Merkelová sa pustila do Ruska. Tusk sa k nej pridal, ale jedna známa osobnosť, naopak, Rusov prekvapivo pochválila

    0

    Merkelová odsúdila akcie ruských vojenských síl v Sýrii počas svojej návštevy Turecka, kde v pondelok rokovala s prezidentom Erdoganom a premiérom Davutogluom o migračnej kríze. Merkelová v prvom rade svojim tureckým partnerom sľúbila, že Európa bude prijímať ďalších utečencov a prerozdeľovať ich v rámci členských štátov EÚ. Pomerne tvrdo sa potom oprela do Ruska, ktoré skritizovala za jeho vojenské operácie na území Sýrie. „Som zhrozená a šokovaná utrpením v meste Aleppo, na ktorom nesie vinu predovšetkým ruská strana podporujúca prezidenta Asada,“ vyhlásila kancelárka na potešenie svojich tureckých hostiteľov.

    Merkelová ďalej vyzvala Rusko, aby dodržiavalo rezolúciu 2254 Bezpečnostnej rady OSN, ktorú samo podpísalo. „V tejto rezolúcii sa zainteresované krajiny zaviazali, že bezodkladne zastavia všetky útoky na civilistov a civilné ciele,“ pripomenula nemecká kancelárka na tlačovej konferencii, ktorá sa konala bezprostredne po skončení rokovania. Okrem toho vyzvala Ankaru na zlepšenie situácie utečencov v krajine a apelovala na tureckú vládu, aby sa tri miliardy eur poskytnuté Európskou úniou na tieto účely ihneď použili. „Musíme už konečne vidieť nejaké hmatateľné výsledky. Deťom zo Sýrie nepomôže, keď im povieme, že sme poslali peniaze. Deti chcú mať v meste postavenú školu čo najskôr.“

    Ku kritike Ruska sa v utorok pridal aj prezident EÚ Donald Tusk, keď varoval, že ruské nálety v Sýrii zhoršujú celý konflikt a zvyšujú v konečnom dôsledku počet utečencov smerujúcich do Európy. „Rád by som sa po nemeckej kancelárke pridal ku kritike Ruska aj ja osobne. Priamy dôsledok operácií ruských síl znamená, že brutálny Asadov režim získava opäť pevnú pôdu pod nohami. Naopak, umiernená sýrska opozícia sa dostáva do ťažkostí, tisíce ďalších ľudí opúšťajú svoje domovy a mieria na európsky kontinent.” Tvrdý postoj bývalého poľského premiéra k Rusku však nie je ničím prekvapivý. Už počas ukrajinsko-ruského konfliktu patril medzi európskymi politikmi k tým voči Moskve najmenej zmierlivým.

    Celé vyjadrenie Tuska si môžete v angličtine prečítať TU.

    Svoje znepokojenie nad ruskými náletmi v Sýrii, ktoré údajne znateľne zhoršujú migračnú krízu, vyjadril v utorok aj šéf NATO Jens Stoltenberg. Kladne reagoval aj na volanie Nemecka a Turecka po zapojení NATO do riešenia migračnej krízy. Logicky, oveľa menej priateľská bola v reakcii na kritiku kancelárky Merkelovej Moskva. Kremeľ sa v utorok proti jej tvrdeniam ostro ohradil. Hovorca prezidenta Vladimira Putina Dmitrij Peskov odkázal Merkelovej a všetkým stranám, aby „vzhľadom na delikátnosť situácie v Sýrii opatrne zvažovali svoje slová“.

    Prezidentov hovorca ďalej poznamenal, že navzdory sťažnostiam Západu a sýrskej opozície Rusko žiadne dôveryhodné informácie o zvyšujúcom sa počte civilných obetí po ruských náletoch k dispozícii nemá. „Je tiež zaujímavé, že v minulosti sme podobné znepokojujúce hlasy nepočuli po barbarských činoch teroristov, ktorí napadli sýrsky režim,“ argumentoval Peskov, ktorý sa však zároveň odmietol vyjadriť, či budú Rusi v náletoch aj naďalej pokračovať. Možno trochu prekvapivo ruskú prítomnosť aj naďalej víta bývalá hlavná žalobkyňa Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu Carla del Ponte.

    Celé vyjadrenie Carly del Ponte si môžete v angličtine prečítať TU.

    „Ruská intervencia je správna vec, lebo sa tak dostáva Islamský štát do väčšieho tlaku,“ vyhlásila v rozhovore pre švajčiarsku verejnoprávnu televíziu RTS s tým, že by však mali Rusi predsa len robiť väčší rozdiel medzi skutočnými teroristami a umiernenou sýrskou opozíciou. Minulý týždeň del Ponte oznámila internetovému serveru swissinfo.ch, že by bolo vhodné vytvoriť špeciálny medzinárodný tribunál pre vojnové zločiny, ktorý by sa zaoberal zverstvami spáchanými v Sýrii a Iraku. „Neverím však, že by to bolo možné skôr, ako sa dosiahne prímerie,“ konštatovala.

    - Reklama -