Ľudia mimo Európy či USA poznajú Západ zo seriálov, kde kľúčovú úlohu hrá sex. Imigranti môžu brať normálne správanie žien ako vyzývavé, tvrdí religionista

0
Utečenci na stanici (Autor: SITA)

Silvestrovský sexuálny škandál z Nemecka, ale aj inde obrátil pozornosť k tejto téme. Psychológ a psychoterapeut Daniel Štrobl, predseda etickej komisie Asociácie vojenských psychológov Českej republiky, uvádza, že „sexualita tak, ako je vnímaná bežnými vyznávačmi predovšetkým sunnitského typu islamu, ktorý je doma najmä na Prednom východe a v Severnej Afrike, prakticky neumožňuje jej prirodzené vybitie“. Je to skutočne tak?

Nedá sa to povedať takto všeobecne vo vzťahu k nejakej z vetiev islamu. Záleží totiž na mnohých faktoroch. Určite platí, že je pomerne veľký rozdiel medzi jednotlivými regiónmi, kde je sunnitský islam vyznávaný. Treba si uvedomiť, že sunnitský islam je veľmi diferencovaný. Samozrejme, v tých prísnejších právnych školách (výkladov islamu) to za istých okolností môže platiť. V liberálnejších poňatiach je to trochu komplikovanejšie. Moslimský svet predsa len prešiel, odkedy islam existuje, nejakou premenou. A je veľký rozdiel, keď sa budeme baviť o situácii v Tunisku či Indonézii alebo o krajinách okolo Perzského zálivu, kde je morálka skutočne dosť striktná. Okrem toho v moslimskom svete tiež stále hrajú veľkú úlohu rozdiely medzi vidiekom a mestom. Takže v meste je morálka iná ako na vidieku. Asi bude tiež platiť, že v konzervatívnych komunitách, čo sú väčšinou vidiecke, a v mnohých tradicionalistických regiónoch a systémoch okolo Zálivu niečo podobné platiť môže. Bol by som ale veľmi opatrný v tvrdení, že to platí všeobecne pre celý sunnitský islam. Inak povedané, samotný islam nie je jedinou príčinou, hoci je príčinou významnou. Ďalšie faktory sú lokálne či kmeňové zvyklosti.

Ak to teda prevediem na imigrantov prichádzajúcich do Európy, tak u Sýrčanov utekajúcich z miest to až tak neplatí na rozdiel napríklad od Afgancov?

U Afgancov, ktorí sú väčšinou z dedinských lokalít, to tak byť môže. Pretože z nášho pohľadu je táto spoločnosť veľmi rigidná, prudérna, platia tam veľmi prísne pravidlá. Problém môže byť napríklad to, že za nevestu musíte rodičom zaplatiť, veľmi často to bývajú veľké sumy. U Sýrčanov je to komplikovanejšie. Veľká časť z nich síce prichádza z miest, ale mnohí do nich prišli relatívne nedávno. Sýria v posledných rokoch prechádzala dramatickými zmenami, napríklad z dôvodu sucha a neúrody veľa ľudí z vidieka odišlo do miest. Takže to neznamená, že sú už v tejto mestskej kultúre asimilovaní. Zároveň by som ale v súvislosti s udalosťami v Nemecku, Švédsku a ďalších krajinách rozlišoval aj ďalšie faktory. Napríklad kriminálne záležitosti. Svoju úlohu môžu iste hrať nejaké špecifiká, ale nimi by som to neospravedlňoval. Ide o kriminálne správanie, a tak je potrebné k tomu pristúpiť. Mohli hrať úlohu nejaké provokácie. Súčasťou toho bolo odviesť pozornosť a ľudí okradnúť. Tých informácií je relatívne málo. Na druhej strane – imigrantov prišlo v minulom roku odhadom milión. Šesťdesiat percent sú mladí muži – to znamená 600-tisíc mladých mužov. A tu sa bavíme rádovo o desiatkach či stovkách delikventov. Je ale pravda, že ten vzťah k ženám je v mnohých ohľadoch problematický. Svoju úlohu môžu zohrávať náboženské i lokálne veci.

Dá sa povedať, že práve prístup k ženám je najväčším kultúrnym rozdielom u ľudí prichádzajúcich z určitých oblastí do Európy? A hlavne prichádzajú do Nemecka a Švédska, kde je rovnoprávnosť žien na veľmi vysokej úrovni a ten kontrast je o to vyšší. Bude toto robiť imigrantom v ich adaptácii najväčší problém?

