Nahradia utečenci výpadok Slovákov, ktorí odchádzajú za prácou či štúdiom do iných krajín? Čítajte, čo si myslí sociológ

    0
    Sýrski utečenci. Ilustračná fotografia (Autor: SITA)

    Na otázku, či výpadok Slovákov, ktorí odchádzajú za prácou či štúdiom do iných krajín možno nahradiť uvoľnením migračnej politiky napríklad voči ekonomickým migrantom z európskych krajín, ktoré však nie sú súčasťou EÚ ako Ukrajina, Bahna odpovedal, že uvoľniť migračnú politiku by v tomto zmysle znamenalo skrátiť lehoty na posúdenie žiadostí, rozšíriť stránkové a kapacitné možnosti i prístup cudzineckej polície.

    Bahna zároveň pripomenul, že odchod mladých ľudí za prácou bol najdynamickejší v období tesne po vstupe Slovenska do EÚ a bol dôležitým faktorom poklesu nezamestnanosti v tomto období. Upozorňuje ale, že tento pohyb nebol len jednosmerný. “Z našincov, ktorí odišli po roku 2004 do Veľkej Británie tam v roku 2014 bolo už len približne 40 percent. Teda šiesti z desiatich Slovákov nezostali v Británii natrvalo,” uviedol Bahna. Ako dodal, z výskumu Brain Drain 2014 vyplýva, že aj v prípade vysokoškolských študentov štyria až piati z desiatich študentov sú dva roky po skončení štúdia naspať na Slovensku.

    Podľa údajov OSN má mať Slovensko v roku 2100 populáciu približne 3 732 000 a podľa Eurostatu nás v roku 2080 bude 3 868 000. Slovenský Infostat vo svojej Prognóze populačného vývoja Slovenskej republiky do roku 2060 z roku 2013 uvádza, že v roku 2060 sa počet obyvateľov môže pohybovať v intervale od 4 848 000 do 5 906 000 osôb. Zároveň konštatuje, že “rozhodujúci pre vývoj budúceho počtu obyvateľov bude vývoj pôrodnosti a hlavne migrácie”.

    Bahna podotkol, že hoci existujú dokumenty, ktoré sa migračnej politike venovali, zdá sa mu nadsadené hovoriť, že Slovensko nejakú migračnú politiku má. Odpovedal tak na otázku, či má Slovensko dobre nastavenú migračnú politiku, aby dokázalo zabrániť takému vysokému úbytku obyvateľstva, ako predpovedá OSN či Eurostat.

    Dodal, že ľudia rozlišujú medzi migráciou z arabských krajín, kde sa v roku 2014 tri štvrtiny ľudí prikláňali k názoru, že by sme nemali povoliť prísť nikomu a z krajín ako Ukrajina či Rusko kde bola podpora názoru nedovoliť prísť nikomu približne 40 percent. “Aj v prípade migrácie z Ukrajiny či Ruska je len zhruba osem percent zástancov názoru, že by sme mali dovoliť mnohým, aby sem prichádzali a žili tu a približne polovica sa prikláňa k názoru, že by sme to mali dovoliť len malému počtu. Aby som to zhrnul, ani pred utečeneckou krízou tu neexistovala spoločenská objednávka na viditeľne aktívnu imigračnú politiku zameranú na vybrané kultúrne blízke krajiny,” uviedol Bahna.

    Ako príklad uviedol zmluvu o zamestnávaní občanov z Ukrajiny. Táto zmluva bola podpísaná v roku 1997 a jej platnosť skončila v roku 2011. Táto zmluva limitovala počet legálne zamestnaných občanov Ukrajiny na 200 ľudí ročne. V rovnakom čase bolo v Českej republike legálne približne 100-tisíc Ukrajincov.

    Pokiaľ ide o to, či by Slovensko mohlo benefitovať aj zo súčasnej migračnej a utečeneckej krízy, Bahna je skeptický. “Jednak celkom nepoznáme kvalifikačnú štruktúru týchto utečencov a zároveň sme v priamej súťaži s inými krajinami v rámci schengenského priestoru. Navyše, mnoho utečencov má v západnej Európe rodinné väzby, ktoré sú pri ich rozhodovaní o cieľovej krajine podobne dôležité ako životná úroveň v danej krajine,” uzavrel sociológ.


     

    - Reklama -