Pokles rubľa by mal aj naďalej pokračovať. Ako sa to prejavuje na živote obyčajných Rusov?
Mám známeho, ktorý je majiteľom umývačky. Nedávno som sa u neho zastavil, bol dosť nešťastný. Hovoril, že nemá klientov. Autá vraj už nikto umyť nedáva, lebo sa pre drahý benzín prestalo jazdiť. Vedľa nášho domu je supermarket. Býval vždy plný. Teraz tam chodí ďaleko menej ľudí, lebo všetok tovar dosť zdražel. Kilo uhoriek je za 372 rubľov (4,61 eur – pozn. red.). Kilo mrazeného lososa okolo tisícky rubľov (12,4 eura – pozn. red.). Súdiac podľa toho, čo sa všetko deje, ceny porastú aj naďalej. A to nielen pri potravinách.
Akým spôsobom sa prejavuje vzrastajúca sebaistota režimu Vladimira Putina na živote a práci investigatívnych novinárov v Rusku?
Založil som organizáciu Združenie investigatívnych novinárov – Fond 19/29. Zaregistrovali ju v Prahe v auguste minulého roka. Problém je, že ruskú organizáciu s rovnakým menom a zameraním na násilnú cestu zaradili na zoznam „cudzích agentov“ a dali nám pokutu 300-tisíc rubľov (vyše 3700 eur – pozn. red.) za to, že sme sa na ten idiotsky zoznam nenapísali sami. Keďže poznáme náš štát, nebojovali sme proti tejto svojvôli. Politickí predstavitelia si myslia, že tak očistia krajinu od špiny. Sú na omyle. Zaplatili sme pokutu a zaregistrovali sa v inej krajine, kde, dúfam, nám nikto nebude robiť problém ako v Rusku. Stručne povedané, pracujeme ďalej. Pre ruských novinárov je naša práca veľmi dôležitá.
Čo si myslíte o možnosti vybudovať z Donbasu Novorusko?
Projekt Novorossija sa položil. Napokon ako všetky projekty, za ktorými stáli čekisti. Všetko, čoho sa dotknú, sa zmení na žumpu. Rovnako tak zapáchajú aj projekty Krym náš a Podpora Asada v Sýrii. Rovnako nevydarený projekt je aj Nové čekistické Rusko. Ten tiež hlasno praská vo švíkoch. A práve toto všetko sa odráža na živote Rusov. Samozrejme, k horšiemu.
Ako vnímate stret ruskej s americkou propagandou práve na území Ukrajiny?
Propaganda je zbraňou politického vzdoru a s novinárčinou nemá nič spoločné. Preto tých, čo sa ňou zaoberajú, nemožno nazývať novinármi. Ide o sluhov moci. Ruská propaganda je hlbšia, nehanebnejšie lživejšia a agresívnejšia. Zaberá pri tých Rusoch, ktorí nepoznajú tradície čestnej novinárčiny či dokumentárnej práce. Odtiaľ sa berie tých 70 až 80 percent ľudí, ktorí podporujú Putina a jeho režim. Stále častejšie sa však v Rusku dostáva televízia do konfliktu s chladničkou. V televízii sa hovorí, ako je všetko stabilizované a v poriadku, ale chladnička jej svojou prázdnotou nadáva do klamáriek.
Vy neveríte, že Rusi v Sýrii bojujú aj proti Islamskému štátu (ISIS)?
V roku 2004 som hovoril s americkým generálom, ktorý zodpovedal za spoluprácu USA s Ruskom v boji proti terorizmu. S Rusmi spolupracoval rok a vyhlásil, že išlo o úplnú stratu času. Rovnaký je aj môj komentár k účasti Ruska na bojoch v Sýrii. Úplne zbytočná, navyše škodlivá strata času. Ako vojak dobre poznám klamstvo ruských generálov, ktorí hovoria o stovkách zničených „štábov“ džihádistov a ich objektov. A po stý raz hovorím, že najslabším článkom ruskej politiky je ministerstvo zahraničia na čele so Sergejom Lavrovom. Za pätnásť rokov tam urobili všetko preto, aby Rusko nemalo žiadnych priateľov.
Čo si myslíte o utečeneckej vlne, ktorá smeruje hlavne zo Sýrie do Európy?
Je to obrovský európsky problém. Na úrovni politikov sa zdá byť vyriešeným. Na úrovni adaptácie utečencov na európske normy a ideály sa prevracia na veľké zmätky a sociálne pnutie. Na otázku, ako to riešiť, naozaj nemám jednoznačnú a jasnú odpoveď.
Ako sa s imigrantmi vyrovnáva Rusko?
V Rusku, najzreteľnejšie v Moskve, sa problémy imigrantov vyostrujú. Tadžici, Kirgizovia, Číňania, Vietnamci… Je ich veľa a sú veľmi odlišní. Našťastie, sú väčšinou mierni. Moskovčania majú hlavne problémy s Čečencami.
Čo by ste odkázali oligarchom v Rusku a na Ukrajine?
Nič. Azda, aby sa zamysleli nad budúcnosťou svojich detí. Vecne zamysleli. Pretože pri zmene moci z chorých a lakomých na čestných a vnímavých sa budú musieť spovedať zo všetkých svojich hriechov. Veď sa to už mnohokrát stalo. História sa počas celej ľudskej existencie na planéte Zem stále opakuje.
Novinár Grigorij Michajlovič Pasko
Narodil sa roku 1962 na Ukrajine. V roku 1983 ukončil štúdium na fakulte žurnalistiky Ľvovskej vysokej vojensko-politickej školy. Vtedy pracoval už v novinách Bojová hliadka. V roku 2004 ukončil aj štúdiá na Právnickej fakulte Ruskej štátnej univerzity spoločenských vied. V roku 1997 ho na základe informácie, že mu na zájazde v Japonsku zabavili údajne tajné dokumenty, zatkli. Odborné posudky ukázali, že o štátne tajomstvo nešlo. Skutočnou príčinou boli články na ekologické témy. Písal veľa o atómovom odpade, ktorým predstavitelia armády znečisťujú moria. Amnesty International ho označila za väzňa svedomia. Odsúdili ho na rok, ale vďaka amnestii ho prepustili z väzby. V roku 2000 však rozsudok anulovali a Paska uznali vinným z vlastizrady vo forme špionáže. Odsúdili ho na štyri roky odňatia slobody. V nápravnom zariadení strávil viac ako pol roka, celkovo vo väzení približne tri roky. V rokoch 2003 až 2009 bol šéfredaktorom časopisov Ekológia a právo, Orol a hlava, Mesto piatich morí a ďalších. V roku 2011 založil Fond na podporu investigatívnej žurnalistiky a stal sa jeho riaditeľom. Ako expert sa zúčastnil niekoľkých súdov v Európe, kde svedčil o bezpráví v Rusku. Skoro vo všetkých prípadoch prenasledované osoby do Ruska nevydali. Je laureátom mnohých medzinárodných cien a členom rôznych žurnalistických a spisovateľských zväzov Ruska. Trvalo býva v Moskve. |
