Zase sme ukázali svoju „kresťanskú tvár” a návrat k fašizmu, s ktorým sme sa ako národ na rozdiel od Nemcov nevysporiadali. Spoveď Slovenky, ktorá bola manželkou moslima

0
Ilustračná fotografia (Autor: SITA)

Ako Slovenka ste sa vydali za moslima. Aké bolo vaše manželstvo?

Manželstvo trvalo sedem rokov, máme spoločného syna a nazvala by som ho štandardným. S bežnými problémami a radosťami.

Boli ste si v manželstve rovnocenní?

Boli sme rovnocenní, dokonca manžel zastupoval viac ako rok moju úlohu a bol namiesto mňa na materskej dovolenke so synom do jeho troch rokov. Tým, že sme žili na Slovensku a on mal rečovú bariéru, dominantnú úlohu v komunikácii a rozhodovaní som zastupovala ja.

Pocítili ste niekedy zo strany manžela nadradenosť alebo majetníckosť, prípadne fyzické násilie?

Žiadne takéto pocity som nemala. Som presvedčená, že slovenskí alkoholici v role manželov sú oveľa nadradenejší a násilnejší.

Z akého dôvodu sa začali vaše problémy v manželstve? Boli za tým odlišné ľudské hodnoty, vierovyznanie alebo bežné problémy ako v každom inom manželstve?

Bežné problémy, ktoré súviseli so základnými povahovými vlastnosťami každého človeka, ako sú napr. lenivosť, odlišný názor na fungovanie domácnosti a výchovy dieťaťa. Toto by som definovala ako rozdielne IQ a rodinné prostredie, v ktorom je ten-ktorý človek vychovávaný v rámci rodiny.

Mali ste niekedy z vášho manžela strach?

Nikdy.

Na ilustráciu: moja spolužiačka z vysokej školy si zobrala moslima, ktorý od nej chcel výlučne synov. Majú dvoch synov, keď ich do Kanady prišla navštíviť svokra, zavelila, aby deti okamžite odviedol otec do Tunisu a ženu nechal samu v Kanade… Museli ste čeliť obdobným problémom?

Nie, pretože si viem uvedomiť riziká a vylúčiť ich. Konkrétne: napríklad nechala som priezvisko dieťaťu po matke, aby som prípadný odchod skomplikovala minimálne podozrením z dvoch odlišných priezvisk… proste treba rozmýšľať a zamedziť prípadným rizikám.

V súčasnosti táto téma rezonuje v súvislosti s utečeneckou krízou. Z moslimov sa v médiách robia násilníci, ktorí ženy ponižujú. Aké sú vaše skúsenosti?

Nesúhlasím s médiami, treba si uvedomiť to, že rôzna kultúra a spôsob života má svoje dôsledky v odlišnom správaní sa v cudzom prostredí. Toto sú ale predsudky a syndróm kolektívnej viny.

Ženy, ktoré mali vzťahy alebo manželstvá s mužmi vyznávajúcimi islam, vypovedali, že sa k nim správali ponižujúco. Myslíte si, že ide len o mediálnu propagandu alebo na tom niečo je?

Nedokážem to posúdiť, je to individuálne.

Na druhej strane sa však zároveň podotýka, že Európanky moslimov doslova provokujú, keďže nie sú zahalené. Automaticky ich berú ako sexuálny objekt, keď sú napríklad v tričku s krátkymi rukávmi…

Do ktorejkoľvek krajiny idem, som tam na návšteve a mal by som rešpektovať zvyky domácich. To je slušnosť. Čiže turistky na námestiach pred mešitami v kraťasoch a tielkach – to je drzá provokácia, pretože sú na návšteve. Ak sú na návšteve u nás moslimovia, mali by rešpektovať našu polonahotu” v uliciach bez emócií, pretože sú tiež na návšteve.

Do akej miery má podľa vás vplyv na medziľudské vzťahy vierovyznanie?

Sú dôležitejšie faktory ako vierovyznanie, podľa mňa tak do 20 %, neviem to posúdiť, je to individuálne.

Ako by ste definovali odlišnosť z pohľadu kultúrneho, sociálneho, historického, etického… medzi kresťanmi a moslimami?

