Islamský štát sa s tým “nepára”. Za nástroj propagandy si vybral šírenie strachu a brutalitu ako napríklad stínanie hláv svojim nepriateľom. Rovnako, ako sa správajú k nim, správajú sa aj k histórii.
“Celé je to barbarstvo, ISIS tu bude nejakú ´chvíľu´ – z historického hľadiska, ale ničí ´večné´ hodnoty. V postate však nie je v dejinách prvý ani posledný, kto to robí,” vyjadril sa k otázke deštruktívnych praktík IS pre PL.sk architekt a pamiatkar Pavel Fabian.
Zotnúť hlavu minulosti sa rozhodli práve pre striktný a pokrútený výklad Koránu. Časť islamu sa dá vyložiť aj tak, že zakazuje vyobrazenie ľudí a boha. Zlá interpretácia náboženského textu môže narobiť naozajstnú “galibu”. Dôkazom toho je brutálne tiahnutie ISIS naprieč Sýriou a Irakom, po ktorom zostávajú len kúdoly dymu a rozmlátené sochy a reliéfy. Členovia IS sa snažia doslova vymazať minulosť. Všetky chrámy, pamiatky, priestory, hrobky či svätyne, ktoré velebili iné božstvo, boli odsúdené na „trest smrti vyletením do vzduchu”.
Nevesta púšte zostala na ocot
Historická časť sýrskeho mesta Palmýra bola dlhé roky jednou z najdôležitejších a najkľúčovejších oblastí zapísaných v svetovom dedičstve UNESCO. Palmýra prezývaná aj Nevesta púšte na to mala pádne dôvody. Patrila medzi jeden z najzachovalejších a najrozmernejších chrámových komplexov na Blízkom východe.
Mesto Palmýra obsadili militanti v máji a spočiatku sľúbili, že historickej časti mesta (zahŕňajúcej chrámy a chrámové stĺpy) sa nedotknú.
Tieto sľuby sa ukázali ako plané. V auguste to „chlapci“ z IS poriadne rozbalili a začali naozaj zhurta. Popravou uznávaného sýrského archeológa Khaleda al-Asaada, ktorý v oblasti Palmýri viedol výskum a práce na vykopávkach, a po vpáde radikálov na územie mesta začal evakuovať sochy a iné muzeálne kúsky.
Práve aj toto bol dôvod (a to, že nechcel prezradiť miesto, kde nálezy ukryl), že ho príslušníci IS brutálne mučili a nakoniec verejne sťali na námestí pred davom „divákov“. Po tomto brutálnom čine sa IS neodmlčal, práve naopak, dostal sa do švungu. Najskôr odpálili 1900-ročný Baalshaminov chrám a po ňom nasledoval Báálov chrám.
Ďalšou významnou stavbou na území Sýrie bolo kňazstvo Mar Elian, ktoré bolo významným putovným miestom kresťanov. Potom, ako toto územie (tiež v blízkosti Palmýry) opäť obsadil IS, tento sakrálny objekt zrovnali so zemou buldozérmi.
Mesto Apamea, ktoré bolo počas rímskej éry bohatým obchodným strategickým miestom, sa dostalo do hľadáčika „zlatokopov” už na začiatku sýrskej občianskej vojny. Na satelitných snímkach sa dalo vidieť rozľahlé územie, ktoré padlo za obeť kopačom a hľadačom pokladov. Po príchode IS sa stali minulosťou aj rímske mozaiky, ktoré skončili na čiernom trhu.
Starobylé mestá sa často stávajú práve vyhľadávanými miestami priekupníkov so vzácnymi artefaktmi a vykopávkami. Takýto osud postihol aj Dara-Europos, ktoré sa nachádza v blízkosti sýrsko-irackých hraníc.
Mesto Mari prosperovalo hlavne v dobe bronzovej medzi rokmi 3000 a 1600. O súčasnom stave tohto, v minulosti tak prosperujúceho mestečka, sa nedá písať v pozitívach. Tak ako väčšina sýrskych miest, do ktorých sa otlačila stopa minulosti, stala sa vyhľadávaným “pamiatkovým letoviskom” pre nebezpečné živly. Toto tvrdenie podčiarkuje stav kráľovského paláca, ktorý je postupne rozkrádaný, vykorisťovaný a devastovaný.
Na ceste za pamiatkami zo Sýrie do Iraku
Ničenie a rabovanie pamiatok má však aj prozaickejší dôvod. Patrí do neho dotovanie teroristickej pokladnice. Množstvo artefaktov putuje rovno na čierny trh.
“Islamský štát to robí pokrytecky a vypočítavo, lebo ničí len to, čo sa nedá speňažiť, ostatnú korisť rozpredáva na čiernom trhu so starožitnosťami, lebo peniaze im očividne nesmrdia,” hovorí Fabian.
Ničivá púť “archeológov” z Islamského štátu zasiahla, samozrejme, aj Irak. V roku 2014 sa pozreli na zúbok mestu Hatra, ktoré poslúžilo ako tréningový tábor a sklad streliva. V apríli roku 2015 sa rozhodli, že s historickými sochami a skulptúrami naložia veľmi originálne. Zo sôch urobili úplne nové “diela” s použitím stavebných kladív a samopalov. Mimochodom, Hatra bola neobyčajným mestom, ktoré skĺbilo gréckorímsku architektúru.
Ďalej si ISIS posvietil na knižnice a múzeum v Mosule, ktoré postavili na starovekom asýrskom meste Ninive. Vzápätí po vpáde na územie mesta vybrakovali mosulskú knižnicu, z ktorej zmizlo množstvo listín, manuskriptov a nesmierne drahých kníh. Kde zmizli? V labyrinte zvanom čierny trh alebo v plameňoch. Univerzitnú knižnicu vypálili do tla v decembri 2014 a pár mesiacov na to Hlavnú verejnú knižnicu vyhodili do vzduchu spolu s tisíckami spisov, listín a dôležitých historických publikácií.
V štýle “kladivá verzus historické sochy” militanti navštívili aj Mosulské múzeum, v ktorom doslova nezostal kameň na kameni. Mesto Nimrud sa zapísalo do dejín svojím statusom prvého hlavného mesta Asýrskej ríše, ktoré zastávalo pred 3 200 rokmi a v roku 1840 ho objavili britskí archeológovia.
Práve tým môžu múzeá v Londýne a New yorku vďačiť za ich raritné úlovky. Potom, ako sa IS snažil Nimrud prevalcovať buldozérmi, Iracké ministerstvo pre turizmus a starožitnosti informovalo, že nie je isté, či zničili objekty v celom meste. Predpokladá sa, že veľkú časť ešte ukrývajú podzemné chodby.
Ďalším významným hlavným mestom Asýrskej ríše bol Khorsabad, pri ktorom sa zatiaľ nevie, aké veľké škody utrpelo. Iracké múzeum v Bagdade informovalo, že nemajú žiadne dostupné snímky, ktoré by hovorili o konkrétnom poškodení.
Medzi ďalšie postihnuté svätyne patrí aj kňazstvo Mar Behnam, mešita proroka Yunusa či mauzóleum imama Dura.
