Iniciatíva Štrngám za zmenu ponúka návrhy, ktoré vyplynuli z prieskumu agentúry Focus, politickým stranám kandidujúcim v marcových parlamentných voľbách, aby si ich osvojili.
Väčšina opýtaných si myslí, že za posledné štyri roky sa veľa neurobilo s protikorupčnými opatreniami. Až 71 percent opýtaných povedalo, že za posledné štyri roky politici neurobili dostatočné opatrenia na zníženie korupcie. Z prieskumu ďalej vyplýva, že najviac nespokojní s opatreniami, ktoré v tejto oblasti vláda podnikla, sú ľudia v produktívnom veku od 25 do 44 rokov, z ktorých až 77 percent považuje protikorupčné opatrenia za nedostatočné.
Nespokojní sú však ľudia naprieč všetkými vekovými kategóriami, s každou vzdelanostnou úrovňou a všetkými politickými preferenciami. Iniciatíva Štrngám za zmenu uvádza, že prináša konkrétne legislatívne návrhy, ktoré obmedzia korupciu, zvýšia vymáhateľnosť práva a zamedzia obchádzaniu pravidiel vybranými ľuďmi. Tieto návrhy ponúka všetkým relevantným politickým stranám, aby ich zahrnuli do svojho volebného programu a podpísali verejný záväzok, že po parlamentných voľbách v marci 2016 budú aktívne presadzovať čo najskoršie prijatie návrhov zákonov obsahujúcich kľúčové zmeny. „Protikorupčné opatrenia považujeme za apolitické a platné za ľavicovej či pravicovej vlády,“ zdôrazňujú iniciátori.
NKÚ po svojich kontrolách podal za tri roky len 5 trestných oznámení
Kontrola nad hospodárením štátnych inštitúcií spadá podľa zákona pod Najvyšší kontrolný úrad. Ten by mal aktívne vstupovať do tvorby a hodnotenia politík, programov a projektov, no za posledné tri roky podal po svojich kontrolách len 5 trestných oznámení, z ktorých po žiadnom nedošlo ani k začatiu trestného konania. „K sfunkčneniu Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) stačí zvýšiť výkonnostné kontroly, zaviesť možnosti sankcií pri dlhodobom ignorovaní jeho odporúčaní a povinnosti vlády prejednať kontrolné závery a prijať k nim uznesenia zaväzujúce jednotlivé subjekty k náprave zistených nedostatkov,“ píše sa v správe iniciatívy.
Receptom na nápravu by podľa nich mohol byť rozšírený protischránkový zákon, ktorý sa dnes týka len verejného obstarávania (čo predstavuje približne iba 20 percent výdavkov verejnej správy), aj na vstupovanie do zmluvného vzťahu so štátom pri poskytovaní investičných stimulov, kúpe štátneho majetku, uplatňovaní si pohľadávky voči štátu, čerpaní finančných príspevkov z európskych fondov či prostriedkov z verejného zdravotného poistenia. „Navrhujeme, aby odstúpenie od zmluvy ako sankcia za zápis nepravdivých údajov do registra konečných užívateľov výhod nebola v zákone definovaná ako možnosť, ale ako povinnosť.“
„Vidíme vysoký dopyt po zavedení nových skutkových podstát trestných činov žiadania, prijatia, sľúbenia, resp. poskytnutia nenáležitej výhody v oblasti prikrmovania, fungujúcich aj v susedných krajinách,“ uvádza sa ďalej v správe. Až 89 percent ľudí si podľa reprezentatívneho prieskumu myslí, že je správne, ak úradné osoby, ako sú verejní činitelia, politici a osoby, ktoré majú právo rozhodovať o nakladaní s majetkom štátu, majú povinnosť zverejňovať všetky finančné a nefinančné dary prijaté v súvislosti so svojím postavením alebo funkciou.
Dokážu bohatí podnikatelia ovplyvniť politikov vo svoj prospech?
„Keď sme sa ľudí v prieskume opýtali, či ovplyvňujú alebo neovplyvňujú bohatí podnikatelia na Slovensku politikov a verejných činiteľov vo svoj prospech, v prieskume vyšlo, že 38 percent ľudí si myslí, že určite áno, a ďalších 45 percent, že skôr áno.“
V oblasti polície navrhuje iniciatíva zníženie politického vplyvu zriadením nezávislého a samostatného orgánu vyšetrujúceho sťažnosti a trestnú činnosť policajtov, samostatnej inštitúcie policajného zboru, ktorú bude riadiť prezident policajného zboru, ktorého nebude možné bezdôvodne odvolať.
„Ovplyvňovaniu prokurátorov je možné zabrániť napríklad rozšírením práva navrhovať kandidátov na funkciu generálneho prokurátora a otvorením rady prokurátorov členom mimo prokurátorského prostredia a verejnou kontrolou prokuratúry.“ Skoncovať s rodinkárstvom pri výbere sudcov by sa podľa nich mohlo podariť vďaka častejšiemu menovaniu členov komisií z osôb nepôsobiacich v justícii.
Kto sú zakladatelia iniciatívy a o čo im ide?
Zakladateľmi Štrngám za zmenu sú štyri mimovládne organizácie: Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť, Nadácia Pontis, Nadácia zastavme korupciu a VIA IURIS. Koalícia vznikla ako občianska iniciatíva pred parlamentnými voľbami v roku 2016. Neuchádza sa o hlasy voličov a nezdružuje politikov ani iné skupiny, ktorým ide o moc. Je to občianska iniciatíva, za ktorou nestoja iné záujmy v pozadí.
„Ide nám o systémové zmeny. Pripravili sme návrhy legislatívnych zmien, ktoré ponúkame politickým stranám zúčastňujúcim sa v parlamentných voľbách v roku 2016, a chceme, aby boli po voľbách prijaté do vládneho programu.“
Možnosť pripojiť sa k iniciatíve majú mimovládne organizácie, ľudia z podnikateľského prostredia, predstavitelia kultúrneho života, osobnosti verejného života a predovšetkým bežní občania.
Zdroj: Strngamzazmenu.sk, Focus
