Podľa všetkého to vyzerá tak, že pondelňajší štrajk učiteľov bude. Na včerajšom rokovaní si obidve strany (minister verzus učitelia) vyjasnili jasné priority, o ktoré im ide. A výsledok? Učitelia v pondelok opustia svoje učebne a vyjdú do ulíc s jasným odkazom, ukázať svoju nespokojnosť s nastoleným systémom. Situácia v dnešnom školstve na Slovensku je kritická a vzťahy zástupcov učiteľov s vládou sa pohybujú na bode mrazu. Čo teda treba, aby sa táto situácia zmenila a vzťahy vylepšili? Koho, kde a kedy treba na podopretie vratkej konštrukcie slovenského školstva? Čo by na ňom zmenili poprední slovenskí politici?
Oprávnené požiadavky a školstvo bez koncepcie
Podľa Martina Fronca, bývalého ministra školstva, v súčasnosti poslanca za KDH, by sa mal zmeniť postoj ministra k tejto vyhrotenej situácii. „Požiadavky učiteľov sú oprávnené. Dá sa diskutovať o miere a výške požiadavky na vybavenie, ale oprávnené tie požiadavky sú. Ja som už inicioval, aby sa zišiel príslušný parlamentný výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a o celej veci rokoval za prítomnosti pána ministra, učiteľov aj odborových organizácií,“ hovorí a dodáva, že vláda v tomto smere zlyhala: „Osobne si myslím, že pán minister mal byť podstatne aktívnejší, mal rokovať aj s ministrom financií o možnostiach istého počiatočného uspokojenia požiadaviek učiteľov.“
Árpád Érsek, člen Výboru NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a poslanec za Most-Híd s iniciatívou učiteľov súhlasí a vie sa vcítiť do ich kože. „Je mi ľúto, že takto narýchlo sa riešia problémy učiteľov, keď na to bolo dosť času v tejto vláde. Pán Čaplovič na začiatku jeho pôsobenia sľúbil učiteľom zvýšenie platov v určitých percentách, čo sa v konečnom dôsledku nenaplnilo. A tým sa naplnil pohár učiteľov, ktorí nemienia ďalej za týchto finančných podmienok učiť. Viem pochopiť ich iniciatívu, pretože dlhodobo sa problém školstva na Slovensku nerieši. Myslím si, že ak hovoríme o nejakom genereli v doprave, tak musíme hovoriť aj o nejakom genereli v školstve. Celé politické spektrum by si malo sadnúť, či je to koalícia, opozícia, alebo budúca vláda, aby v konečnom dôsledku prišiel taký návrh, ktorý bude v konečnom dôsledku prijateľný pre každého. Nedá sa s tým hazardovať, pretože keď vybuchne učiteľské zázemie, tak to narobí obrovské problémy,“ hovorí Érsek. Podľa poslanca chýba školstvu akási osnova či koncepcia, bez ktorej tento rezort tápa v temnotách.
„Podstata veci je, že je menej finančných prostriedkov v školstve a ak sa to nevyrieši v rámci celého politického spektra, všetkých zainteresovaných, tak sa to podľa mňa nepohne. Treba taktiež zdôrazniť, že posledné roky, a nehovorím iba o poslednej vláde, nebol vytvorený jeden systém slovenského školstva. Preto sme nikdy nemohli otestovať nejaký systém, ktorý by trval 4 a viac rokov. Prišiel nový minister, nová vláda a vždy sa koncepcia menila. Ja preto hovorím, že ak je koncepcia a je zlá, tak aspoň existuje, ale keď nie je koncepcia, tak je to to najhoršie. Nevieme, do čoho ísť, a nevieme z toho dostať informáciu do budúcna, že či ideme dobrým alebo zlým smerom,“ hovorí.
Školy, škôlky a neľahká úloha byť ministrom
Poslanec Martin Poliačik z liberálnej SaS ponúka konkrétne riešenie, ktorým je aj väčšia sloboda pre školy. „Dal by som školám viac peňazí a slobodu samostatne s nimi hospodáriť. Rozviazal by som ruky učiteľom, zmenšil byrokratické požiadavky, ktoré sú na nich kladené, a nechal by som ich robiť svoju prácu najlepšie, ako vedia. Následne by som optimalizoval organizácie ministerstva školstva, zoštíhlil ich oddelenia a smeroval by som ich prácu k tomu, aby v prvom rade pomáhali školám a učiteľom zvyšovať svoju kvalitu,“ hovorí.