Je to bezpochyby veľký rozdiel. Je to skutočne jedna zo zásadných diferencií v pohľade jednotlivých kultúr. Nie je to ale len problém Západu a islamu, pretože úplne rovnako konzervatívny pohľad na ženy nájdete napríklad v hinduistickej spoločnosti. Je to skôr problém medzi modernou západnou spoločnosťou, ktorá prešla zmenou výrazne ovplyvnenou liberalizmom a sekularizmom, a tradičnými spoločnosťami. Pre nás ťažko prijateľný pohľad na ženu tak môžete nájsť napríklad v mnohých častiach Indie. Aj tam v poslednom čase mnohokrát došlo k znásilneniu turistiek mladými mužmi. A tí neboli moslimami…

Keď ale pôjdeme len kúsok ďalej do minulosti, tak nevyvážený pohľad na ženu je vec, ktorá bola aj v našej spoločnosti prítomná ešte relatívne nedávno. Naši starí rodičia žili v podstate v patriarchálnej spoločnosti, kde ženy mali nejaké práva, ale ich postavenie bolo úplne iné než dnes. U ľudí z tradičných konzervatívnejších spoločností to k nejakému zmätku, dezorientácii, frustrácii viesť môže. Frustrácia sa ale často objavuje aj u západných mužov pochádzajúcich z konzervatívnejších pomerov, z nejakej tradičnej rodiny z Balkánu či južného Talianska. A ak prídu do nejakého veľkého liberálneho mesta – Berlína, Londýna, Paríža, Štokholmu – tak tiež sú prekvapení, ako tam ženy fungujú. Či bude táto vec jednou z tých, ktorú imigranti nebudú schopní zvládnuť, to neviem. Nemám krištáľovú guľu. Budú sa s tým určite ťažko vyrovnávať. Je to jeden z aspektov, ktorý im bude robiť problémy. Nebudú niektoré veci chápať. Nemyslím si ale, že by to nutne musela byť zásadná fatálna prekážka k ich integrácii. Je potrebné s nimi hovoriť, vysvetľovať im tieto veci. Pretože môžu interpretovať normálne správanie žien ako vyzývavé, pretože to zo svojho okolia nepoznajú. Je pravda, že mimo Európy či Spojených štátov existuje predstava, že Západ je veľmi frivolný. Poznajú ho prostredníctvom seriálov, kde kľúčovú úlohu hrá sex. Skrz masovú kultúru, kde telesnosť, sexualita, hrajú dôležitú úlohu. Majú z toho pocit, že žijeme v dennodennom porne. Ťažko im vysvetlíte, že je to inak.

Podľa psychológa Štrobla je však chyba aj v nás Európanoch. „Otázka znie, prečo by sa moslimská komunita kdekoľvek v Európe mala prispôsobiť našim hodnotám, keď európski politici, a nielen oni, robia všetko pre to, aby sme sa my prispôsobili im. Tu by sme mohli uviesť dlhý zoznam tzv. politicky korektných opatrení za posledných tridsať rokov, ktorými sme si na tento problém vyrobili'. Predstavte si, že ste moslim žijúci niekde v Nemecku alebo napríklad Belgicku. Akú budete mať motiváciu prijať európske hodnoty? Ako motivujeme imigrantov, aby prijali naše vzorce správania? Posledným výstrelkom tohto druhu bol potom tzv. Etický kódex pre ženy, ktorý vydala primátorka Kolína a ktorý de facto urobil zo žien nie obete, ale páchateľa. Tento kódex implicitne hovorí, že nie imigranti, ale my, respektíve naše ženy musia zmeniť svoje správanie. To je priama cesta do pekiel.“ Môžem vás poprosiť o komentár k tomuto?


Je to ako vo vzťahu. Keď sa rozchádza pár, nikdy to nie je vina len jedného z nich, podiel na tom majú obaja partneri. Európa má svoj zásadný podiel viny z niekoľkých dôvodov. Po prvé je to hyperkorektnosť – čím nemyslím slušnosť. V momente, keď ako novinári máte nejakú overenú informáciu, tak je potrebné s ňou pracovať. Obávam sa, že čo sa teraz stalo, že sa nejaké informácie zadržali, že sme hyperkorektní v tom, že sa bojíme niektoré veci pomenúvať a máme pocit, že keď o nich nebudeme hovoriť, že sa nejako vyriešia, to je veľký problém. A je to proti duchu toho, čím by Európa mala byť. Novoveká Európa je založená na kritickom skúmaní, že sa o veciach bavíme a snažíme sa nájsť riešenie. Súvisí to aj s inou vecou. Presne nevieme, čo to znamená byť Európan. Často sa napríklad oháňame tým, že základom európanstva sú kresťanské hodnoty. Ale aké a čo to znamená, už nevieme. Stratili sme či strácame vlastnú identitu. Nevieme, kam patríme. Máme v tom zmätok a preto sme strašne neistí. Často potom naša hyperkorektnosť vyplýva z tej neistoty. Takže si za to do určitej miery môžeme sami. Nečítal som presne výrok primátorky Kolína, takže nemôžem povedať, či nedošlo k nejakému posunu vo význame pri preklade, čo sa pomerne často stáva. Ak to ale skutočne povedala takto, je to fatálna chyba. Tu je potrebné povedať: Platia tu nejaké pravidlá a budete ich rešpektovať. A tie pravidlá jednoducho platia. Patrí k nim, že ľudský jedinec je nedotknuteľný a má svoje práva.

