Ako by ste zhodnotili rok 2015 s prihliadnutím na dynamiku udalostí v rámci členských krajín EÚ? Dominovala predovšetkým migračná kríza. Čo si o tom myslíte?
Áno, migrácia zatieňuje inú dôležitú agendu, ktorú Európska únia rieši, najmä dobudovanie jednotného trhu. Každému je však jasné, že súčasná migračná kríza je jednou z najväčších, akú kedy európske spoločenstvo zažilo. Chaos, ktorý vznikol na jej začiatku, bol spôsobený tým, že sme nemali dostatok účinných mechanizmov na zvládanie takého množstva ľudí. Treba aj otvorene povedať, že niektoré štáty si zanedbali svoje povinnosti, ktoré im vyplývajú z členstva v schengenskom priestore. Situácia sa však pomaly zlepšuje. Dokončili sme legislatívu o európskej pohraničnej stráži, budujú sa hotspoty. Ukazuje sa aj to, že systém kvót, ktorý sme odmietali, nefunguje a lepšou cestou je dobrovoľné prijímanie azylantov. Žiaľ, niektoré vlády vrátane slovenskej si z toho urobili politickú agendu. Túto krízu zvládneme len tak, že budeme postupovať spoločne, zodpovedne a solidárne. Solidárne nielen medzi členmi Európskej únie navzájom, ale aj voči ľuďom, ktorí utekajú pred hrozbou smrti.
A aký máte názor na súčasnú geopolitickú situáciu vo svete?
Situácia vo svete je najkomplikovanejšia od roku 1989. Sme svedkami konfliktov, ktoré vyháňajú z domovov státisíce ľudí a destabilizujú celé regióny. Za najväčšie ohrozenia Európy považujem situáciu na našej východnej a južnej hranici, čiže Rusko a takzvaný Islamský štát. V otázke okupácie častí ukrajinského územia a ruskej rozpínavosti nesmie Európska únia ustúpiť ani o krok. V Európe sa už sedemdesiat rokov neriešia problémy tak, že si jeden štát uchmatne časť územia druhého a ešte na jeho teritóriu rozpúta chaos a vojnu. Toto musí Vladimír Putin pochopiť a zdá sa, že aj vďaka sankciám, sa situácia pomaly upokojuje. V Sýrii a kdekoľvek inde, kde pôsobia teroristické organizácie, ako takzvaný Islamský štát, som za širokú medzinárodnú spoluprácu. Som presvedčený aj o tom, že Európa by sa mala v riešení konfliktov, ktoré sa nás priamo týkajú, viac angažovať, a to diplomaticky aj po vojensky.
Európska ľudová strana, ktorej ste členom, vás zvolila za viceprezidenta Európskeho združenia pre malé a stredné podnikanie (SMEeurope). SMEeurope má za cieľ pomáhať malým a stredným podnikateľom a presadzovať ich požiadavky na pôde Európskeho parlamentu. Ako plánujete využiť váš vplyv v tomto združení na pomoc slovenským podnikateľom?
SMEeurope je organizáciou Európskej ľudovej strany, najsilnejšieho politického zoskupenia v Európskom parlamente. Jeho poslaním je na odbornej úrovni komunikovať so zástupcami malých a stredných podnikateľov a ich návrhy premietnuť do tvorby európskej legislatívy. Treba pripomenúť, že Európsky parlament nemá zákonodarnú iniciatívu, tú má len Európska komisia. My však môžeme jej návrhy meniť, dopĺňať, alebo odmietnuť. Mojou ambíciou je, aby sa každá legislatíva posudzovala s ohľadom na možné dosahy na malých a stredných podnikateľov. Ak bude negatívny, chceme ho odstrániť, ak bude pozitívny, chceme jeho účinok ešte zvýrazniť. Už pred zvolením do funkcie viceprezidenta SMEeurope sa mi podaril významný úspech. Vo Výbore pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa som, napriek silnému odporu notárskej lobby, presadil návrh o jednoosobových s.r.o., ktoré bude možné založiť za jedno euro cez internet a budú mať pôsobnosť v celej EÚ.
