Kde je situácia detí najkritickejšia?
Poslaním Unicefu je pomáhať deťom tam, kde je ich situácia najproblematickejšia. Našu prácu preto sústreďujeme predovšetkým na oblasti prírodných katastrof, ozbrojených konfliktov a na krajiny s vysokou mierou chudoby a detskej úmrtnosti, kde nefunguje ani základná infraštruktúra dôležitá pre deti ako napríklad zdravotná starostlivosť a vzdelávací systém. Práve teraz naši pracovníci zasahujú v 36 krízových oblastiach v rôznych častiach sveta, od Afganistanu cez Jemen, Nigériu, Sudán až po Sýriu. Vo viac ako 150 krajinách pracujeme dlhodobo.
Akým spôsobom trpia deti v dnešnej utečeneckej kríze?
Predovšetkým je nutné si predstaviť, pred čím rodiny týchto detí utekajú. Podľa odhadov žije práve teraz vo svete v oblastiach bojov 230 miliónov detí. Tieto deti prežívajú útoky počas spánku, v školách, sú unášané, sexuálne zneužívané, vyháňané z domovov alebo nútené bojovať ako vojaci. Mnohé z nich boli svedkami trápenia a umierania svojich najbližších. Strata domova a hľadanie útočiska v cudzej krajine je pre deti traumatizujúcim zážitkom. Počas tohto roka do Európy dorazilo okolo 243-tisíc detských utečencov, aktuálne 35 percent prichádzajúcich do Grécka a Macedónska tvoria práve deti.
Na internete zverejnili fotografiu mŕtveho dieťaťa ležiaceho na brehu Stredozemného mora. Koľko detských obetí má táto migrácia na svedomí?
To, bohužiaľ, nikto nevie presne, dá sa predpokladať, že mnohé deti zomreli bez toho, aby to úrady vôbec zaznamenali. Prípadov utopených detí, o ktorých vieme s istotou, je tento rok zatiaľ 210.
Je utečenecká kríza hrozbou Európy, či naopak možnosťou jej humanizácie alebo prehĺbenia jej humanitných ideálov?
To sa nedá takto jednoznačne povedať. To, čo nazývame utečeneckou krízou, je bežná situácia pre rad krajín v Afrike a na Blízkom východe, keď migrujú státisíce až milióny ľudí v snahe nájsť bezpečné útočisko. Tohtoročný prílev utečencov do Európy je predovšetkým záťažovou skúškou, skúškou sociálnych a politických systémov, rovnako aj ľudskosti v každom z nás. Aj mne robí súčasná situácia starosti a myslím si, že existujú hranice absorpcie, koľko utečencov sú krajiny v Európe schopné prijať. Rozhodne však v tomto bode zatiaľ nie sme. Do budúcnosti to je hlavne príležitosť zlepšiť, čo veľmi nefunguje. Napríklad pravidlá pre zamestnávanie cudzincov. Mali by sme sa tiež zamyslieť, aký je v skutočnosti stav hodnôt, na ktoré sa v tejto súvislosti tak často odvolávame.
Prečo je v radoch Islamského štátu (ISIS) toľko detských bojovníkov?
Detskí vojaci nie sú žiadnou špecialitou ISIS. Odhaduje sa, že v súčasnosti v 13 štátoch sveta, vrátane Južného Sudánu, Sýrie alebo Stredoafrickej republiky, bojuje viac než 200-tisíc detí, z toho je okolo 40 percent dievčat. Deti sú lacnými a poslušnými vojakmi. To je hlavný dôvod ich zneužívania v ozbrojených konfliktoch. Pracovníci Unicefu, často s nasadením vlastného života, pôsobia aj v týchto oblastiach, aby vyjednali ich demobilizáciu. Tento rok sa to podarilo napríklad u 645 detí v Stredoafrickej republike a tritisíc detí v Južnom Sudáne. Pomoc však potrebujú všetky deti, ktoré zostávajú v rukách ozbrojených skupín, alebo sú dokonca novoregrutované. Zneužívanie detí vo vojnových konfliktoch je najhoršou formou detskej práce.
Pôvodcom väčšiny kríz sú hladomory a vojnové konflikty. Čo by ste všeobecne odkázali štátnikom a generálom, ktorí vojny začínajú a vojakom, ktorí v nich bojujú?
Kedysi vo vojnách umierali vojaci. V súčasných konfliktoch je to, bohužiaľ, naopak. Civilné obyvateľstvo, hlavne tí najzraniteľnejší, teda deti a ženy, obvykle platia najvyššiu cenu za rozhodnutie politikov, ktoré nemôžu nijako ovplyvniť.
Do akej miery sa podľa vás do desiatich rokov zmení tvár sveta?
To si netrúfam odhadovať. Celkom iste je možno počítať s dôsledkami globálnych klimatických zmien. Množstvo tropických chorôb sa bude presúvať do severnejších oblastí. Napríklad možno očakávať návrat malárie do Európy. Pitná voda bude zrejme vzácnejšia. Narušenie zrážkových cyklov môže priniesť neúrodu a rast cien potravín. Spomínam na návštevu jednej dediny v strednej Rwande, kde sa ľudia sťažovali, že boli po stáročia zvyknutí siať a žať v rovnaký čas, teraz tam však už tri roky nepršalo. Všetci, samozrejme, dúfame, že sa katastrofické scenáre nenaplnia, že napríklad môžeme vyvinúť nové technológie, ktoré ľudstvu umožnia s globálnymi trendmi sa vyrovnať. V každom prípade by však bolo chybou ich prehliadať.
