Z celkovo 31 145 ľudí, ktorí hľadali azyl v Nórsku, sa rozhodlo zaradiť spiatočku 800 utečenencov. No pritom 137 z nich prišlo z Iraku, 102 z vojnou zničenej Sýrie a 63 z Afganistanu, informovala nórska verzia servera The Local s odvolaním sa na nórske Riaditeľstvo pre prisťahovalectvo.
Neodhadli príležitosti
Šéfka riaditeľstva Katinka Hartmannová síce uviedla, že majú veľmi málo informácií, prečo skutočne svoje žiadosti o azyl stiahli, no tuší, čo môže byť za tým. Verí, že je to predovšetkým preto, že ich obraz krajiny tak celkom nezodpovedal realite, do ktorej prišli. „Predpokladáme, že mnoho z nich malo nereálne a chybné vnímanie príležitostí, ktoré by mohli mať v Nórsku,“ povedala. Podľa nej by sa niektorí mohli pripojiť k tým Sýrčanom, ktorí sa rozhodli vrátiť do Ruska, Jordánska či Libanonu. Iní, respektíve väčšina, sa jednoducho vrátili domov.
Len nedávno sme pritom informovali, že pri ceste do Nórska sa utečenci snažili vybabrať so systémom, keď sa cez hranicu Storskog, ktorá nie je otvorená pre chodcov, rozhodli prejsť na bicykli. Nóri však ostali nekompromisní a špekulovali, že ich pošlú naspäť, ale tak ako prišli, teda na bicykli. Niektorí sýrski utečenci sa tam totiž dostali netradičnejšou trasou – cez Rusko. V Rusku pritom mohli ostať, preto sa s Moskvou Nóri napokon dohodli na ich opätovnom prijatí. Imigranti však napokon nemuseli merať cestu na studenom bicykli, ale prichystali pre nich odvoz autobusmi.
Nórsko doposiaľ Rusku vrátilo približne 230 migrantov, ďalšie deportácie však v uplynulých dňoch prerušilo pre nedostatok autobusov a údajne aj personálu na ruskej strane arktickej hranice. Pokusy nórskej pravicovej vlády deportovať stovky utečencov do Ruska sa však teraz ukujú ako zmätočné.