Budú významnou pomocou pre nové druhy podnikania, najmä startupy, ktoré sa so svojím produktom alebo službou, potrebujú na trh dostať čo najrýchlejšie a najlacnejšie. Zjednodušili sme tiež vymáhanie pohľadávok zo zahraničia. Podnikateľ napríklad nebude musieť ísť na súd do inej krajiny osobne, bude stačiť jeho výpoveď cez videokonferenciu. Stále však platí a platiť bude, že situáciu malých a stredných podnikateľov najviac ovplyvňuje národná vláda, napríklad cez daňovú a odvodovú politiku. Žiaľ, tá súčasná slovenská ich viac ubíja, ako podporuje.
V ktorom z výborov, ktorých ste členom, sa cítite takpovediac ako ryba vo vode a prečo?
V oboch. Absolútne gro práce v Európskom parlamente prebieha v jeho výboroch. Vystúpenia v pléne sú už len doplnkom, hoci sa môže z vyjadrení niektorých poslancov aj mediálneho obrazu zdať, že je to naopak. Do Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a Výboru pre rozpočet som sa zaradil logicky, na základe svojho predchádzajúceho pracovného a politického pôsobenia. Vždy som presadzoval šetrenie verejnými financiami a presúvanie zdrojov tam, kde sú skutočne potrebné. Výbor pre rozpočet nad tým dohliada a už teraz hľadáme spôsoby, ako efektívne alokovať zdroje v roku 2016. Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa má v tomto volebnom období širokú a náročnú agendu.
Súčasná Európska komisia si dala za cieľ posilniť Jednotný trh, teda odstraňovať zbytočné bariéry, ktoré bránia obchodu. S tým súvisí aj dokončenie Jednotného digitálneho trhu, čo prinesie aj pre bežných občanov obrovské časové a finančné úspory. V neposlednom rade sa zameriavam aj na ochranu spotrebiteľa. Nie je napríklad možné, aby občan Slovenska alebo Bulharska dostal v obchode ten istý výrobok v horšej kvalite ako občan Nemecka alebo Belgicka. V riešení tohto problému spolupracujem s viacerými kolegami z krajín V4.
Myslím, že to nepreženiem, keď poviem, že ste veľkým kritikom súčasnej politiky Ruska pod vedením Vladimira Putina. Nedávno ste vyslovili podozrenie, že ruské tajné služby prenikajú do politických strán členských krajín Únie s cieľom destabilizovať Európu. Môžete nám vysvetliť, ako ste to mysleli?
Myslel som to presne tak, ako som to vyslovil. Nie sú to moje domnienky, ale fakty podporené dôkazmi. Francúzsky Národný front Marine Le Penovej získal v novembri 2014 pôžičku vo výške 9 miliónov eur od málo známej Prvej česko–ruskej banky. Tá je v osobe svojho majiteľa Romana Popova personálne prepojená s firmou Strojtransgaz, ktorá sa špecializuje na stavbu plynovodov pre, ruským štátom ovládaný, Gazprom. Strojtransgaz bol dokonca pre svoje aktivity počas anexie Krymu a udalostí na východe Ukrajiny zaradený na sankčný zoznam amerického ministerstva financií. V októbri sme, na žiadosť maďarského generálneho prokurátora, zbavili imunity europoslanca za Jobbik Kovácsa, ktorý je dôvodne podozrivý zo špionáže v prospech Ruska. Napojenia Jobbiku, gréckeho Zlatého úsvitu, bulharskej nacionalistickej strany Ataka a iných radikálnych subjektov na Kremeľ sú všeobecne známe a ich predstavitelia sa nimi ani netaja. Dôležité je pozrieť sa aj na to, čo všetky tieto strany spája: populizmus, radikalizmus, snaha o destabilizáciu Európskej únie, severoatlantického spojenectva, vychvaľovanie súčasného Ruska ako krajiny blahobytu a ochrancu tradičných hodnôt. Mimochodom, ak by sme sa pozreli na štatistické údaje, ani v jednom na tom nie je Rusko lepšie ako ktorákoľvek krajina Európskej únie. Má nižší vek dožitia, nižšiu kúpnu silu obyvateľstva, vyššiu príjmovú nerovnosť, vyšší počet samovrážd, rozvodovosti, dojčenskej úmrtnosti a tak ďalej.
