sobota, 5 decembra, 2020
7.1 C
Bratislava
Úvod Aréna Brusel nemôže určiť, koľko moslimov musíme prijať v Žiline či v Komárne,...

Brusel nemôže určiť, koľko moslimov musíme prijať v Žiline či v Komárne, alebo koľko migrantov musíme prijať. Malý Schengen považujem za absolútnu hlúposť. Europoslanec za SMK Pál Csáky

Keď ste pred približne rokom a pol nastupovali do funkcie europoslanca za SMK, vtedy ste sa pre médiá vyjadrili, že chcete, aby v slovenských regiónoch panovali európske pomery. Čo by to v praxi malo znamenať – európske pomery?

Jednak lepšia a modernejšia infraštruktúra, viac šancí pre ľudí vrátane celkovej životnej pohody, viac pracovných príležitostí a celkovo vyššia občianska kultúra. Priznám sa ale, že zatiaľ sa nedosiahol nejaký príliš veľký úspech. Slovensko naďalej zápasí s problémom regionálnych rozdielov. V niektorých regiónoch je situácia dosť dobrá, ba až výborná, mám na mysli Bratislavský región – ekonomicky, spoločensky, v otázke zamestnanosti – v niektorých regiónoch sa naopak ten stav nezlepšil.

Už v minulosti ste upozornili na to, že v niektorých chudobnejších častiach južného Slovenska, či už v okresoch Lučenec, Rimavská Sobota, ale aj na východe na Gemeri, či inde sú regionálne rozdiely oproti západnej časti Slovenska až príliš veľké. Prečo sa nedarí zmazať tieto rozdiely, lebo už sa o tom hovorí dosť dlho?

Aby bola situácia úplne objasnená, je to predovšetkým vec národnej vlády. Za konkrétny hospodársky život, za sociálnu situáciu zodpovedá slovenská vláda. Európska únia (EÚ) k tomu zabezpečuje podporu formou štrukturálnych fondov, zabezpečuje rôzne servisy zapojenia sa danej krajiny, či regiónu do nejakých väčších európskych celkov a foriem spolupráce. Ale opakujem, predovšetkým je to zodpovednosť národnej vlády. To, čo kritizujem stále a aj teraz je, že na jednej strane sú tu spomínané problémy, na strane druhej ale chýba vízia, ako to riešiť a v treťom rade je tu nešťastná situácia, že nečerpáme eurofondy na dostatočnej úrovni. To znamená, že je tu balík niekoľko miliárd eur, na druhej strane sú tu problémy, ktoré tlačia na ľudí v každodennom živote a medzitým je medzera, že to nevieme vyčerpať, čo je podľa mňa vážny problém. O tomto chceme hovoriť aj s kolegami, s europoslancami slovenskej národnosti, začiatkom budúceho roka.

Máte teraz na mysli napríklad aj také problémy, ako je nedoriešená rýchlostná komunikácia južným ťahom, kde sa tiež dajú vo veľkej miere využiť eurofondy?

Presne tak. Už sa síce niečo robí za Zvolenom smerom na Lučenec, čo vítam, ale stále je to veľmi zanedbané, Gemer je v strašnej situácii, južné Slovensko aj celý Žitný ostrov sú v zanedbanom stave. Ten, kto sa chce dostať poobede, či večer z Bratislavy domov smerom na Dunajskú Stredu alebo Komárno je vo veľmi nešťastnej situácii, rovnako ako ráno, keď sa chce dostať do práce z tohto smeru, tak je to tiež veľký problém. Chýba však stále diaľničné spojenie medzi Bratislavou a Košicami, chýba infraštruktúra na východnom aj severovýchodnom Slovensku. Je to teda komplexnejší problém myslím si, že vláda by sa tomu mala venovať oveľa viac.

Mnohí dokonca cestujú z Bratislavy do Košíc po maďarských diaľniciach a je to celkom komfortné cestovanie. Nie je to ale čudné?

Je to pikantné, dokonca aj pre mňa a vidím, že niektoré viac nacionálne orientované vlády, ako je aj súčasná slovenská vláda, to len tak potichu berie na vedomie (smiech). Tá situácia je žiaľ taká. Keby sa diaľnica medzi Košicami a Bratislavou realizovala južným ťahom cez slovenské územie, mohla by už byť dávno hotová. Dokonca z tých peňazí, ktoré sú preinvestované po prvých opravách, pretože robiť diaľnicu vo Vysokých Tatrách je dosť veľká hlúposť podľa môjho názoru. Jednak z hľadiska vybudovania celej infraštruktúry je to drahé, treba tam viac tunelov, mostov, ktoré riešia terénne nerovnosti a jednak z hľadiska prevádzky, pretože Bratislava a Košice majú nízku nadmorskú výšku a všetky kamióny ťahajú tovar cez Tatry hore kopcami. Takže z pohľadu ekonomiky, ale aj životného prostredia táto situácia nie je dobrá. Je mi to ľúto, ale to bolo politické rozhodnutie a južný ťah by to celé riešil elegantnejším spôsobom a už dávno by bol hotový.

