„Neuznáva biologickú väzbu a na rozpoznanie zanedbávania detí má univerzálny návod,“ píše Echo24.cz. Osemdesiatjedenročná psychologička je totiž presvedčená, že biologická väzba rodičov vo vývoji dieťaťa nehrá významnú úlohu. Údajne vraj nezáleží na tom, či dieťa vyrastá u pokrvných rodičov alebo u pestúnov, hlavné je, že má potrebnú starostlivosť.
Jedným z príkladov je odobratie deväťmesačného vážne chorého dieťaťa česko-nórskym rodičom, čo bolo odôvodnené údajne nedostatočne vyvinutým kontaktom. V zákulisí sa však hovorí o tom, že došlo ku vzájomnému neporozumeniu si, keď rodičia lekárom povedali, že si neželajú, aby ich dcéra trpela, čo si úrad vyložil tak, že chcú ukončiť liečbu a dievča nechať zomrieť.
„Keď poviem, že dieťa si vytvára k rodičom vzťah postupne, asi to bude znieť logicky a ten poznatok tiež do detskej psychológie patrí. Existujú však vedci, ktorí tvrdia, že ak si dieťa nevytvorí kontakt s rodičmi okamžite, nevytvorí si ho už nikdy a len by s nimi strácalo čas,“ uviedol denníku Echo24.cz právnik Pavel Hasenkopf, ktorý spolupracuje s česko-nórskym párom. Podľa Hasenkopfa vníma Killénová rodičov ako koliesko v súkolesí, ktoré je nahraditeľné, a to aj opakovane.
„Tieto tézy sú celosvetovo považované za pavedu, ale v Nórsku je to hit a hlavná autorka Kari Killénová nechýba v polici žiadneho úradníka Barnevernetu. Mne to dokonale zapadá do skladačky, ktorú si postupne skladám. V Nórsku sa vymkol spod kontroly nielen Barnevernet, ale najmä psychológia a sociológia,“ dodal právnik.
Podľa Killénovej sú indikátory zlej starostlivosti nízke sebavedomie detí, komplikácie počas tehotenstva alebo obmedzený kontakt s inými deťmi. Úlohu vraj ale hrá aj to, či neboli rodičia v detstve sami zanedbávaní a či sú psychicky v poriadku. Jej poznatky nemajú však podľa kritikov oporu v empirickom výskume a osud viac ako milióna nórskych detí tak závisí len od jej domnienok.
Kritiku si tak nórska psychologička vyslúžila napríklad aj od svojho kolegu, nórskeho vedca Åge Simonsena, ktorý význam osobnosti potvrdil: „Hoci sa rodina stretáva s problémami, z hľadiska dlhodobého horizontu je lepšie, aby dieťa zostalo doma, než aby bolo umiestnené do pestúnskej starostlivosti.“
