Fico narazil na dno volebnej kampane. A imigranti? Zažívame únavu a vyhrotenie. Dubéci z Výzvy k ľudskosti a kandidátky strany Most-Híd prehovoril pre PL.sk

0
Martin Dubéci, kandidát za Most-Híd (Autor: archív M. D.)

Prečo idete do politiky?

Je také zvláštne obdobie, keď sa dejú veľké veci, no namiesto konštruktívneho, rozumného uvažovania vyhrávajú populizmus a apel na najnižšie pudy. Mám pocit, že zažívame časy, keď sa treba nahlas ozvať a obhajovať veci, ktoré pomaly prestávajú byť samozrejmé. Napríklad to, že každého človeka budeme posudzovať podľa jeho charakteru, a nie farby pleti či náboženstva, že od štátu môžeme očakávať riešenia, a nielen strašenie a najlacnejší marketing. Myslím, že máme na viac. Budem rád, ak k obrane tohto zmýšľania dokážem aspoň kúskom prispieť.

V minulosti ste viedli štáb prezidentskej kampane Radoslava Procházku a potom analytické oddelenie strany Sieť. Aj tak ste sa však rozhodli pre Most-Híd. Prečo?

Som veľmi silne presvedčený o tom, že v týchto voľbách treba aj konsolidovanú silu, ktorá sa ozve nahlas proti populizmu a bude používať hlavne rozum. Myslím, že toto najlepšie vystihuje zoskupenie ľudí, ktoré sa nachádza na kandidátke strany Most-Híd.

Čo bude mať Slovensko alebo volič z toho, ak vy budete sedieť v parlamente?

Poctivý výkon poslaneckého mandátu. Niekedy sa zameriavame len na tie veľké vízie, ale poslanecká robota je aj o normálnej, dennodennej práci. Ako analytik som bol zvyknutý rozmýšľať a písať o verejných veciach. Tento prístup k práci by som si chcel zobrať do NR SR a doplniť ho o možnosti spojené s mandátom, ktoré písanie posúvajú do reálnej aktivity.

Ako ste sa dostali na kandidátku?

Ponuku som dostal od vedenia strany, ktoré oslovovalo ľudí majúcich občiansko-liberálne zmýšľanie. Cieľom je poskytnúť aj takto zmýšľajúcim voličom dobrú alternatívu.

Ak sa stanete poslancom, na akú oblasť sa zameriate?

Primárne by som sa chcel zamerať na otázky národnej bezpečnosti – špeciálne na dohľad nad spravodajskými službami, ďalej na európsku agendu a otázky depolitizácie verejného sektora. Všetko sú to témy, o ktorých som písal, publikoval a venoval sa im odborne v minulosti.

Prečo by mal volič dať krúžok vám a nie niekomu inému?

Verím, že prinášam odbornosť a pomerne presnú predstavu, čomu a ako sa venovať, keďže prostredie NR SR už poznám z analytického pohľadu. Nebudem sa rok „rozkukávať“. Všetky moje texty, ktoré som doposiaľ napísal, sú už na mojom webe. Myslím, že je z nich zjavné, že som sa daným témam venoval aj predtým, než sa začala kampaň. Myslím si tiež, že sa pri mne nemusí nik obávať toho, že naskočím na vlnu nacionalistického či marketingového populizmu.

S kým z kandidátky máte najlepšie vzťahy?

S Luciou Žitňanskou, Petrom Kresákom, Františkom Šebejom a Petrom Krajňákom.

Pred voľbami sa menila ústava, podozriví z terorizmu budú môcť byť zadržiavaní dlhšie. Most však odhlasovaním zmeny ústavy Smeru pomohol, za čo ho skritizovali. Ako sa na to pozeráte a neoľutovali ste vtedy, že ste na kandidátke tejto strany?

Vecne ide o úpravu ústavy, ktorá je bežná aj v konsolidovaných demokraciách, v tomto som problém nevidel. Nešťastný bol skôr kontext a komunikácia. Tá reakcia zároveň aj kúsok prekvapila. V opozícii vidíme strany, ktoré mesiace nadbiehajú či rovno dorovnávajú rétoriku premiéra. V tom vidím niekoľkonásobne väčší problém ako v jednom hlasovaní. Kandidatúru určite neľutujem.

Podpísaný ste aj pod iniciatívou Výzva k ľudskosti, ktorá vznikla počas utečeneckej krízy. Odvtedy sa situácia zmenila, cítiť väčšie napätie voči utečencom a moslimom, a aj premiér Robert Fico sa vyjadril, že zabráni vytvoreniu ucelenej moslimskej komunity na Slovensku. Máme sa v tejto krajine naozaj moslimov báť a čo si myslíte o tomto vyhlásení?

Týmto výrokom premiér narazil na dno volebnej kampane. V niečom to však nie je prekvapivé, Robert Fico v konečnom dôsledku vždy kampaňoval“ podobným spôsobom. V 2002 to boli Rómovia, neskôr Maďari či scientológia. Verím, že všetkým je už jasné, že jediný cieľ tohto celého je zakryť neschopnosť posunúť krajinu vpred od politika, ktorý tu vládol osem z posledných 10 rokov.


