Bez označenia ani sústo. Ochrancovia ľudských práv šalejú. Tvrdia, že Briti robia z utečencov ľudí druhej kategórie, keď chcú, aby boli označení…

    0
    Dvere domov, v ktorých bývajú azylanti v britskom Middlesbrough sú červené na znak toho, že v nich žijú migranti (Autor: SITA)

    Utečenci, ktorým sa podarilo dostať sa až do Veľkej Británie, to v ostrovnej monarchii podľa ochrancov ľudských práv nemajú vôbec jednoduché. Podľa denníka The Guardian musia údajne neustále nosiť náramky, podľa ktorých humanitárni pracovníci, ale aj všetci ostatní spoznajú, že ide o utečencov prichádzajúcich do Británie za lepším životom.

    Čelia nenávisti

    Žiadatelia o azyl v Cardiffe, ktorých ubytovala súkromná firma na základe zákazky ministerstva vnútra, tvrdia, že musia nonstop nosiť farebné náramky na zápästiach a na verejnosti preto čelia prejavom neznášanlivosti zo strany tamojších Britov. Všetci utečenci prichádzajúci do welšského hlavného mesta musia dodržiavať nariadenie, ktoré im prikazuje mať na sebe identifikačný náramok, aby dostali najesť. Bez náramku totiž nemajú nárok na stravu.

    Utečencov v Cardiffe ubytovala na základe kontraktu s britským rezortom vnútra súkromná realitná spoločnosť Clearsprings Ready Homes. Správy o viditeľnom „označovaní“ žiadateľov o azyl prišli len krátko potom, keď sa utečenci v Middlesbrough sťažovali, že im iná súkromná firma, ktorá ich ubytovala, dala červené vchodové dvere, aby bolo jasné, že v domoch bývajú migranti. Po takomto kroku prišlo viacero sťažností zo strany azylantov, ktorí tvrdia, že sa preto stali terčom nenávisti. Už sa objavilo zopár útokov, pri ktorých azylantom na domoch rozbili okná a kreslili pravicové znaky priamo na dvere.

    Vyčleňovanie zo spoločnosti

    Označovanie ľudí, ktorí žiadajú o azyl, považujú za krok vedľa aj ľudskoprávne organizácie. Podľa predsedníčky Ligy za ľudské práva Zuzany Števulovej je súčasťou starostlivosti o veľký počet utečencov aj vyriešenie stravy a ubytovania, ale vyčleňovanie zo spoločnosti akýmsi označovaním pre nich môže znamenať hrozbu. „Každá organizácia alebo jednotlivci, ktorí poskytujú takúto starostlivosť by mali zvoliť také riešenie, ktoré nebude týchto ľudí vyčleňovať zo spoločnosti alebo na nich priťahovať neželanú pozornosť. Ak sa to zanedbá, je veľmi pravdepodobné, že týmto ľuďom budú hroziť slovné alebo fyzické útoky alebo sa jednoducho nebudú cítiť príjemne, lebo posledné, čo podľa našich skúseností utečenci chcú, je priťahovať na seba pozornosť,“ uviedla Števulová pre ParlamentnéListy.sk.
     
    Podľa predsedníčky Ligy za ľudské práva je dôležité budovať v azylantoch pocit začlenenia a spolupatričnosti už od začiatku. „Preto aj štát, pokiaľ kontrahuje na poskytovanie služieb súkromné spoločnosti, ako je to v týchto prípadoch, by mal obzvlášť dôrazne dbať, aby títo kontraktori poskytovali služby spôsobom, ktorý je humánny a nevyčleňujúci,“ dodala Števulová. 

    VIDEO Červené dvere pre utečencov v britskom Middlesbrough

    Najhoršia skúsenosť v živote

    Tridsaťšesťročný Eric Ngalle žil v Lynx House v Cardiffe, kde ubytovávajú utečencov prichádzajúcich do Británie, od vlaňajšieho novembra. Momentálne pracuje v divadelnej produkcii vo Walese. Pre denník The Guardian prezradil, aký bol život v britských ubytovacích zariadeniach pre utečencov. „Jedna z najhorších skúseností v mojom živote. Nenávidel som nosiť ten náramok a niekedy som to aj odmietol, a potom mi nedali najesť,“ tvrdí utečenec.

    To, že azylanti v Cardiffe nedostali najesť, ak nemali na sebe farebné náramky, však nie je všetko. Utečenci sa sťažovali aj na údajné vyhrážky zo strany svojich ubytovateľov. „Povedali nám, že ak odmietneme nosiť náramky, nahlásia nás na ministerstve vnútra. Niektorí zamestnanci toto pravidlo aplikovali drastickejšie ako ostatní. Na povinné nosenie náramkov som sa sťažoval, ale nepochodil som,“ uviedol Eric Ngalle.

