Európu už celé mesiace sužuje migračná kríza, prichádzajú státisíce ľudí, z ktorých veľká časť prešla Srbskom. Čo si o tom myslíte? Čo sa vlastne deje?
Bohužiaľ, pokiaľ ide o imigrantov, a ak ide o Srbsko a ktorýkoľvek iný štát, nemôžeme byť na to hrdí. Ide o politickú a ekonomickú otázku. Oni dnes bývajú v Srbsku z politických a ekonomických dôvodov a skoro denne získavame informácie o problémoch, ktorými sa stretávajú utečenci aj tu v Srbsku.
Musím podotknúť, že Srbsko to celkom dobre znáša, v súlade so svojimi možnosťami vychádza utečencom v ústrety, lebo najväčší tlak je práve na Srbsko, a to z jednoduchého dôvodu, že Srbsko je krajinou na hraniciach Európskej únie, respektíve Maďarska a Chorvátska, takže je tu veľký tlak zo strany utečencov, cez Macedónsko a Srbsko, aby sa čo najskôr dostali do niektorej krajiny Európskej únie.
Migranti prichádzajú do Európy, opúšťajú krajiny, ako je Sýria, Afganistan či Líbya. Nemožno povedať, že by sme mali presné informácie, čo sa v daných krajinách deje, všetko je sprostredkované. Viete o tom viac, máte svoje zdroje informácií?
To, čo sa deje v uvedených krajinách, v Sýrii, Afganistane, Líbyi a aj v iných arabských štátoch, to je politické a ekonomické násilie voči ich ľudu. A títo ľudia sú zaiste prinútení opustiť svoje domovy, či už pre politické, alebo ekonomické násilie.
Nemajú iné riešenie vzhľadom na tieto diktátorské režimy, ktoré niekoľko desaťročí v uvedených krajinách zapríčinili, že veľký počet ich obyvateľov, či už ide o Sýrčanov, Iračanov, či Afgancov, je z týchto dôvodov prinútených opustiť svoje krajiny.
Medzinárodné spoločenstvo a celý svet si musí položiť otázku, prečo to tak je, prečo práve títo ľudia, práve z týchto krajín odchádzajú. Medzinárodné spoločenstvo pritom podporovalo tieto diktátorské režimy. Vidíte, že diktátorské režimy nemôžu trvať večne a na rozvalinách týchto režimov vznikajú iné deviácie a deviantné správanie iných organizácií, či už to je ISIL, „kalifát“, alebo niečo iné. Jedno i druhé spôsobuje nebezpečenstvo pre ľudí žijúcich tam a oni sú jednoducho prinútení hľadať záchranu v Európskej únii.
V Európe si veľa ľudí myslí, že vinníkom súčasnej situácie v krajinách, o ktorých je reč, je Západ, respektíve takzvané medzinárodné spoločenstvo. Čo si o tom myslíte?
Pokiaľ ide o EÚ, myslím si, že zákony sú nastavené celkom dobre, a že vo väčšine európskych krajín boli, aspoň v predchádzajúcom období, pre utečencov dvere otvorené dokorán, od deväťdesiatych rokov až po súčasnosť.
Obzvlášť Nemecko, Rakúsko a aj iné štáty EÚ, tie si zaslúžia pochvalu. Možno, že teraz v praxi dochádza k určitým zmenám. Samozrejme, často je počuť, že namiesto oných diktátorských režimov v arabských krajinách je absolútnym vinníkom Amerika alebo iné európske krajiny, ktoré ich celý čas podporovali.
Myslím si, že Spojené štáty americké aj jednotlivé členské krajiny EÚ by si mali položiť otázku, aká bola ich úloha v podpore diktátorských režimov: či oni pomohli udržaniu diktátorov pri moci v týchto krajinách, či sa toho zúčastnili, a či môžu teraz niečo zmeniť. Som pevne presvedčený, že jednotliví európski a svetoví mocnári boli podporovateľmi nástupu týchto diktátorov v Sýrii, Afganistane, Iraku a že oni sú zodpovední za súčasný stav.
Obávam sa, že toto je len začiatok a že, ak sa nezmení rétorika, teda spôsob komunikácie s týmito štátmi a s normálnymi moslimami, normálnymi ľuďmi, veci sa vymknú kontrole a situácia bude horšia a ešte viac ťaživá.
V tomto zmysle pevne verím a očakávam, že aj pokiaľ ide o Srbsko a ostatné krajiny na Balkáne, v Európe i vo svete, je najvyšší čas začať s pravými predstaviteľmi ľudu konať a robiť dohody, aby nedochádzalo k vojnám, k takému počtu utečencov, k takému počtu hladných ľudí a najmä ku každodennému zabíjaniu.
Pričom z pohľadu islamu vieme, že kto zabije jedného človeka, ako by zabil celé ľudstvo, a kto zachráni niečí život, ako by zachránil celé ľudstvo. Takže, v tomto zmysle je úlohou nás všetkých pouvažovať, aký je náš vzťah k utečencom.
V súčasnosti je u nás verejná diskusia o islame a moslimoch. Síce ich u nás nie je veľa a ľudia sa v bežnom živote s islamom nestretávajú, ale mnoho z nich má strach. Máme sa báť islamu?
Odporučil by som vašim ľuďom, aby z islamu ani z moslimov nemali strach a tiež, aby utečencom, ktorí sa u vás budú chcieť zdržiavať, otvorili dvere dokorán a pomohli im. Akýkoľvek strach z islamu a moslimov nie je namieste. Každý moslim, ak je pravým predstaviteľom islamu, musí konať dobro sebe, svojej rodine a všetkým ostatným, s ktorými sa stýka.
|
Kto je prof. dr. Mevlud Dudić (*1966) Narodil sa v južnom Srbsku, strednú islamskú školu študoval v Prištine (hlavné mesto jednostranne vyhláseného Kosova ), v štúdiách pokračoval na Islamskej teologickej fakulte v Sarajeve. Od roku 2011 je rektorom Internacionálnej univerzity v Novom Pazari (južné Srbsko, centrum tunajšieho islamu), predseda správnej rady Fakulty islamských štúdií v Novom Pazari a od roku 2014 predseda Islamského spoločenstva Srbska. |



