Smer-SD
Dušan Jarjabek (poslanec, operný spevák): „V rámci všetkých volebných období sme sa snažili a snažíme sa urobiť tzv. tri kultúrno-spoločenské centrá. Medzi ne patrí Bratislava, Banská Bystrica a Košice. To znamená, aby boli tieto tri centrá rovnocenné z hľadiska divadiel, verejnoprávnych inštitúcií, pokrytia kultúry v rámci galérií a tanečného a činoherného umenia. Preto napríklad v Banskej Bystrici vznikla aj Akadémia umení. No a teraz sa všetky tieto veci doťahujú do konca.
V rámci Banskej Bystrice chýba napríklad činohra. Tá, čo je vo Zvolene, patrí pod vyšší územný celok, ale nepatrí priamo pod štát, pod ministerstvo. Tieto kultúrno-spoločenské centrá treba doplniť tak, aby v nich bolo zastúpené všetko v rámci kultúry a umenia. Myslím, že za tieto štyri roky bolo fungovanie ministerstva kultúry v rámci kultúrno-spoločenského diania nesmierne úspešné. Nezanikla žiadna inštitúcia a všetky fungujú. Pohla sa aj situácia Slovenskej národnej galérie ohľadom rekonštrukcie. Vráťme sa ale k Bystrici. Tunajšia opera napríklad už nehrá tzv. ‚hostí'.
Pred takými šiestimi, siedmimi rokmi v Bratislave vždy o štvrtej poobede čakal pristavený autobus a nastúpili do neho muzikanti a išli vypomáhať do Bystrice do orchestra. Dnes to už neexistuje. V súčasnosti väčšina ľudí, čo sú v banskobystrickom orchestri, sú absolventi Akadémie umení. A v tom je ten obrovský posun oproti minulým rokom.“
#Sieť
Plány Siete prezradila hovorkyňa strany Karolína Ducká: „Počas prvých 100 dní vlády #Sieť naštartuje proces otvárania a sprístupňovania slovenskej kultúry a kultúrneho dedičstva. V prvej fáze pôjde o pilotné sprístupňovanie vstupu do múzeí a galérií zadarmo, spojené s dôrazom na posilňovanie ich vzdelávacieho rozmeru. Ruka v ruke s tým pôjde rozširovanie použiteľnosti kultúrnych poukazov pre ďalšie skupiny občanov, napríklad seniorov. Presmerujeme viac peňazí do kultúry.
Do Fondu pre umenie ich presunieme zo zdrojov určených na propagáciu štátom ovládaných podnikov, pôjde o viac ako 18 mil. eur ročne. Do dvoch rokov #Sieť zavedie garantovaný nákup výtlačkov slovenskej literatúry pre školy, knižnice a na medzinárodnú propagáciu. Zrovnoprávnime podporu neštátnych kultúrnych aktivít s aktivitami priamo podporovanými štátom spružnením grantového systému, zavedením dlhodobých a inštitucionálnych grantov a zrušením dodatočných daní pre umelcov.
Presadíme liberalizáciu rozhlasového trhu a zavedieme jasné pravidlá pre rozdeľovanie eurofondov na publicitu projektov, aby nedochádzalo k politickej a osobnej korupcii slovenských médií. Do roku 2020 sa #Sieť zasadí za transformáciu štátnych kultúrnych inštitúcií na osobitnú verejnoprávnu formu, ktorá im umožní viaczdrojové financovanie, účasť rôznych úrovní verejnej moci na ich správe a lepšie ich ochráni pred politickými vplyvmi. Budeme presadzovať zrušenie koncesionárskych poplatkov a financovanie RTVS fixným percentom zo štátneho rozpočtu.“
SNS
Anton Hrnko (historik, kandidát na poslanca): „Slovenská národná strana považuje oblasť kultúry za jednu zo svojich priorít. Predovšetkým chceme, aby tento rezort plnil svoju funkciu v celej šírke svojej pôsobnosti a najmä, aby sa uplatnil predovšetkým národný prístup pri jej podpore a rozvoji. Ak môže Slovensko v Európe zostať niečím špecificky osobité, je to práve jeho kultúra, kultúrne bohatstvo či vzdelanie obyvateľstva.