Odlišnosť z pohľadu historického nebudem riešiť, treba si naštudovať dejiny – uvedomiť si ich prínos vo vede, medicíne a ďalších oblastiach. V časoch ich najväčšieho rozkvetu toho nebolo málo. Odlišnosť medzi národmi vyplýva z prostredia, klimatických podmienok, úrovne vzdelanosti… Je to nespočetné množstvo faktorov, ktoré nebudem definovať. Mám problém so slovom odlišnosť, ja to tak nevnímam, pre mňa je to ľudská bytosť, nedokážem paušalizovať. Keď už sa bavíme o odlišnosti, riešme radšej Ázijcov, tam tých odlišností ja ako osoba vidím viac, aj keď nerada paušalizujem…

Z médií má človek skreslený obraz, že vyznávač islamu chce zásadne, aby jeho žena porodila chlapca, správa sa k svojej žene násilnícky. Zažili ste niečo podobné na vlastnej koži? Môžete to vyvrátiť alebo potvrdiť?

Nie, máme síce syna, ale ani v tehotenstve som nepostrehla náznak preferencie mužského pohlavia, je to predsudok.

Navrhol vám niekedy manžel, aby ste konvertovali na islam?

Nie, nebol silne veriaci a bol vychovávaný moslimským otcom a kresťanskou matkou, takže videl toleranciu doma, aj keď vierovyznanie sa u nich rešpektuje po otcovi.

Viete si predstaviť, že by ste konvertovali, prípadne žili v moslimskej krajine a prispôsobili sa ich kultúrnym, sociálnym a ďalším zvyklostiam?

Asi nie, ale ak by som tam z rôznych dôvodov žila, tiež by som vyhľadávala svoju kresťanskú komunitu, moje jedlo, prípadne kostol s nedeľnou omšou, teda to, čo chcú oni. To, že hľadáte v cudzine blízkych ľudí a vytvárate komunitu, je prirodzené a nie trestuhodné, ako to vidia mnohí obmedzenci u nás.

Boli ste niekedy v krajine, odkiaľ pochádza manžel? Ako tam berú ženy? Aké sú ich práva v porovnaní s právami žien vo vyspelých európskych krajinách?

Nebola som tam, pretože tomu nepriala politická a spoločenská situácia. Chystala som sa tam so synom, keď bude väčší, ale situácia v Sýrii nám to nedovolila. Túžila som vidieť historické skvosty Damasku a iné miesta, ktoré, žiaľ, už neuvidíme.

Aký je váš názor na utečeneckú krízu? Mali by sme ako krajina prijať utečencov, ktorí k nám prichádzajú prevažne zo Sýrie?

Je to problém, ktorý nedokážem posúdiť globálne, ale len ľudsky. Zase sme ukázali svoju „kresťanskú tvár“ a návrat k fašizmu, s ktorým sme sa ako národ na rozdiel od Nemcov nevysporiadali. Stačilo rešpektovať pápežovu výzvu „na každú farnosť jednu rodinu“, pomôcť ľuďom v rámci farností. Vznikalo by menej konfliktov v táboroch, kde je obrovské napätie a koncentrácia utečencov. Tým, že predstavitelia slovenskej cirkvi nerešpektovali pápežovu výzvu, stratila u mňa slovenská cirkev autoritu.

Ďalší dôvod, ktorý nám jasne ukazuje nutnosť prijatia mladých ľudí do spoločnosti, je demografický vývoj. Kto súčasným štyridsiatnikom bude „vyrábať dôchodky“? Veľa Slovákov je ekonomickými migrantmi v rámci EÚ, ja by som demografický problém riešila otvorením pracovného trhu Ukrajincom a iným národom, pre ktorých sú naše mzdy atraktívne. Režim prijímania a udeľovania trvalého pobytu je na Slovensku strašne prísny a zdĺhavý (sama som si tým prešla), takže je dostatok priestoru na minimalizovanie prípadných rizík.

Objavili sa rôzne prípady, či už z Nemecka, Švédska, či ďalších európskych krajín, keď sa utečenci zo Sýrie správali násilnícky voči ženám…

Odmietam kolektívnu vinu…

Dá sa podľa vás moslim „prevychovať“? Niektoré krajiny vidia riešenie v preškolení moslimov a zaviedli množstvo špecializovaných programov, kde ich učia okrem iného aj to, že žena je rovnocenná bytosť ako muž. Myslíte si, že by to mohlo fungovať?

Je to rovnaké, ako keby chceli prevychovať nás. Vzdelávacie programy ako súčasť podmienok udelenia pobytu – to je v poriadku.

V súčasnosti je mnoho mladých žien z Európy vydatých za moslimov, pretože mnohým imponuje ich galantné správanie, iným zase majetok, niektoré sa skutočne úprimne zamilujú… Čo by ste im odkázali?

Nech si to užijú a nech sú šťastné.

- Reklama -