Pokiaľ ide o Berlín ako dejisko konania zakladajúceho zjazdu, Varoufakis vysvetlil, že ide o symbol, keďže “Berlín leží v srdci eurozóny, kontinentálnej Európy, a je paneurópskym mestom”. Varoufakis uviedol, že cieľom jeho novej strany je “oživiť EÚ počínajúc od jej srdca”. Spresnil, že nejde o politickú stranu v pravom zmysle slova, ale o nadnárodné hnutie združujúce občanov štátov Európy, lebo “všetci sme na jednej lodi”.
Jeho hnutie je “otvorené dobrým nápadom občanov celého sveta” a všetkým, ktorí sa prihlásia k manifestu hnutia” bez ohľadu na svoju politickú orientáciu – “ľavicovú, stredoľavú, či pravicovo-neoliberálnu”. “Nejde o to, založiť klub, ktorý by sa označoval za spasiteľa Európy, ale o politiku otvorenú pre všetkých,” vysvetlil Varoufakis v televíznom rozhovore.
“Myslím, že svet ekonomiky, bez ohľadu na ideologické konflikty, potrebuje dobré nápady občanov sveta, aby prekonal dedičstvo ekonomickej krízy z roku 2008, z ktorej sme sa my Európania nedokázali spamätať”. Za najväčšie nebezpečenstvo pre Európu označil Varoufakis “nedostatok investícií, ktoré nám bránia vytvárať pracovné miesta, čo majú zmysel a produkujú to, čo ľudstvo potrebuje”.
Varoufakis bol ministrom financií v prvej vláde premiéra Alexisa Tsiprasa v roku 2015 a označoval sa za marxistického politika. Varoufakis viedol dlhý čas rokovania Grécka s tzv. trojkou ohľadom riešenia dlhovej krízy Grécka, ktorému hrozil odchod z eurozóny.
Spolu s premiérom Tsiprasom patril medzi hlavných iniciátorov referenda, ktoré sa konalo 5. júla a grécki občania sa v ňom vyslovili proti podmienkam veriteľov stanovených pre Grécko. Deň nato Varufakis odstúpil z postu ministra, aj keď výsledok plebiscitu bol v podstate jeho víťazstvom.
Varoufakis, marxistický ľavičiar, mal veľmi napäté vzťahy s ministrami financií eurozóny. Odmietal akékoľvek kompromisy a neodkázal nájsť s ministrami spoločnú reč. Vo svojom vyhlásení, ktorým demisiu zdôvodnil, vyjadril nádej, že bez neho má premiér Tsipras väčšie šance na dosiahnutie dohody s veriteľmi.