Okrem dvoch minuloročných teroristických útokov pokračuje ISIS v tejto „činnosti“ aj tento rok. V Istanbule sa jeho členovia odpálili v dave nemeckých turistov. Posledný útok sa zase objavil v Indonézii, čo je najľudnatejšia moslimská krajina, kde vyznávajú islam vo forme veľmi umiernenej. Čo je vlastne podľa vás cieľom týchto akcií takzvaného Islamského štátu? Prečo to robí?

Je potrebné si povedať, že sme vlani vnímali predovšetkým atentáty v Európe. Najmä tie dva v Paríži. Ale prebehlo ich oveľa viac. Prevažná väčšina ich bola v moslimských krajinách. V Turecku, Libanone, Tunisku, Iraku či Sýrii. V drvivej väčšine sú smerované proti moslimským krajinách, odhadom z deväťdesiatich percent. Smerom do islamských krajín ich aktéri hovoria: Vy nie ste tí praví moslimovia, tými sme my. Reprezentujete odpadlícke režimy. Na to je potrebné neustále poukazovať. Radikáli, ultrafundamentalisti reprezentovaní dnes takzvanou islamskou republikou, sa vnímajú ako jediní správni reprezentanti islamu. Ostatné prúdy islamu odmietajú. Preto smerujú atentáty hlavne na ne. Chcú vyvolávať zmätok. Vedia, že keď atentát urobia na turisticky významnom mieste a vyvolajú paniku, turisti tam prestanú jazdiť a z ich pohľadu odpadlícky a neislamský režim nebude mať dostatok financií, čo povedie k zvyšovaniu sociálneho napätia. To je to, čo oni potrebujú a chcú. Ďalší rozmer je, že chcú vláde ukázať – sme všade a dostaneme vás. Niekedy môže ísť aj o pomstu. Tak by sa napríklad dali interpretovať útoky v Turecku, keď sa začalo viac angažovať v boji proti tzv. Islamskému štátu.

Čo sa týka Západu, tam sú posolstvá aj ciele iné. Primárne ide o to, vyvolať paniku. Prostredníctvom nej logicky vzrastie protiislamská hystéria. Potom môžu hovoriť, že Západ nemá rád moslimov. Tým môžu získať na svoju stranu moslimov, ktorí sú do tých čias neutrálni či k Európe pozitívne naladení. To je určite jedna z rovín, ktorú útoky na Západe sledujú. Umelé vyhrotenie vzťahu medzi moslimami a nemoslimami. Takzvaný Islamský štát si tiež veľmi uvedomuje vplyv mediálneho virtuálneho sveta. Čo to znamená, keď sa nejaký atentát podarí, a aké to vyvoláva zdesenie. Tým posielajú informáciu do islamského sveta – pozrite, akí sme silní, Západu sa nebojíme, čo môže niektorých mladých ľudí – potenciálnych bojovníkov – fascinovať. Je ale potrebné si uvedomiť, že útoky v Európe, akokoľvek sú tragické, sú len zlomkom toho, čo sa odohráva v moslimskom svete. Ide predovšetkým o spor, ktorý je vo vnútri moslimského sveta.

Myslíte spor sunnitov a šiítov?

Nielen. To je len jedna z rovín. Je to aj spor medzi jednotlivými prúdmi vnútri islamu. Islam nemá žiadnu centrálnu autoritu. Katolícka cirkev môže povedať: Máme pápeža, zbor kardinálov, máme koncily. Islam toto nemá. Tam sú vedľa seba rôzne prúdy. Rozpor medzi sunnitmi a šiítmi je len jednou z jeho rovín, ktorá, bezpochyby, je niekde kľúčová. Je dôležitou súčasťou stretu v Sýrii. Ale v mnohých častiach islamského sveta to nie je rozpor medzi sunnitmi a šiítmi, ale medzi jednotlivými interpretáciami islamu. Toho, že radikáli všetky ostatné interpretácie islamu odmietajú ako odpadlícke. Z hľadiska islamu je značne problematické to, že ja jediný mám pravdu a všetci ostatní sa mýlia.

