Server pripomína, že poľskí euroskeptici zo strany Právo a spravodlivosť (PiS) oslávili v októbrových voľbách drvivé víťazstvo, ktorým ukončili osemročné vládnutie Občianskej platformy. Volebným triumfom si partaj Jaroslawa Kaczyńského zabezpečila nevídanú politickú moc: vďaka zisku 235 zo 460 mandátov bez problémov zostavila vládu, predsedá obom komorám parlamentu a navyše už v auguste nastúpil do funkcie prezidenta Kaczyńského verný žiak Andrzej Duda.
Uplynulé týždne vraj ukazujú, že Poľsko zažíva politické zemetrasenie. Kaczyński totiž začína tvrdo presadzovať svoje záujmy. Ministrom obrany sa stal Antoni Macierewicz, jeden z najodvážnejších konšpirátorov v labyrinte špekulácií okolo leteckej tragédie pri meste Smolensk. Nový minister kultúry zase nevylučuje čistky vo verejnoprávnych médiách a sám Kaczyński vyhlasuje, že moslimskí migranti prinášajú do Európy choroby, pripomína server The Economist.
Celý text si môžete prečítať TU
Poľská politika vstupuje do obdobia vypätého pravicového populizmu
„Poľská politika vstupuje do obdobia vypätého pravicového populizmu, plazivej centralizácie moci, snáh o ekonomickú sebestačnosť a útokov na liberálne hodnoty a ich nositeľov,“ povedal serveru Michal Šimečka z Ústavu medzinárodných vzťahov v Prahe.
Keď si PiS udrží stranícku jednotu, môže ísť podľa jeho slov o zlom v postkomunistických dejinách Poľska a strednej Európy vôbec. „Sebavedomé, otvorené a úspešné Poľsko uplynulých rokov sa môže postupne premeniť na zatrpknutú, do seba zahľadenú a protieurópsku krajinu,“ dodáva Šimečka.
Generálny prokurátor označil nový zákon za protiústavný. Nebolo mu to však nič platné
Doterajšie kroky vlády mu vraj dávajú za pravdu. Zrejme najväčšiu kontroverziu vzbudilo zrušenie októbrovej voľby piatich ústavných sudcov, ktorých presadzoval dosluhujúci parlament. Generálny prokurátor nedávno označil za protiústavný zákon, ktorým poslanci PiS anulovali októbrovú voľbu pätice sudcov. Namiesto nich si zvolili vlastných. Duda, ktorý nových sudcov vymenoval, však dal najavo, že na svojom rozhodnutí nemieni nič meniť. V stredu má zložiť prísahu posledná sudkyňa, ktorú do ústavného súdu presadilo PiS.
„Ústavný súd je jedna z posledných inštitúcií, ktorú PiS zatiaľ nekontroluje. A je pochopiteľne kľúčom k zmenám, ktoré chce PiS presadiť,“ vysvetľuje Šimečka. K týmto zmenám podľa neho patrí obmedzenie potratov, obmedzenie práv homosexuálov či ekonomické a sociálne opatrenia. „Ide napríklad o retroaktívne daňové zaťaženie alebo zadlženie štátu nad rámec ústavnej dlhovej brzdy, ktorá predstavuje 60 percent HDP,“ uviedol.
Nový minister zahraničia prekvapil svojím nápadom ohľadom sýrskych utečencov
Nový šéf poľskej diplomacie z PiS Witold Waszczykowski stačil počas svojho krátkeho pôsobenia v úrade spôsobiť kontroverziu na poli medzinárodnej politiky. V médiách prekvapil netradičným návrhom na riešenie utečeneckej krízy. Uviedol, že Varšava by mala sýrskych utečencov vycvičiť a poslať ich bojovať späť do ich vlasti.
Kvóty navrhované Európskou komisiou sú pre stranu neprípustné, a to aj napriek tomu, že s nimi ešte v septembri súhlasila predchádzajúca poľská vláda. Situáciu podľa Szydlovej zmenili teroristické útoky v Paríži. Poľsko podľa jej slov nie je pripravené na to, aby prijalo navrhované množstvo utečencov, a preto bude presviedčať partnerov v EÚ, aby zasadli k rokovaciemu stolu a znovu sa nad kvótami zamysleli.