Spravodajská infiltrácia je tradičnou súčasťou sovietskej a ruskej zahraničnej politiky. Aj my sme sa po roku 1948 stali do veľkej miery jej obeťou. Musím však zdôrazniť, že kritizujem súčasnú politiku prezidenta Putina, nie Rusko ako také. Táto krajina a jej obyvatelia dali Európe a svetu veľmi veľa a vždy budem obdivovať ruskú kultúru a vedu. Ruskú humanistickú tradíciu si uctievame aj v Európskom parlamente, kde každý rok odovzdávame Cenu Andreja Sacharova osobnostiam, ktoré bojujú za ľudské a občianske práva.
Európsky parlament odsúhlasil zmenu pravidiel pre Európsku iniciatívu občanov. Po novom sa do nej budú môcť zapojiť už aj mladí ľudia nad šestnásť rokov. ECI patrí k nástrojom priamej demokracie v EÚ, napriek tomu ju Európania veľmi nevyužívajú. Čím to je?
Som podporovateľom čo najväčšieho zapájania sa občanov do rozhodovania Európskej únie. ECI je jedným z nástrojov, ako môžu ovplyvniť podobu európskej legislatívy. Tým najdôležitejším sú, samozrejme voľby, ktoré majú na Slovensku veľmi nízku účasť, špeciálne v segmente mladých ľudí a študentov, a to ma úprimne mrzí. Svoju úlohu v tom, prečo sa Európania všeobecne a občania Slovenska zvlášť, o európsku politiku málo zaujímajú, zohrávajú politici, médiá a vzdelávanie. Politici často Brusel používajú ako výhovorku na vlastné zlyhania. Niekedy dokonca európskym inštitúciám pripisujú rozhodnutia, ktoré urobili oni sami. Médiá to, žiaľ, často preberajú a šíria. Z toho vyplýva frustrácia a nechuť. Keď som na Slovensku, veľa času venujem prednáškam na školách a komunikácii s učiteľmi. Viem teda z prvej ruky, že veľké množstvo učiteľov si robí svoju prácu poctivo a obetujú jej nielen svoj voľný čas, ale aj vlastné finančné prostriedky. Na strane druhej, existujúce osnovy, metodiky a štátny vzdelávací program im v realizácii ich nápadov často vyslovene bránia. Začal som spolupracovať s občianskym združením učiteľov humanitných predmetov z celého Slovenska a z rôznych typov škôl, ktorí chcú zmenu. Chcú v osnovách viac priestoru na svoje nápady, lepší prístup k online vzdelávacím materiálom, viac vyučovania o Európskej únii v slovenskom školstve a v neposlednom rade aj lepšie a spravodlivejšieho ohodnotenie svojej práce. V týchto snahách ich podporujem.
Bude v budúcom roku hrať stredná Európa v ekonomike EÚ dôležitú úlohu? Ak áno, za akých predpokladov?
Jednoducho tým, že bude viac „európska.“ Stredoeurópskym špecifikom je, že sa obrovský potenciál, ktorý je v našich krajinách, ľuďoch a firmách, premrhá. Predražené verejné obstarávania, zhoršovanie podnikateľského prostredia, neefektívna štátna správa, to všetko ubíja tvorivých ľudí a odrádza zahraničných investorov. Pritom by stačilo veľmi málo, aby sa to zmenilo. Nášmu regiónu by pomohlo aj priblíženie sa Ukrajiny k Európskej únii. Tak ako sa po roku 1989 začali mohutne rozvíjať, predtým relatívne chudobné, východné regióny Rakúska. Tak sa môže začať rozvíjať aj východné Slovensko, juhovýchodné Poľsko či severovýchodné Maďarsko.
