Dokument švajčiarskej banky začína výrokom predsedu Komisie Jeana-Clauda Junckera a miliardára Georgea Sorosa, ktorí sa zhodli na tomto: „K vyrovnaniu tempa rastu práce v USA potrebuje EÚ ešte 1,8 milióna ďalších prisťahovalcov ročne (v produktívnom veku) na najbližších 10 rokov…“ Informuje o tom portál Breitbart.com.
Inými slovami, zatiaľ čo je migračná kríza pre západnú civilizáciu a pre európsku bezpečnosť nočnou morou, pre tých, ktorí potrebujú lacnú pracovnú silu, je doslova požehnaním. Analytici z UBS banky svoje tvrdenie podložili číslami, ktoré ukazujú, že v roku 2014 bola miera nezamestnanosti v Európe 10,2 percenta, zatiaľ čo v Spojených štátoch to bolo len 6,2 percenta.
Lacná pracovná sila, ale…
Podľa oficiálnych štatistík prišlo do Európy počas uplynulého roka asi 1,4 milióna migrantov či utečencov. Je však známe, že skutočný počet prisťahovalcov je rozhodne vyšší, dokonca až takmer totožný s uvádzaným počtom 1,8 milióna migrantov. Európske inštitúcie totiž do oficiálnych počtov nezaratúvajú tých, ktorí prekročili hranice ilegálne. Okrem toho utečenci nie sú jedinými prisťahovalcami na starom kontinente. Z dostupných štatistík EÚ sa do všetkých krajín európskej dvadsaťosmičky v priebehu roka 2013 prisťahovalo celkom 3,4 milióna ľudí.
Nápad ťaženia z migračnej krízy v podobe využitia čo najlacnejšej pracovnej sily je ale diskutabilný, najmä s ohľadom na nezaopatrené osoby, kapitálové výdavky potrebné pre ich integráciu, ubytovanie a penzijné záväzky, ktoré sa objavia ako výsledok tohto „experimentu“. Ďalšou slabou stránkou správy vydanej UBS je, že berie krajiny Európskej únie rovnako ako napríklad Čínu, Rusko alebo Spojené štáty americké. Analýza banky vychádza z predpokladu, že EÚ nie je len o obchodnej dohode medzi jednotlivými členskými krajinami, ale funguje ako jedna kompatibilná krajina.
Cameron nechce ani Európanov
V reporte UBS sa tiež píše, že verejná mienka Európanov môže byť pre masívny príliv imigrantov trošku problematická. „Vlani na jar sa 38 percent občanov EÚ vyjadrilo, že imigráciu vnímajú ako jeden z najdôležitejších problémov, ktorým čelí EÚ. V prieskumoch dokonca táto problematika predbehla tradičné sociálne problémy ako vysoká nezamestnanosť či celková hospodárska situácia v krajine. Spomedzi európskych politikov kritických k imigrantom dokonca aj z radov Európanov sa v správe uvádza britský premiér. „Britský premiér David Cameron stanovil limity pre imigráciu dokonca aj zvnútra EÚ, teda z členských krajín Únie. Tieto skutočnosti naznačujú, že EÚ leží v spektre niekde medzi USA a Japonskom, pokiaľ ide o otvorenosť a ochotu absorbovať prisťahovalcov vo veľkom meradle,“ píše sa v správe.
Väčšia koncentrácia moci smerom do Bruselu
„Európa potrebuje zásadné revízie zmlúv, ale môže to byť ešte dlhý proces,“ poznamenáva UBS. „Okrem toho, aby mohla byť účinná, bude musieť riešiť vysoko sporné otázky, ako je väčšie zdieľanie zvrchovanosti napríklad prostredníctvom európskeho fiškálneho ministerstva alebo prisúdenia väčšej autority pre Európsky parlament či zvýšenie právomocí pre vysokú predstaviteľku pre zahraničné veci.“ UBS dáva jasne najavo je, že k takejto zmene zmluvy, ktorá by bola „účinná“, bude nevyhnutná väčšia centralizácia moci v Bruseli. Dokonca sa hovorí o „delení sa o suverenitu“ a o zozname fiškálnych a menových kontrol. To znamená, že by sa napríklad v celej EÚ platili dane priamo do Bruselu.
Brexit ako liek pre EÚ?
Odporcovia Brexitu z radov ekonómov tvrdia, že by EÚ mohla prísť o druhú najväčšiu ekonomiku spomedzi členských krajín. Na druhej strane sa ozývajú hlasy, že Briti by sa vystúpením z EÚ opäť stali suverénnym národom. „Odchod Spojeného kráľovstva z EÚ by mohol mať ďalekosiahle dôsledky na celé fungovanie Únie,“ uvádza sa v správe. „Na jednej strane by odchod Británie mohol znamenať aj vyššiu podporu európskej integrácie. To by zabezpečilo, že národné parlamenty nebudú ťažiť zo zvýšenej právomoci veta uplatňovaného na legislatívne návrhy z dielne Európskeho parlamentu. Zmluvu o EÚ by sa tak mohla zmeniť na reálnejšiu.“
Kontroverzná banka
Francúzsky súd vydal ešte v roku 2014 zatykač na troch bývalých manažérov švajčiarskej banky UBS, ktorí čelia podozreniam z prania špinavých peňazí a pomáhania pri daňových únikoch. Informovala o tom agentúra Reuters, pričom sa odvolávala na súdne zdroje. Podľa agentúry nie je jasné, či podozriví pôsobili vo Francúzsku alebo inej krajine. Hovorca UBS medializované informácie nekomentoval. Banka čelí vo Francúzsku podozreniu, že v rokoch 2004 až 2012 pomáhala francúzskym klientom vyhýbať sa plateniu daní. Vyšetrovanie ešte stále nie je ukončené. Banka čelila podozreniu z prania špinavých peňazí už viackrát v minulosti.