V týchto rámcoch by sme sa snažili urobiť opatrenia v Slovenskej televízii, v Slovenskom rozhlase či v iných národných kultúrnych inštitúciách (napr. podpora slovenského dabingu, podmienenie získania licencie na vysielanie pre deti mladšie ako 12 rokov výlučne v slovenskom jazyku /rozprávkové kanály/). Nepáči sa nám, keď sa zavádzajú pomenovania národných inštitúcií v cudzom jazyku, ktoré nemajú žiadne opodstatnenie, ako napríklad Kunsthalle či Kulturpark, hoci na to máme vlastné slovenské pomenovania.
Určenie inštitúcie predsa nie je v jej názve, ale v obsahu jej náplne. Rozhodne zamedzíme, aby sa nám v našich mestách objavovali názvy štvrtí ako Wineyards, River Park a pod. ‚Slamákom', ktorí ich z nedostatku vlastného sebavedomia zavádzajú a schvaľujú, odkazujeme, že Vinice alebo Nábrežný park sú na Slovensku omnoho dôstojnejšie. Taktiež sa nám nepáči, keď je umelecká tvorba zdrojovo centralizovaná do Bratislavy. Ide napríklad aj o rôzne fondy, ktoré udeľujú granty len bratislavským hercom, bratislavským umelcom atď. Ich kolegom z Banskej Bystrice, Košíc či Martina sa nedostáva toľko príležitostí, aby sa mohli realizovať na celoštátnej úrovni, pritom oni majú na to rovnaké právo ako tí z Krásavice nad Dunajom.
Takýchto opatrení je, samozrejme, omnoho viac, ako sa dá stručne vymenovať. Chceli by sme zmeniť aj jazykový zákon, aby bolo jasné, ako sa má používať slovenský jazyk, ako sa má chrániť a akým spôsobom sa má udržovať a pestovať. Z nášho pohľadu je kultúra jazyka na veľmi mizernej úrovni. Nemožno zabúdať na ľudové umenie a kultúru, podporu umeleckých telies, miestnej kultúry a v neposlednom rade národnej osvety.“
Sloboda a Solidarita
Renáta Kaščáková (projektová manažérka, kandidátka na poslanca): „Prehodnotili by sme efektívnosť súčasného centralizovaného riadenia kultúry a dotačného systému so snahou o maximálnu možnú mieru decentralizácie a priblíženie rozhodovania o podpore živej kultúry či talentov čo možno najviac tam, kde to má najväčší význam – na miestnu úroveň.
S tým súvisia napríklad zmeny celkového legislatívneho prostredia vedúce k posilneniu financovania samospráv pri súčasnom zoštíhlení štátu – napríklad zákon o hazardných hrách, zákon o správnych poplatkoch, zákon o sponzoringu a pod. Úlohou štátu nemá byť riadiť kultúru, samozrejme, s výnimkou starostlivosti o pamiatky, kultúrne dedičstvo, zbierkový fond či inštitúcie národného významu a podobne, ale vytvárať pre ňu čo najvhodnejšie podmienky.“
Most-Híd
László Sólymos (poslanec národnej rady): „Kultúra trpí tým, čím aj ostatné rezorty. Je podvyživená. Nie je dostatok financií na kultúru ako takú. Jedna z dôležitých vecí je dostať viac peňazí do kultúry, to znamená, že jej financovanie by sa malo nejakým spôsobom zmeniť. Pre nás ako pre stranu Most-Híd je dôležitý zákon, ktorý sme predkladali parlamentu. Je to zákon o financovaní menšinovej kultúry. Predložili sme zákon, ktorý by po dvadsiatich piatich rokoch serióznym spôsobom riešil financovanie menšinovej kultúry na Slovensku.“
SKOK!