Europoslanec Ivan Štefanec. (Zdroj: Facebook)
Veľmi jednoduchá, no zároveň dôležitá otázka – Kam smeruje Európska únia?
Verím, že k stále lepším časom. Európska únia sa z každej krízy dokázala poučiť a v konečnom dôsledku z nej vyšla silnejšia, ako bola predtým. Aj súčasné výzvy by sme mali prijať ako šancu zlepšiť a zefektívniť jej fungovanie. Junckerova komisia si v roku 2014 stanovila ambiciózne ciele a na ich dosiahnutie vyčlenila 315-miliardový balík. Ak chce Európa odolávať vnútorným a vonkajším tlakom, musí byť v prvom rade ekonomicky silná, aby mohla pôsobiť na svoje okolie. Ekonomicky silnou sa môže stať len tak, že obnoví svoju priemyselnú výrobu, viac podporí vedu, výskum a vzdelávanie, zníži nezamestnanosť a stane sa flexibilnejšou a progresívnejšou ako je teraz. Jednoducho, opäť zaujme miesto vo svete, ktoré jej patrí. Súčasťou tejto vízie sú aj toľko kritizované obchodné dohody s USA a Kanadou (TTIP a CETA). Kritika, ktorá sa na TTIP valí, je vo väčšine prípadov výsledkom nepochopenia, respektíve úmyselného zavádzania. V skutočnosti pomôže viac našej ekonomike ako americkej. Teší ma, že celý proces je maximálne transparentný a aj touto cestou vyzývam každého, kto má tento pocit, aby ma kontaktoval a ja mu všetky podklady, ktoré mám k dispozícii, dodám. TTIP a CETA umožnia Európe, aby sa stala súčasťou najmohutnejšej zóny voľného obchodu v dejinách a každé otváranie a rozširovanie trhu je pre ekonomiku prínosné.
Vo voľnom čase sa venujete behu. Odkedy máte túto záľubu a aký je váš osobný rekord?
Mojím koníčkom nie je len beh, ale aj šport a zdravý životný štýl všeobecne. Aj v Bruseli a Štrasburgu sa presúvam medzi svojím bytom a sídlom Európskeho parlamentu peši. Okrem behu aktívne bicyklujem, hrám tenis, futbal, plávam…V športe všeobecne som najviac hrdý na dve veci. Prvou je, že som minulý rok zvládol odbicyklovať z Bratislavy do Bruselu za 9 dní a splniť tak sľub, ktorý som pred voľbami dal voličom. Druhou je tohtoročný maratón v New Yorku, Na ten som sa skutočne dlho tešil a poctivo pripravoval. V mojej vekovej kategórii som ho odbehol za 3 hodiny, 47 minút a 32 sekúnd, čo stačilo na umiestnenie v prvej šestine všetkých bežcov.
Prežívame čas Vianoc. Ako ich trávite? Aj pracovne, alebo sa snažíte úplne vypnúť…
Vianoce budem, samozrejme, tráviť v kruhu rodiny. Počas pracovného roku som doma prakticky len v piatky a počas víkendov, takže si vianočnú atmosféru určite dosýta užijem. Pohodu, pokoj a lásku želám aj vám a všetkým čitateľom.
Čo by ste si želali v roku 2016?
Želám si, aby sme si takto o rok mohli povedať, že Európa je silnejšia a stabilnejšia ako predtým. Slovensko čakajú v roku 2016 parlamentné voľby. Nemali by sme ich podceňovať, pretože ich výsledky budú ovplyvňovať naše životy ďalšie štyri roky. Každý by sa mal sám seba spýtať, aké Slovensko chce v roku 2020 mať. A podľa toho by sa mal aj rozhodnúť.