Keď ste nastupovali do funkcie europoslanca, avizovali ste v jednom z vašich kréd, že chcete hájiť záujmy svojich voličov, ktorí sú z drvivej väčšiny maďarskej národnosti. Tiež ste si vytýčili, že za európske peniaze chcete riešiť problematické regióny, o čom ste už niečo povedali. No medzi tzv. excesy ste považovali v oblasti dodržiavania ľudských práv napríklad nedoriešený prípad Hedvigy Malinovej Žákovej. Čiže nakoľko sa vaše predstavy spred roka a pol zišli s dnešnou realitou?

Len čiastočne sa to splnilo. Pokiaľ ide o prípad Hedvigy Malinovej, dnes Žákovej, tak som bol prekvapený, že slovenské orgány nasilu tlačia celú vec do takej polohy, že chceli znova v Nitre zorganizovať súdny proces. Aj preto som zorganizoval malú skupinu europoslancov, ktorí by prišli na to pojednávanie. Boli sme pripravení, lenže to celé sa zrušilo a veľmi preto dúfam, že sa v tom nebude pokračovať, pretože podľa mňa je to hanebný prípad. Stalo sa to veľmi dávno a ešte ťahať túto dámu, ktorá je navyše dnes matkou dvoch maloletých detí, po súdoch – a ktorá už aj odišla zo Slovenska, aby mala pokoj – myslím si, že si zaslúži, aby táto vec už nebola naďalej pretraktovaná tak, že tento proces sa vedie proti nej… Pokiaľ ide o iné veci, tam sme pochodili tiež len čiastočne.

Čo máte konkrétne na mysli?

Na európskej pôde sme v Bruseli hovorili najmä o osude „malotriedok“, teda o osude malých škôl a o ich financovaní. Prišli na Slovensko aj listy s podpismi europoslancov, na pána ministra školstva bol vyvinutý určitý tlak a podľa mňa sa k tejto téme ešte vrátime po voľbách, pretože nepredpokladám, že do volieb bude táto téma na programe dňa. Podľa mňa je ale záujmom každej spoločnosti, aby sme zachovali maximálny počet škôl, aby sme zabezpečili ich činnosť, aby sme zabezpečili samosprávam, prípadne aj niektorým mimovládnym inštitúciám, aby sa spolupodieľali aj na financovaní. Pretože pomôcť štruktúre, aby sa mladí ľudia vzdelávali, to musí byť najvyššia priorita každej spoločnosti.

Nakoľko sa vám darí chrániť záujmy svojich voličov, hoci by som to rozšíril na občanov celého Slovenska, hoci vašou prioritou je maďarská národnostná menšina? Viete reálne v tomto smere niečo z Bruselu pozitívne ovplyvniť, pretože na to sa ľudia často pýtajú, keďže je vás tam zo Slovenska v tom mori Európskeho parlamentu (EP) tak málo?

Je to skutočne komplexná téma. Nie všetko v politike sa dá riešiť iba na základe sily, v tomto prípade počtu poslancov, teda hlasov. Podľa mňa najväčší problém Európy je nedostatok vízií a nedostatok vizionárov. Ak by ste sa ma opýtali, čo je pre mňa najväčšie sklamanie počas môjho pôsobenia v EP, odpoviem širšie. Pretože som poznal dosť dobre európsku politickú scénu a mnohých jej predstaviteľov osobne už pred nástupom do tejto funkcie, keďže som bol 8 rokov podpredsedom slovenskej vlády okrem iného aj pre integráciu, chodil som často do Bruselu, videl som celý proces z pohľadu národného štátu, neskôr členského štátu.Teraz to vidím z opačného hľadiska, tak musím vám povedať na rovinu, že som sklamaný z ich neschopnosti a tiež z ich nie práve promtnej reakcie na zásadné otázky.

Skúste konkretizovať, voči čomu máte najväčšie výhrady?

