Figeľ chce v EÚ osobitného predstaviteľa pre slobodu náboženstva a viery. Prečo?

    0
    Ján Figeľ, bývalý predseda KDH (Autor: SITA)

    „Kde niet tejto slobody, tam je upieraná aj plná občianska a politická sloboda. A to je proti ľudskej dôstojnosti. Európske dejiny, aj nedávne slovenské, sú toho dôkazom,“ konštatoval Figeľ.

    Európsky parlament v Štrasburgu vo štvrtok odhlasoval rezolúciu o systematickom masovom vyvražďovaní zo strany ISIS. Ukrutnosti páchané touto organizáciou na kresťanoch, jezídoch a na ďalších náboženských a etnických menšinách, označuje za genocídu. V rezolúcii tiež „vyzýva EÚ ustanoviť trvalého osobitného predstaviteľa pre slobodu náboženstva a viery“.

    Predseda KDH Ján Figeľ oceňuje tento postoj. „Bolo už načase vyjadriť jednoznačný odsudzujúci postoj k brutálnemu a systematickému vraždeniu kresťanov a ďalších komunít na Blízkom východe. Je to politicky veľmi významná rezolúcia. Vyjadrujem preto nádej, že Európa nebude ďalej tolerovať brutálne zločiny na Blízkom východe,” zdôraznil. Veľká väčšina poslancov EP vyzýva medzinárodné spoločenstvo a inštitúcie podniknúť potrebné kroky na zastavenie zabíjania. Vyzýva Bezpečnostnú radu OSN, aby sa obrátila na Medzinárodný súdny tribunál so žiadosťou o vyšetrenie násilností spáchaných ISIS v Iraku a v Sýrii.7

    Na projekte osobitného predstaviteľa EÚ pre náboženskú slobodu vo svete pracoval Ján Figeľ od jari minulého roka. 19. marca 2015 na samite lídrov Európskej ľudovej strany (EĽS) predložil iniciatívu na posilnenie ochrany náboženskej slobody vo svete. Jedným z nástrojov má byť vytvorenie nového postu osobitného predstaviteľa EÚ pre náboženskú slobodu vo svete.

    “Už na marcovom rokovaní zazneli pozitívne reakcie od nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, alebo bývalého francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho a ďalších kolegov. Následne som sa listami obrátil na predsedov strán a vlád EĽS a na vedenie všetkých troch hlavných inšitúcií – Európskeho parlamentu, Komisie a Európskej rady. Viacerí mi odpovedali kladne,” povedal Figeľ.

    Táto iniciatíva nadväzovala na dávnejšie aktivity európskych politikov, napríklad predsedu frakcie CDU/CSU nemeckého spolkového snemu Volkera Kaudera, alebo predsedu frakcie ÖVP rakúskeho parlamentu Reinholda Lopatku i poslancov za KDH v Európskom parlamente.

    Genocída je podľa Figeľa chápaná ako zločin zločinov. „Má osobitnú právnu definíciu. My sme o nej v súvislosti s prenasledovaním na Blízkom východe hovorili už roky. Škoda, že poznanie a priznanie pravdy niektorým vplyvným kruhom a inštitúciám trvá tak dlho,” povedal. Dohovor OSN o genocíde z roku 1948 chápe genocídu ako skutky spáchané s úmyslom “zničiť, úplne alebo čiastočne, národnú, etnickú, rasovú alebo náboženskú skupinu.” Rezolúcia v EP bola navrhnutá ako odozva na cielenú likvidáciu náboženských menším na Blízkom východe. Počet kresťanov v Sýrii klesol z 1,25 milióna na 500-tisíc a v Iraku z 1,4 milióna na menej ako 275-tisíc v priebehu niekoľkých rokov. Tento postoj EP nadväzuje na takmer jednomyseľne prijatý podobný postoj Parlamentného zhromaždenia Rady Európy odhlasovaný 27. januára.

    - Reklama -