Jeden z imigrantov, Eritrejčan Abdu Osman Kelifa, povedal novinárom z amerického časopisu New York Times, že iba ťažko chápe, ako môže žena obviniť manžela zo sexuálneho útoku. „Muži majú slabosť a keď niekoho vidia usmievať sa, je ťažké pre nich kontrolovať sa,“ povedal a dodal, že ak chce niekto ženu v jeho krajine, „môže si ju jednoducho zobrať a nebude potrestaný“.
Nórsko má však odlišné štandardy. „Môžu (ženy) robiť akúkoľvek prácu od premiérky až po šoféra nákladiaku a majú právo na odpočinok na verejnosti bez toho, aby ich niekto obťažoval,“ konštatoval Kelifa.
Rozdiel medzi dobrým a zlým
Nina Machibya, riaditeľka utečeneckého centra, v ktorom zostáva aj pán Kelifa, povedala, že cieľom kurzu je účastníkom aspoň ukázať „rozdiel medzi dobrým a zlým“.
Per Isdal z neziskovej nadácie Alternatíva k násiliu vedie niektoré z kurzov. Podľa Isdala množstvo migrantov prichádza z kultúr, v ktorých nie sú pohlavia rovnocenné, a kde sú ženy majetkom mužov. „Musíme im pomôcť prispôsobiť sa ich novej kultúre,“ tvrdí.
Nie je tu „jasná spojitosť“
Henry Ove Berg, bývalý policajný šéf zo Stavangeru, mesta, v ktorom sa utečenecké centrum nachádza, hovorí, že kurzy podporuje, lebo „ľudia z niektorých častí sveta nikdy nevideli dievča v minisukni, iba v burke“, a keď prídu do Nórska, „niečo sa stane v ich hlavách“. Dodal pritom, že medzi mestskou imigrantskou komunitou a nárastom počtu znásilnení existuje „spojitosť, ale nie veľmi jasná“. Iba traja muži v posledných 20 prípadoch znásilnenia pritom neboli imigranti.
Nevhodná pravda
Hanne Kristin Rohde, bývalá policajná šéfka oddelenia násilnej kriminality v Osle, vyvolala v roku 2011 pobúrenie, keď zverejnila údaje, ktoré dokazovali, že imigranti sú zodpovední za neúmerný počet znásilnení. Vinu policajtka pripísala „kultúrnym faktorom“.
„Šlo o veľký problém, ale bolo ťažké o ňom hovoriť,“ povedala a dodala, že existuje „jasná štatistická spojitosť“ medzi znásilneniami a mužskými imigrantmi z krajín, v ktorých „ženy samé o sebe nemajú hodnotu“.
Dánsko podobné školenia zaviedlo už v októbri. Ich absolvovaním dokonca podmienilo prijímanie sociálnych dávok.
Majú toho dosť
Nórsko zaviedlo niekoľko politík, pomocou ktorých sa snaží masívnu imigráciu do krajiny obmedziť. Oslo napríklad ponúka utečencom približne 800 libier na jednu (trojčlennú) rodinu a jednosmerný lístok z krajiny. Vedúca oddelenia, ktoré sa zaoberá otázkou imigrantov, Katinka Hartman sa vyjadrila nasledovne: „Oni (utečenci) si myslia, že v Nórsku budú mať príležitosť na nájdenie si práce či vzdelania… A že sem budú môcť priviesť svoje rodiny. Mnohí nečakajú na dokončenie azylového procesu. Majú doma rodiny, ktoré čakajú, že im pomôžu.“ V súčasnosti viac ako 900 ľudí akceptovalo peňažný „dar“ a vrátilo sa do ich domovských krajín. Hovorca medzinárodnej organizácie pre migráciu povedal, že číslo utečencov, ktorí využili túto výhodu, stále rastie.
Minulý mesiac dokonca Oslo zverejnilo v afganských novinách varovný oznam, ktorý upozorňoval, že afganskí imigranti prichádzajúci do Nórska, budú vyhostení.