Ešte pred Szydlovou kritizoval rozhodnutie predchádzajúceho kabinetu nový poľský minister vnútra Mariusz Blaszczak. „Rozhodnutie predchádzajúcej vlády prijať 7 000 utečencov bola chyba. Pre (terajšiu) premiérku Beatu Szydlovú bude najdôležitejšia bezpečnosť, v tom nepristúpime na žiadny kompromis. Bezpečnosť Poľska a Poliakov je pre nás rozhodujúca,“ vyhlásil podľa agentúry Reuters Blaszczak.
Víťazstvo PiS znepokojilo Európsku úniu
Drvivé víťazstvo PiS vyvolalo podľa Šimečku v radoch EÚ znepokojenie. „Zatiaľ čo za čias Občianskej platformy bolo Poľsko predným a rešpektovaným hráčom v európskej politike, vláda PiS je vnímaná ako potenciálny zdroj nestability a problémov,“ upozorňuje a dodáva, že Poľsko bude s najväčšou pravdepodobnosťou zdôrazňovať princíp národnej suverenity a obmedzenia procesu integrácie v rámci EÚ. Takisto sa dá očakávať relatívne zhoršenie vzťahov s Nemeckom.
„To všetko môže, vzhľadom na veľkosť a politický význam Poľska, ochromiť európsku politickú jednotu, a to práve v kritickom období, keď EÚ čelí vzájomne prepojeným krízam. Protieurópske Poľsko by predstavovalo pre EÚ problém aj za normálnych okolností a o to viac v súčasnej dramatickej dobe,“ myslí si Šimečka.
Jedného dňa bude Varšava ako Budapešť
Smer, ktorým by sa malo Poľsko uberať, už pred rokmi naznačil Jaroslaw Kaczyński, keď vyhlásil, že Varšava raz bude ako Budapešť. Inšpiráciu maďarským premiérom Viktorom Orbánom potvrdil v rozhovore pre MF Dnes aj šéf europoslancov strany Právo a spravodlivosť Ryszard Legutko.
Na otázku, čím Orbán inšpiruje časť poľských politikov, odpovedal: „Tým, ako presadzuje maďarské záujmy. Nebojí sa postaviť proti Bruselu, na rozdiel od bývalých poľských vlád Občianskej platformy, ktoré mu poklonkovali. Orbán dokázal hovoriť: nie, to nezodpovedá maďarským záujmom, aj keď je premiérom malej krajiny.“
Michal Šimečka sa domnieva, že PiS sa rovnako ako Orbán pokúsi postupne ovládnuť súdy, školstvo, bezpečnostné zložky a pološtátne firmy, ale zároveň zachová formálne inštitúcie demokracie.
Nejde síce o nastolenie diktatúry, ale…
„Ani v prípade Orbána nešlo o nastolenie diktatúry v pravom slova zmysle, ale o kombináciu ústavných zmien, agresívneho populizmu, ovládnutie autonómnych inštitúcií a umlčanie nezávislých médií, čo vo výsledku vychýlilo politickú súťaž natoľko, že Fidesz (Orbánova vládna strana) dnes nepotrebuje zmanipulovať voľby, aby si získala parlamentnú väčšinu a udržala moc,“ pripomína Šimečka.
PiS má podľa jeho slov ambíciu pretvoriť poľský štát a poľskú spoločnosť na svoj obraz a prebudovať spoločenskú zmluvu, na ktorej bola vystavaná poľská demokracia a ekonomika po roku 1989. Tento model vníma PiS ako mravne prehnitý.
Snaha Jaroslava Kaczyńského vnútiť Poľsku svoje poňatie konzervatívnych hodnôt vraj narazí na odpor liberálnej časti verejnosti, predovšetkým vo veľkých mestách. Podľa prieskumov totiž viac ako 55 percent opýtaných Poliakov uvádza, že demokracia v ich vlasti je ohrozená.
autor: vam