Keď sa konal koncert Výzvy k ľudskosti, paralelne sa konal aj pochod proti islamizácii. Vtedy sa to skončilo tak, že ľudskosť zvíťazila. Ako by to podľa vás skončilo teraz? Pociťujete nejakú skepsu zo strany tých, ktorí neboli protiimigrantsky zameraní?

Zažívame únavu a zároveň vyhrotenie tejto témy. To, na čo teraz treba tlačiť, je celoeurópske riešenie, ktoré zníži migračné tlaky. To však nevyriešia silné reči premiéra. Rovnako považujem za dôležité, aby sa celá diskusia pred voľbami nezvrhla len na utečencov. Sú tu pre nás ako krajinu, kde za posledný rok požiadalo o azyl 169 ľudí, oveľa zásadnejšie problémy.

Vy sám tvrdíte, že sa venujete bezpečnostnému sektoru. Nakoľko považujete za správne premiérove tvrdenia o tom, že financie budú putovať na posilnenie bezpečnosti krajiny?

Premiér preukázal mimoriadne zjednodušenú predstavu o bezpečnostnej politike. Viac peňazí na bezpečnostný sektor sa automaticky nerovná väčšej bezpečnosti. Jedným z dôvodov, prečo vznikla počas minulého leta obrovská migračná vlna, boli hlad a hrozná situácia v utečeneckých táboroch v susedných krajinách Sýrie. Ľudia sa dali na cestu, lebo sa tam už pomaly nedalo žiť. Namiesto toho, aby sme pracovali na zlepšení situácie v regióne aj rozvojovej pomoci, ideme stavať ploty. Veľmi krátkozraké.

V Európe sa dejú veci, najmä po silvestrovských napadnutiach žien, ktoré opäť nevrhajú na utečencov dobré svetlo. Ako sa na obvinenia, ktoré po tých kolínskych spustili doslova lavínu aj v iných mestách, pozeráte vy? Na sociálnej sieti ste sa vyjadrili, že nie je spravodlivé hádzať všetkých do jedného vreca. Nemôžeme sa však tváriť, že sa tak nedeje, a veľmi veľa ľudí sa tak naozaj správa. Čo sa s tým dá reálne robiť? Kam takýmto štýlom smerujeme?

To, čo sa stalo v Kolíne, je jednoznačne odsúdeniahodné a ak teda boli medzi útočníkmi aj utečenci, mali by byť vyhostení. Treba si však uvedomiť, že v Európe je milión utečencov a milióny moslimov. Nemôžeme hádzať všetkých do jedného vreca. Každý človek si zaslúži individuálne posudzovanie svojho charakteru, a nie nálepkovanie.

A čo si myslíte o vyjadreniach starostky Rekerovej? Naozaj majú byť miestne ženy tie, ktoré majú dodržiavať nejaké pravidlá?

Nepoznám celkom ich kontext, ale to, čo sa dostalo do médií, znie veľmi nešťastne. Každopádne komunikačný lapsus by nemal byť teraz hlavným bodom diskusie, sú tu, aj v tejto téme, oveľa podstatnejšie otázky.

Aký je váš majetok? Ste vlastníkom nejakých firiem, nehnuteľností alebo akcií? Čo konkrétne a v akej hodnote vlastníte?

Nemám podiel v žiadnej firme, nevlastním akcie ani nehnuteľnosť. Ani auto – nepotrebujem ho. Bývam v podnájme v Bratislave. Po meste sa snažím presúvať bicyklom, po Slovensku verejnou dopravou alebo sa s niekým „zveziem“. Zatiaľ to funguje bez problémov. Vlastním drobný hnuteľný majetok a nejaké menšie úspory. Som slobodný a bezdetný, snažím sa žiť finančne nezaťažený život na strane príjmov aj výdavkov.

Čo považujete za svoj najväčší životný úspech?

Najviac ma teší to, že sa môžem profesionálne venovať verejnému priestoru, mimoriadne si vážim, že veci, na ktorých mi aj občiansky záleží, sú moja denná agenda. V rámci tohto si asi najviac cením prácu na Výzve k ľudskosti, v ktorej sa asi najviac skĺbila profesionálna komunikačná práca s verejným prínosom.

A, naopak, čo bolo vaším najväčším neúspechom? Respektíve, čo vás najviac mrzí??

Najviac ma mrzia asi všetky osobné spory, do ktorých sa zamiešala politika.

Ktorý politik Slovensku najviac škodí?

Slovo škodí je asi veľmi emocionálne. Zdá sa, že Robert Fico je politik, ktorý si odnesie z verejného priestoru najviac premárnených príležitostí na reálnu zmenu. V kombinácii s tým, aký jazyk používa a ako sa neštíti strašiť, je pre mňa najnegatívnejšou postavou na politickej scéne.

A ktorý politik je najužitočnejší?

Najväčší prínos pre slovenskú politiku dnes vidím od prezidenta republiky.

Martin Dubéci – narodil sa v Košiciach. Na strednú školu chodil do Tisovca. Študoval politológiu v Brne, v Kodani a na London School of Economics. Po škole sa vrátil na Slovensko. Pracoval na Ministerstve financií SR na projekte Minerva a neskôr ako poradca v Kancelárii NR SR. Viedol štáb prezidentskej kampane Rada Procházku a potom analytické oddelenie strany Sieť a think-tank Alfa. Momentálne je freelancer. Patrí k zakladateľom iniciatívy na podporu utečencov Výzva k ľudskosti.
- Reklama -