pri tomto bode si Sanders kritiku skutočne môže dovoliť, lebo on hlasoval nielen proti vojne v roku 2003, ale dokonca aj proti vojne v Perzskom zálive v roku 1991. Je zrejmé, že do nejakých zahraničných vojenských dobrodružstiev sa Sanders nechystá. „Nech visím, ak Američania povedú boj proti Islamskému štátu,“ povedal Sanders s tým, že viac by sa americká vláda mala sústreďovať na pomoc strednej triede. Vo svojom zahraničnopolitickom programe Sanders priamo odmieta jednostranné vojenské akcie USA a preemptívnu vojnu (použitie sily na odvrátenie bezprostrednej hrozby. Preemptívna vojna sa odlišuje od preventívnej vojny, ktorá je použitím sily na odvrátenie vzdialenej hrozby. – pozn. redakcie). „USA by nemali byť svetovým policajtom,“ píše sa v Sandersovej zahraničnopolitickej vízii.
Bernie Sanders (SITA)
Niekedy nemožné
Sanders ani Trump pravdepodobne voľby nevyhrajú. Demokratickú nomináciu, zdá sa, získa Clintonová a Trumpa môže stále zdolať sociálny konzervatívec Ted Cruz alebo neokonzervatívec Marco Rubio. Ak by aj Trump republikánske primárky vyhral, Clintonová by ho podľa prieskumov tvrdo porazila. Napriek tomu však nemôžeme Trumpa ani Sandersa odpinknúť, pričom obaja majú reálnu šancu zabojovať o Biely dom. Socialistický liberál Sanders a politicky nekorektný (vraj)konzervatívec Trump sú ideologické protipóly, zhodujú sa však v jednom: USA by sa mali podstatne menej starať o to, čo sa deje za ich hranicami. Takýto postoj by ešte pred niekoľkými rokmi potopil akéhokoľvek prezidentského kandidáta, dnes sú však Trump a Sanders koňmi, na ktoré nemusí staviť len blázon. A to o súčasnej Amerike vypovedá veľa.
