Prisadla si k nemu a povzbudila ho:
“Prosím, nech sa páči – máš na stole pravé a skvelé francúzske raňajky. Dobrú chuť a daj sa do toho”, povedala veselo a s náznakom úškrnu, lebo videla jeho skrývané rozpaky.
“To mám jesť rožky len tak bez masla a bez taniera? A ako sa dostanem ku káve, keď nemám žiadnu šálku?”
“Varovala som ťa predsa pred našimi raňajkami – mohol si si želať slovenské a bol by si mal všetko, ako si zvyknutý”, vyprskla do smiechu Ginette, lebo na jeho tvári bola zvláštna rozpačitá grimasa, akú na nej ešte nevidela.
“Nič to za to, ukážem ti, ako to robíme.”
Zobrala do ruky rohlík, znamý a veľmi obľúbený parížsky croissant, namočila ho do horúcej kávy v mise a labužnícky si z neho odhryzla. V ústach potom z odhryznutého kúsku vysávala kávu a až tak ho prehltla. Denis ju pritom pozoroval a hltal pohľadmi jej vyzývavú nádhernú ženskú hravosť a pôvab, ktorý jej tvár vyžarovala a celkom zabudol na svoju chvíľkovú nespokojnosť, spôsobenú nezvyklosťou francúzskych raňajok.
“Vidíš, my Francúzi, sme vo svojej podstate nenútení a jednoduchí a nerobíme vždy veľa zbytočného cirkusu okolo jedenia.”
Denis po jej poučnom vysvetlení už opäť nadobudol stratenú “duševnú rovnováhu” a zvládol bez problémov niekoľko hltov a s úsmevom povedal:
“Nič proti jednoduchosti, ale teraz už rozumiem tvoju starú mamu. Ak takto raňajkuje celá veľká rodina, potom jej táto vaša zvláštna káva z veľkej misy pre všetkých, musela ku koncu raňajok trochu pripomínať pomyje pre prasiatka. Veď napokon sa v nej nachádzalo čoraz viac rozmočených odrobiniek a odplavených kúskov z namáčaných rožkov od účastníkov týchto prasiatkovských raňajkových orgií. Pardón, mademoiselle, chcel som povedať týchto raňajok po francúzsky. Ešte ma zaujíma, čo sa robí s tým hustým kávovym zvyškom na konci raňajok?”
“Žiadny problém pre Francúzov, drahý. Misa sa potom podáva z ruky do ruky, všetkým prítomným a zvyšná tekutá zmes, ktorú nazývaš pomyjami pre prasiatka, sa vypije až do dna.”
“Ďakujem pekne za také úžasné ukončenie vašich svojráznych raňajok”, neodpustil si ironickú poznámku a dodal:
“Keď raňajkujem s tebou, nemám s tým vôbec žiadny problém. Ak by som ale mal raňajkovať vo väčšej spoločnosti, tak by som radšej uprednostnil naše slovenské raňajky. Bozky od viacerých cudzích úst, lebo istým spôsobom akoby to boli bozky zo spoločnej raňajkovej misy – by mi rozhodne nepripravili také potešenie, ako pravé bozky tvojich úst.”
Keď už boli po raňajkách, Ginette sa prezliekla do iných šiat a išla ho zaviesť na Sorbonnu.
Pokračovanie nasleduje.
Roman Bednár
Článok publikujeme so súhlasom autora, pôvodný text nájdete na www.roman-bednar.com.
