V Nemecku totiž vyšla štúdia Daniela Hoffmanna, ktorý text napísal ako súčasť svojej doktorandskej práce. Štúdia porovnala bilancie jednotlivých národných centrálnych bánk s oficiálnymi údajmi o menovej politike a zistila, že nejakých 400 miliárd je akosi nazvyš. ,,Jednoducho v obehu sú peniaze, ktoré v ňom byť nemajú,” vysvetlila Šichtařová.
Záhadný program ANFA
Najprv nikto nevedel, kde sa tieto peniaze vzali. Potom sa však ukázalo, že za všetkým stojí trochu záhadný program s názvom ANFA. Podľa ECB vraj ide o interný odborný dokument a do jeho podrobností verejnosti nič nie je.
Predslov k štúdii napísal v Nemecku veľmi populárny prezident vplyvného mníchovského ekonomického inštitútu Ifo Hans-Werner Sinn. A o štúdii sa zrazu začalo písať v médiách.
Čo ECB odmieta zverejniť
O tom, že ECB skutočne šliapol na kurie oko, vraj svedčí fakt, že vzápätí po zverejnení štúdie sa táto inokedy asertívna inštitúcia cítila byť ,,nútená” na svojich stránkach zverejniť svoju verziu o programe ANFA. Text však papaláši z ECB zahmlievajú a zahmlievajú. ,,Zjednodušene povedané: ANFA (Agreement on Net Financial Assets) je dohodou medzi ECB a jednotlivými národnými centrálnymi bankami, ktorá umožňuje národným centrálnym bankám vytvárať nové peniaze, dá sa povedať, z technických dôvodov, nie na účely menovej politiky. Lenže do týchto technických dôvodov sa dá schovať všeličo… A či niečo dosiaľ ECB otvorene odmieta zverejniť, potom je to limit, koľko peňazí si takto jednotlivé národné banky môžu natlačiť,” vysvetľuje Šichtařová.
Z dostupných informácií vraj vyplýva, že najviac vytlačených peňazí sa takto záhadne objavilo vo Francúzsku, Taliansku, Grécku a Írsku. Teda v krajinách, ktoré mali a majú zásadné problémy so svojimi verejnými financiami. ,,Ak máte dojem, že o Francúzsku ste ako o problémovej krajine ešte nepočuli, máte zatiaľ pravdu, že sa o jej problémoch verejne nehovorí. To však neznamená, že ich nemá,” podotýka Šichtařová.
To už by nebol “prúser”, ale…
Ďalej vysvetľuje, že tak jednotlivé národné centrálne banky mohli skryto takzvane monetizovať dlh svojich národných vlád. ,,Čo by už nebol len problém. To už by bol… No, to slovo si každý doplní sám,” poznamenáva Šichtařová.
Poukazuje aj na to, že popritom ešte ECB od tohtoročného marca tlačí ďalších 60 miliárd eur mesačne, čo verejne priznala, a nemieni sa zastaviť skôr, kým nepustí do obehu minimálne 1,5 bilióna eur.
ECB stále hľadá, ako tlač nekrytých peňazí obchádzať
Podľa ekonómky ide o to, že tlač nekrytých peňazí je zo sakramentsky dobrých dôvodov zakázaný, ale ECB neustále hľadá, ako tento zákaz obchádzať. ,,Jednou z metód je napriklad vytvorenie umelého dopytu po nejakom cennom papieri, tento umelý dopyt vyženie ceny cenného papiera vysoko, papier je potom nakúpený centrálnou bankou, a keďže oficiálne má hodnotu, môžu byť zaň vydané peniaze, ktoré vyzerajú ako kryté. V skutočnosti sú však kryté bezcenným papierom, čiže sú technicky vzaté natlačené. Tento mechanizmus je neustále v európskej menovej politike omieľaný rôznými spôsobmi, ale logika zostáva rovnaká. V pozadí je snaha ECB dostať do obehu viac peňazí, pretože podľa niektorých ekonomických prúdov by to malo zrýchliť hospodársky rast,” vysvetľuje Šichtařová postupy Európskej centrálnej banky.
Ona, a s ňou aj viacero najmä nemeckých ekonómov, sa domnieva, že tento mechanizmus je pre vzdialenejšiu budúcnosť obrovské riziko. Vraj ide o variáciu na tlač peňazí v predvojnovom Nemecku a následnú hyperinfláciu, ktorá by mala slúžiť ako odstrašujúci príklad.
,,Obrovské riziko je teraz dvojaké: Po prvé, že sa o pár rokov táto finančná inflácia prenesie aj do spotrebiteľských cien. Alebo – a to je riziko ešte oveľa pravdepodobnejšie – že táto ilúzia praskne, vyvolá finančnú krízu a následne paneurópsku recesiu,” upozorňuje Šichtařová na záver.