    VIDEO Azylant Eric Ngalle hovorí o zážitkoch z ubytovne pre utečencov v Cardiffe.

     

    Výsmech a urážky

    Tento 36-ročný utečenec, ktorému sa vo Veľkej Británii nakoniec podarilo získať azyl, tvrdí, že označovanie migrantov farebnými náramkami je ponižujúce. „Museli sme chodiť peši asi 10 minút, aby sme sa dostali na miesto, kde nám vydávali jedlo, a mali sme pritom na sebe náramky. Okoloidúce autá na nás trúbili a ľudia na nás pokrikovali: ‚Vráťte sa odkiaľ ste prišli‘, a niektorí ešte horšie,“ vraví Ngalle.

    Podľa prisťahovalcov je nosenie náramku na viditeľnom mieste diskriminačné a spôsobuje utečencom v Cardiffe iba problémy. Dolu si ho však dať nemôžu, lebo by nedostali najesť. „Ak si náramok dáte dolu, nedá sa dať naspäť, tak ho musíte nosiť stále. Dennodenné označovanie ľudí farebnými náramkami im len pripomína, že sú odpadlíkmi spoločnosti,“ dodáva Eric Ngalle. 

    Eric Ngalle, utečenec, ktorý získal azyl vo Veľkej Británii
    Eric Ngalle, utečenec, ktorý získal azyl vo Veľkej Británii. (Zdroj: Facebook/Eric Ngalle)

    Zákazy a príkazy

    Podľa britských zákonov nesmú žiadatelia o azyl vo Veľkej Británii pracovať alebo čerpať sociálne bonusy. Ten, kto nemá štátom zabezpečenú stravu, dostane malý obnos peňazí alebo takzvanú azúrovú kartu, ktorú môže použiť pri nákupe potravín v supermarketoch. Tí utečenci, ktorí prišli do Británie nedávno a dostali ubytovanie od vlády, však nemajú nárok na hotovosť ani na „azúrovú kartu“, lebo majú stravu zabezpečenú trikrát denne v ubytovniach pre utečencov.

    „Tento náramok je skrátka diskriminácia. Žiaden náramok – žiadne jedlo. Nútia nás, aby sme sa cítili ako ľudia druhej kategórie. Utečenci z Lynx House (ubytovňa pre utečencov v Cardiffe) sa boja stretávať sa s novými ľuďmi, lebo majú obavy, že by mohli mať problémy, ak niekto uvidí ich náramok,“ tvrdí Mogdada Abdeen, 24-ročný aktivista za ľudské práva zo Sudánu, ktorý v Lynx House prežil tri mesiace.

    Oživenie nacistických praktík 

    Súčasné označovanie utečencov náramkami niektorým ľuďom pripomína časy nacistického Nemecka, keď museli všetci obyvatelia židovského pôvodu nosiť žlté hviezdy. Práve takéto tiene minulosti sú podľa Zuzany Števulovej z Ligy za ľudské práva varovaním pre poskytovateľov humanitárnej pomoci, aby boli pri svojej práci zodpovední a nevyčleňovali utečencov na okraj spoločnosti. „Akékoľvek takéto vyčleňovanie (bez ohľadu na to, či je úmyselné, alebo náhodné) riskuje v Európe prirovnanie k nacistickým praktikám, preto treba byť pri zabezpečovaní starostlivosti o utečencov, ale aj o iné marginalizované komunity obzvlášť zodpovedný,“ uviedla Števulová.

    Reakcia internetovej verejnosti

    Na sociálnych sieťach Facebook a Twitter sa krátko po zverejnení sťažností azylantov ubytovaných v Cardiffe rozhorela debata, či je správne značiť utečencov. Podľa viacerých ľudí je normálne, že chcú úrady vedieť, kto z migrantov má a kto nemá nárok na potravinové dávky. Objavujú sa aj komentáre, ktoré tvrdia, že britské médiá našli len dvoch či troch sťažovateľov, ktorí systém kritizujú a preto nemusí ísť o žiaden katastrofický úkaz. „Takže azylanti dostávajú tri teplé jedlá denne zadarmo, ale sťažujú sa na nosenie náramkov? Nezmysel, buďte vďační,“ odkazuje vo svojom komentári na sociálnej siete Twitter britský moderátor, novinár a publicista Jonathan Gaunt.

     
    - Reklama -