Ramadaniová vyrastala v rodine albánskych moslimov, islam však po príchode do Nemecka opustila a vstúpila ku kresťanským demokratom Angely Merkelovej.
Žiadny nemecký aktivista to nepovie zo strachu, že ho označia za „nácka“
Ramadaniová zodpovedala napríklad otázku, prečo tak málo nemeckých feministiek reagovalo na sexuálne obťažovanie žien počas silvestrovskej noci v Kolíne nad Rýnom a v iných mestách. Vraj to súvisí s tým, že všetky významné feministky v SRN sú nemeckého pôvodu. „Drvivá väčšina nemeckých feministiek sa snaží odviesť pozornosť od týchto udalostí tvrdením, že sexizmus nie je iba záležitosťou moslimov, ale je rozšírený aj medzi nemeckými mužmi. Ja si naproti tomu myslím, že sexuálne útoky na ženy, ktorých sa dopustili moslimskí muži, plne odhalili ich hodnotový svet. To by ale žiadny nemecký aktivista takto nepovedal z obavy, že bude označený za pravičiara alebo ‚nácka'. Ja naproti tomu hovorím od začiatku otvorene a nazývam veci pravým menom,“ uviedla aktivistka.
Sama si však myslí, že existencia multikultúrnej spoločnosti nie je vylúčená. Dôležitou podmienkou podľa nej ale je, že zástupcovia rôznych kultúr si musia vychádzať v ústrety a spolupracovať. Sama pochádza z moslimského prostredia. Vyrastala v albánskej moslimskej rodine, ako dievčaťu jej boli vštepované rovnaké hodnoty a modely správania ako dievčatám v Saudskej Arábii.
Bola som vedená k tomu, že som menejcenná. Zato môj brat sa mal ako v raji
„A ako žena to pociťujem obzvlášť dramaticky, pretože som bola vedená k tomu, že som menejcenná a musím sa vo všetkom podriaďovať mužom. Môj brat sa mal naopak ako v raji, bol neustále preferovaný. A s týmto pocitom privilegovanosti vyrastajú všetci moslimskí muži. Mnohí si myslia, že si môžu vziať všetko, čo uvidia. Ja naopak tvrdím, že moslimovia, ktorí prídu do Nemecka alebo kamkoľvek inam do Európy, sa musia otvoriť okolitej spoločnosti. Kým to nenastane, nemôže spolužitie moslimskej a nemoslimskaj kultúry fungovať,“ myslí si Ramadaniová.
Za dôležité považuje posilnenie pozícií moslimských žien v rodinách. „Musíme sa starať špeciálne o ich vzdelanie, aby vedeli jazyk, boli samostatnejší. Dnes je to tak, že keď ide napríklad taká moslimská rodina na úrad, tak tam horko-ťažko komunikuje iba muž, zatiaľ čo žena mlčí. A tieto modely správania sa potom v rámci moslimských rodín odovzdávajú aj na deti. A sú to zase ženy, ktoré preberajú výchovu detí. Integráciou moslimských žien do spoločnosti zároveň integrujeme aj budúce generácie,“ vysvetlila s tým, že moslimským ženám je možné napríklad prikázať, aby navštevovali jazykové alebo iné podobné kurzy. „Ale musíme s tým začať hneď teraz. Pokiaľ ten okamih znovu zmeškáte, situácia sa v najbližších desaťročiach ešte zhorší, pretože sa ich postoje čoraz viac radikalizujú,“ varovala.
Dôležité je, aby moslimským ženám niekto ukázal, že môžu opustiť dom
Pri otázke, či by nechodili moslimské ženy na takéto kurzy iba formálne, ale doma by sa vrátili k tradičnému rozdeleniu rolí, pripustila, že k tomu tiež bude dochádzať. „Ide ale o to, týmto ženám ukázať, že majú možnosti, ako ten kolobeh opustiť. Dôležité ale je, aby boli posilnené a aby im niekto ukázal, že existuje aj život mimo tradičnej roly, že môžu opustiť dom, zájsť niekam s kamarátkami, jednoducho z nášho pohľadu úplne samozrejmé veci,“ vysvetlila.
Podľa Ramadaniovej tiež nič, čo súvisí s islamom, nesmie byť kritizované. „Ak by sme si to sami zakázali, ocitneme sa v situácii, keď už nebude integrácia moslimov do spoločnosti nikdy možná. Veď predsa musí byť možné rozlíšiť, či je kritika moslimov motivovaná rasisticky alebo vecne, keď sa dopúšťajú nejakých trestných činov. Sama odmietam rasizmus, ale keď kritizujem nešváry moslimskej komunity, som okamžite označená ako rasistka,“ povzdychla si na súčasnú atmosféru panujúcu v Nemecku.
autor: vam
- Reklama -
