Dokonca aj premiérov brat sa zrejme tiež niekedy započúval do dupotu týchto ušľachtilých zvierat, ktoré sú užitočné ľuďom nie len na dostihové preteky, či skákanie na parkúre, ale dá sa na ne všeličo naložiť. Chovatelia v Kladruboch sa len chytajú za hlavu, koľko sme si ich na Slovensku vyšľachtili až tak, že rozumejú ľudskej reči, ale o tom, čo vedia nikomu neceknú ani slovo. Tak, ako medzi vranami sa nájdu aj biele vrany, tak aj medzi bielymi koňmi sa nájdu aj také, ktoré z času na čas prehovoria. Premiérov brat, keď pásol svojho koňa nedával na neho dobrý pozor, lebo ten mu zmizol niekde až do Francúzska a to je riadna diaľka! My všetci, ktorí máme radi zvieratá dúfame, že sa mu tam dobre vodí. Minulý týždeň sa znova tieto ušľachtilé zvieratá dostali do pozornosti premiéra, keď hovoril, že aj pán Matovič použil tento na Slovensku zaužívaný trik s koňmi a jednému takému predal svoju firmu. Na rozdiel od koňa premiérového brata, kôň pána Matoviča ostal mu na krku tu na Slovensku a bez toho, že by bol navštívil francúzske Lourdes, začal po rokoch rozprávať. Takýto kôň a je jedno či je biely, alebo gaštanový by si skôr zaslúžil angažmán v nejakom prestížnom cirkuse, akoby sa ním mal zaoberať premiér Slovenska. Je preto otázne, či občania, ktorí majú plnú hlavu starosti s vlastnými životmi sú zvedaví na konský cirkus, ktorý sa na nich valí zo všetkých slovenských zapredaných médií.
Na aké cirkusy sa máme ešte pripraviť?
Stanislav Martinčko (O2H)
Článok publikujeme so súhlasom autora, pôvodný text nájdete na martincko.blog.sme.sk.