Narážal som práve na Sýriu, ktorá je pre krvavý konflikt v centre pozornosti. Tu práve na jednej strane stojí sunnitská Saudská Arábia, na druhej šiítsky Irán. Ako vidíte ukončenie tohto konfliktu? Zatiaľ to vyzerá dosť bezvýchodiskovo.

Konflikt má svoj prapôvod v Sýrii samotnej. Sýrska spoločnosť bola sudom prachu a čakalo sa, kedy buchne. V prvej fáze sa do toho začali skutočne montovať regionálne mocnosti, hlavne Irán a Saudská Arábia. Ale najmä v minulom roku došlo v tomto konflikte k istej zmene. Tým, že do toho vstúpilo Rusko, sa ten konflikt posunul ešte o stupeň vyššie. Už to nie je len regionálny konflikt, stáva sa z neho súčasť globálnych hier. Pripomína mi to situáciu zo studenej vojny. V tejto situácii sa dá ťažko predpovedať, čo a ako bude. Do konfliktu ešte vstupuje Turecko. Väčšinovo sunnitská krajina so špecifickým režimom, ktorá síce formálne od dvadsiatych rokov dvadsiateho storočia je sekulárnou krajinou s veľkým vplyvom armády, ale vďaka reformám Erdoganovho režimu sa posúva nejakým smerom. Svoju úlohu v ňom pritom budú hrať nielen náboženské záležitosti, ale aj etnické. Napríklad otázky spojené s Kurdmi. Dnes majú veľkú autonómiu v Iraku. Ak by sa im podarilo získať podobnú autonómiu aj v Sýrii, tak do toho bude nutne vstupovať Turecko. Pretože bude mať zo svojho pohľadu na južných hraniciach zásadný problém. Rodiaci sa kurdský štát, ktorý môže požadovať, aby k nemu bola pripojená aj časť územia Turecka. Sú to síce hypotézy, ale Turci s nimi evidentne pracujú.

V poslednom roku sa veľmi vyhrotili vzťahy medzi Turkami a Kurdmi. Silný vplyv na Sýriu bude mať tiež to, či sa podarí udržať Irak pohromade alebo či sa rozpadne. Ak by sa rozpadol na tri časti – kurdskú, sunnitskú a šiítsku – tak situácia bude úplne iná. Jediné relatívne rýchle ukončenie konfliktu vidím v tom, že sa veľmoci dohovoria a dotlačia k tomu všetky strany. Obávam sa ale, že ich angažmán bude musieť byť veľmi silný a aj vojenský.

V súvislosti so zatiaľ zle zvládanou migračnou vlnou sa mnohí obávajú aj o budúcnosť celej Európskej únie. Je možný jej rozpad? A čo by pre nás znamenal? Europoslanec Luděk Niedermayer v rozhovore pre MfD povedal, že by to zaváňalo katastrofou, pretože by sme zostali vo vzduchoprázdne medzi západnou Európou a Ruskom…

Som zástancom Európskej únie. Ale že sa rozbehli debaty ohľadom budúcnosti EÚ, vnímam skôr pozitívne. Negatívne vnímam skôr snahy o rýchle riešenia. Ale to, že sa začala, povedal by som, fundamentálna debata o alternatívach, ako by mohla Únia fungovať, je dobré. Pretože to okrem iného môže viesť k tomu, že sa začneme zamýšľať, čo to vlastne Európska únia je a čo to znamená byť jej súčasťou. Poďme to brať ako príležitosť. Keby sa Únia začala rozpadávať, bola by to skutočne tragédia. Keby došlo k stretu medzi západnou Európou na jednej strane a strednou a východnou Európou na tej druhej, bol by to zásadný problém. Ak by sa vytvárali vnútorné bariéry, prišli by sme o veľa vecí. Nemyslím si ale, že k niečomu takému dôjde. A ak áno, tak to určite nebude znamenať, že by sa Európa vracala pred rok 1945. Ale negatívny vplyv by to malo. Pretože vďaka Európskej únii začali veľké krajiny brať väčší ohľad na tie menšie. Súhlasím aj s výrokom europoslanca Niedermayera, že by to znamenalo veľké oslabenie vo vzťahu k Rusku. Je to jeden z cieľov Ruska. Vie, že s Európskou úniou ako s jednou entitou si nemôže robiť to, čo s rozpadnutou Európou národných štátov. Európa možno nie je silná vojensky, ale stále je silná ekonomicky a politicky.

- Reklama -