Podľa Poliačika štát požiadavky učiteľov splniť môže: „Myslím si, že štát dokáže uspokojiť požiadavky, ktoré dali učitelia na stôl. SaS predložila plán, ako by sme zrušením Ficových populistických balíčkov dokázali ušetriť ročne 270 miliónov eur, čo je dokonca viac, ako učitelia požadujú na platy.“
A v čom SaS-kár vidí najväčší problém v Draxlerovom rezorte? „Školstvo vôbec nie je orientované na žiaka. Ja ako rodič, podobne ako všetci rodičia, chcem, aby sa deti v škole cítili dobre, aby ich tam čakalo také prostredie, ktoré ich prijme a pomôže im dostať zo seba to najlepšie, čo ich potenciál umožňuje. Chcel by som, aby sa žiaci menej memorovali, aby sa učili zábavnou a zaujímavou formou, aby v nich škola rozvíjala kompetencie, ktoré ich pripravia na život v 21. storočí. Najväčším problémom je, že na Slovensku to znie skôr ako sen, pričom napríklad vo Fínsku je to realita. Dá sa to aj u nás, avšak doteraz sa s tým nič neurobilo a to považujem za problém,“ osvetľuje problematiku.
Podľa Veroniky Remišovej (OĽaNO) treba v rezorte riešiť tri závažné problémy. „Kvalita vzdelávacieho systému na všetkých úrovniach a kvalitní učitelia, zlepšenie financovania a merateľnosť dosahovaných výsledkov. Z konkrétnych opatrení je potrebné zlepšiť odmeňovanie učiteľov podľa dosahovaných výsledkov, odbremeniť učiteľov od zbytočnej byrokracie, ktorá nesúvisí s učením, zlepšiť prípravu učiteľov na výkon povolania, dať učiteľom viac slobody v učebnom procese, budovať u študentov kritické myslenie a schopnosť uplatniť naučené vedomosti v praxi, zlepšiť spoluprácu školy s rodičmi. Škola by mala reflektovať zmeny v súčasnej spoločenskej situácii, v spôsobe učenia, vo vyhľadávaní informácií. Škola nemôže vo veku internetu fungovať encyklopedickým spôsobom, ale musí vytvárať priestor pre nové nápady, zmenu a inovácie,“ vyjadrila sa Remišová.
Podľa nej tento rezort zostáva oproti ostatným v úzadí. „Školstvo bolo dlhodobo zanedbávané, platy sa zvyšovali sudcom, lekárom, no učitelia stále zostávali v úzadí. Významnou zmenou oproti minulosti by bolo už len presadenie samotnej oblasti vzdelávania ako priority pre nasledujúcu vládu. My sme teraz v podobnej situácii, ako bolo kedysi Nemecko. Nemecko si dlhé roky myslelo, že má tradične výborný a efektívny vzdelávací systém. V tejto viere žilo až do roku 2000, kedy v testovaní PISA, ktoré porovnáva výsledky žiakov z rôznych krajín v troch disciplínach (čitateľská, matematická a prírodovedná gramotnosť) skončilo hlboko pod priemerom. Dnes, po 15 rokoch reforiem a tvrdej práce, dosahuje Nemecko v testovaní PISA výborné výsledky. My sme si tiež dlho mysleli, že náš vzdelávací systém je jedným z najlepších. A, žiaľ, aj naši žiaci sú v testovaní PISA pod priemerom vyspelých krajín,“ hovorí.
Remišová podčiarkuje fakt, že byť ministrom nie je ľahký chlebíček: „No u nás akoby táto téma málokoho zaujímala. Z ministerstva školstva som už dlho nepočula odbornú analýzu, prípadne iniciovanie širokej diskusie spoločne s pedagógmi a odbornou verejnosťou o výsledkoch našich žiakov a študentov. Našťastie, na Slovensku začali vznikať rôzne iniciatívy nadšencov, ktorí sa aktívne snažia zmeniť či už základné, alebo vysoké školstvo. No bez toho, aby sa školstvo stalo prioritou aj pre vládu, a bez navýšenia zdrojov to nepôjde. Školstvo nezmeníte za jeden volebný cyklus. Byť ministrom školstva je nevďačná úloha, pretože po skončení volebného obdobia nebudete ani v polovici toho, čo ste si zaumienili. Navyše robiť zmeny v školstve nemá význam bez politickej dohody medzi pravicou aj ľavicou.“
Podľa Zuzany Zimenovej zo Siete pôsobiacej v občianskom združení Nové školstvo sa treba sústrediť aj na pomery v predškolskom vzdelávaní. Zimenová predostrela názory a kroky, ktoré by v tomto rezorte strana vykonala, ak by sa dostala do parlamentu. „Škôlky budú môcť byť otvorené dlhšie ako je tomu dnes, v prípade potreby rodičov aj do neskorších večerných hodín,“ hovorí a dodáva, „zároveň uľahčíme deťom vstup do školského vzdelávania tým, že v základných školách postupne zavedieme prípravné ročníky pre päťročné deti, ktoré nedosahujú potrebnú školskú zrelosť, aby mali šancu dobre sa pripraviť na vstup do prvej triedy.“
