Podľa novinára sa dá „ruský svet“ a ruská spoločnosť opísať ideálne slovom „infantilizmus“. Ten vníma v prvom rade ako neschopnosť niesť zodpovednosť za vlastné činy. Neschopnosť vidieť kauzálne vzťahy a pochopiť, že určité činy majú určité následky.
„Je to detská bezprostrednosť vo vnímaní sveta. Infantilný svet je totiž veľmi jednoduchý. Američania zavinili pokles ceny ropy. Američania zariadili revolúciu na Ukrajine. Amerika Rusov nenávidí. A preto nám poslala židov a liberálov. A židia Rosenbergovci ukradli všetky peniaze. Ale Putin je dobrý.“ Takto podľa Babčenka veľká časť ruskej spoločnosti vníma svet. V takom svete však nie je miesto pre poltóny a zložité myšlienkové konštrukcie. „Jeho hlavnou vlastnosťou je primitívnosť,“ konštatuje.
Detská krutosť
Ruský svet podľa tohto pohľadu trpí akousi „detskou krutosťou“. Dospelí totiž väčšinou nedosiahnu taký stupeň nenávisti, aby chceli bezdôvodne pôsobiť bolesť a páchať zlo. „U dospelých nepripadá do úvahy, aby nafukovali žaby slamkou, rezali šteňatám hlavy, prevalcovali obytné štvrte ničivými zbraňami a triafali Bukom do lietadiel“.
Okrem detskej krutosti sa však ruská spoločnosť vyznačuje aj nedostatkom pri vnímaní logických reťazcov a narušeným vzťahom medzi príčinou a následkom, v ktorom činy a následky nemajú žiadnu väzbu. „Skrátka, Amíci nenávidia všetko ruské a z toho vyplývajú všetky nezaslúžené tresty za hlúposti,“ konštatuje novinár. Tento masový infantilizmus vraj nie je vlastný iba pre jednu triedu spoločnosti. Netrpia ním iba alkoholici, ktorým sa „zdegenerovali všetky synapsie v mozgu“. Infantilizmom je prestúpená celá spoločnosť bez ohľadu na sociálnu vrstvu či výšku príjmu.
Samé excesy
„Nenechať nemeckú rodinu adoptovať postihnuté dieťa s odôvodnením, že by z neho mohol vyrásť gay. Vyrábať filmy s ukrižovaným chlapčekom. Veriť im. Podporovať okradnutie slabšieho. Hovoriť o euro-fašizme, bandero-fašizme, turko-fašizme, liberál-fašizme. Ísť zabíjať banderovcov, pretože utláčajú ruský jazyk. A nakrúcať to pre televíziu… Vyhodiť profesora pre článok. Potvrdiť nadradenosť vnútroštátneho práva nad medzinárodným. A potom podať žalobu na Turecko. Spievať riťolezecké ódy na moc,“ to všetko sú podľa Babčenka excesy, ktoré sa v Rusku stali každodennou realitou.
Novinár pritom konštatuje, že dospelý človek pozná koncept „dôstojnosti“. V jeho vedomí sa už vytvorila osobnosť, ktorá mu bráni v tom, aby nechal zo seba urobiť idiota. Je však otázne, či je možné túto dôstojnosť nájsť aj v Rusku, kde je vláda schopná prejsť paradajky traktorom či rozdrviť buldozérom husi, ktoré predtým patrili majiteľke vidieckeho obchodu.
Nevrátim
V infantilnom svete, ako Babčenko tvrdí, chýba ešte jeden abstraktný koncept. Môžeme chápať, že trojročnému dieťaťu nevysvetlíte, prečo sa nedá z praku dostreliť na slnko, novinára však ohromuje rovnaká nemožnosť vysvetliť profesorovi, spisovateľovi, lekárovi alebo inžinierovi, že na cudzí majetok sa nemá siahať. „Prečo si zobral Peťovi Krym? To sa nesmie! Nesmieš si brať cudzie veci. Vráť mu ho. Zákony sa musia dodržiavať.“ „Nie! Nevrátim! Je môj! Je to môj Krym! Ja ho chcem! Nevrátim ho! Je to moja hračka. A basta,“ píše autor.
Deviantná ideológia
Keď sa vrchný veliteľ ruských ozbrojených síl zrieka vlastných vojakov, posiela ich bojovať a umierať bez štátnych znakov do Donbasu, infantilizmus sa podľa Babčenka povyšuje na štátnu politiku. „Dokonca aj Sovieti, ktorí potláčali všetky prejavy osobnosti jedinca, nás učili, že musíme byť čestní, nemáme klamať a máme niesť zodpovednosť za vlastné činy . Putinizmus je však, ako sa zdá, prvý režim v dejinách , ktorý si za svoju oficiálnu ideológiu zvolil deviantné správanie,“ píše autor, ktorý zároveň tvrdí, že túto ideológiu sa Putinovi darí presadzovať najmä vďaka televízii.
„Čo k tomu dodať. Pokus debilizovať celú krajinu môžeme vyhlásiť za úspešne dokončený… Najstrašnejšou ruskou zbraňou nie sú Iskandery, ponorky alebo jadrový arzenál. Najstrašnejšou zbraňou Ruska je tá idiotská telka?“ dodáva rozzúrený Babčenko.