Daniel Krajcer (exminister kultúry, poslanec národnej rady): „Tak ako môj predchodca, ktorý nadviazal na časť mojej práce, pokračoval by som tiež kontinuálne. Napríklad v oblasti viaczdrojového financovania a podpory umenia. Ale v konkrétnych troch oblastiach by som určite zvýšil dynamiku a naštartoval reálne zmeny. Prvou kľúčovou oblasťou je obnova kultúrneho dedičstva. Je potrebné zvážiť možnosti zmeny priorít pri eurofondoch, pretože, bohužiaľ, táto vláda nevyčlenila priamo na obnovu pamiatok žiadnu prioritnú os.
Pričom ide o posledné programovacie obdobie, kde sa ešte dajú do roku 2020 z eurofondov získať finančné prostriedky. Toto je moja veľká priorita. Zároveň by som riešil financovanie pamiatok aj z iných zdrojov. To už je ale spojené s ďalšou oblasťou a témou, ktorú by som považoval za prioritnú, a tou je presadenie zmeny financovania cirkvi. S tým, že v modeli, ktorý navrhujem, sa počíta aj s koncepčným financovaním obnovy kultúrneho dedičstva, či už sakrálnych, alebo svetských pamiatok. V tretej oblasti by som pokračoval v tom, v čom som začal v roku 2011. Tým je dokončenie reformy verejnoprávnych médií.”
OĽaNO-NOVA
Jozef Viskupič (poslanec národnej rady): „Absolútnou prioritou z hľadiska kultúry je zabezpečenie financovania kultúry a zmena pohľadu ministerstva, pretože práve to je jedno z najtransférovejších ministerstiev zo všetkých, a nerobí takmer žiadnu reálnu politiku. Dostane ‚budget' peňazí, tie prerozdelí a v podstate z toho máme veľmi málo výstupov. Najväčšou obžalobou zlyhania ministerstva, čo som sa snažil popísať aj v mojom blogu a niekoľkokrát na výbore otvoriť, je zanedbaný priestor kultúrneho a kreatívneho priemyslu.
Je to oblasť, ktorú si vláda, respektíve pán minister, všimol veľmi neskoro. Môžeme to aj pomenovať ako oblasť ‚nového priemyslu' (sem spadá: reklama, architektúra, hudba, kinematografia, atď…, pozn. red.), ktorý stojí na talente a talentovaných ľuďoch a potrebuje tri základné veci. Po prvé: absolútnu verejnú podporu, po druhé: fungujúce inštitúcie a po tretie: zmenu legislatívneho rámca.
Minulý rok v novembri vyšla štúdia, ktorá hovorí, že táto oblasť priemyslu generuje obrovské množstvo pracovných miest práve vo veľmi zraniteľnej skupine mladých ľudí do 35 rokov. Dokáže zamestnať dvaapolkrát viac ľudí ako generuje chemický, oceliarsky, či dokonca automobilový priemysel. Táto oblasť za poslednú dekádu dokázala rásť, aj keď všetky ostatné padali. Tento typ by sa mal zaviesť aj na Slovensku. Ďalšou oblasťou je mediálny priestor. Asi absolútne každému je jasné, že mediálna oblasť je zanedbávaná a podlieha oligarchizácii.“
KDH
Pavol Abrhan (poslanec národnej rady): „V každom prípade v rezorte kultúry treba pokračovať v digitalizácii. A dôležité by taktiež bolo zvýšiť transparentnosť zabezpečovania digitalizácie, to, čo vyvolávalo otázniky. Ďalej je dôležité pokračovať v rokovaní ohľadom dohody s cirkvami o možnej zmene financovania cirkvi. Taktiež treba posilňovať a zvýšiť samostatnosť jednotlivých fondov, napríklad audiovizuálneho fondu či fondu na podporu kultúry… Takýmto spôsobom by bolo treba podporovať slovenskú kultúru výraznejšou mierou. Viem, že je to naviazané aj na ekonomiku, no toto by patrilo medzi tie priority, ktorým by sa malo ministerstvo kultúry venovať.”
Šanca
Eva Babitzová (predsedníčka strany): „Postavili by sme na čelo ministerstva človeka, ktorý je v kultúre vzdelaný a je schopný nastaviť dobrý model financovania nezávislej kultúry. Chceli by sme podporiť najmä nezávislú scénu.”