Je pravdou, že v Bruseli žijú najvyšší predstavitelia európskej politiky tak trochu v izolovanej sfére, možno ako „sloni v porceláne“, snažia sa vnímať svet príliš „zhora“. To je v princípe správne, lebo ak chce byť EÚ globálnym hráčom tak musí existovať aj takéto hľadisko, len to nesmie ísť na úkor toho, že zabudnú potom na regionálnu úroveň a najmä na úroveň ľudí. Najlepšie a najviac sa to ukazuje v súčasnosti na téme migračnej krízy.

Ako, skúsite byť adresnejší?

Myslím si, že po druhej svetovej vojne sa západná časť Európy zľakla, značná časť Európy bola zničená počas spomínanej vojny. Najlepší predstavitelia vtedajšej Európy, či to boli Schumann, Adenauer, či De Gasperri, prišli na to, že takto nemôžeme pokračovať, pretože technika sa stávala čoraz vyspelejšou, čo by viedlo k úplnému zničeniu Európy. Začali niečo iné, teda presadzovať politiku spolupráce najprv vytvorením Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS), neskôr samotnej EÚ. V súčasnej EÚ však neprevažujú vízie, skôr byrokratický postoj úradníkov. K tomu treba ešte dodať, že po druhej svetovej vojne západná Európa viac-menej doriešila svoje problémy. Musíme uznať, že im funguje politický systém, je tam viac-menej celospoločenská stabilita, funguje im ekonomika, je tam vytvorený naozaj sociálny štát,niekde na vyššej, inde na nižšej úrovni, funguje im finančný systém, teda západná Európa dobre. Z celosvetového pohľadu je to najstabilnejšia a najvyspelejšia oblasť a nie náhodou sem chcú prísť migranti, či všetci, ktorí majú kdekoľvek vo svete problémy.

No dobre a kam touto úvahou smerujete?

Chcem jedným dychom povedať, že východná Európa tápala stále v problémoch. Po druhej svetovej vojne sme si mysleli, že už tu môže byť nejaká demokracia a hneď prišli komunistické puče, neskôr besnenie v 50-tych rokoch, potom 54-tý rok vo východnom Nemecku , 56-ty rok v Maďarsku, rovnaký rok v Poľsku, 68-my rok v Československu, 70-te a 80-te roky v Poľsku, čiže kríza za krízou. Občania východnej Európy, ako aj politici a spoločenská elita museli zápasiť s reálnymi problémami. Najdôležitejším bolo pritom nastolenie demokratických pomerov po 89-om roku, kde bolo nutné úplne všetko reorganizovať od ekonomiky cez financie až po vojenské hľadisko.

Medzi tých, ktorí chcú trestať krajiny V4 sankciami v podobe obmedzenia pomoci z eurofondov za odmietnutie migračných kvót patrí najmä predseda Európskeho parlamentu, Nemec Martin Schulz  Foto: www.europarl.europa.eu

No dobre a čo z toho vyplýva?

Z toho mi vyplýva jediná vec: politici, ako aj občania východnej Európy boli zvyknutí reagovať na realitu oveľa promtnejšie a reálnejšie ako občania západnej Európy. Som tolerantný človek, vždy som bojoval za ľudské práva, ale už mi to liezlo na nervy, že čokoľvek sa v EÚ objavilo v uplynulých 15-20 rokoch, vždy to končilo tým, že prišli niektorí, ktorí požadovali, aby tam boli zakotvené napríklad otázky okolo homosexuality, či otázky okolo umelého prerušenia tehotenstva, pričom to ani mechanicky, ani inak nesúviselo s tou témou, ktorá bola práve na programe dňa. EÚ chcela urobiť nejakú ekonomickú dohodu s nejakými africkými krajinami, no prišli liberáli, aby sa do tej ekonomickej dohody zakotvilo, že ženy v afrických štátoch majú napríklad právo na potrat. Takže podľa mňa západná Európa, keďže nemusela zápasiť s nejakými vážnymi reálnymi problémami, si vytvárala takéto umelé „zástupné“ problémy a na ne sa snažila „kreovať“ umelé odpovede.

Myslíte si, že to trvá dodnes?

Áno, trvá to dodnes! Pozrite sa, do toho teraz padla migračná kríza a sledujte, čo sa stalo. Pred pol rokom, pred 8 mesiacmi v tých krajinách, kde to nebola každodenná otázka, politici sa vyjadrovali pomerne povýšenecky na základe nejakých brožúrových textov, čo ako sa má riešiť.

Koho máte teraz na mysli?

Myslím predovšetkým Nemcov, ale aj Švédov, Rakúšanov, aj Francúzov, do určitej miery aj Talianov. Ale myslím na začiatku migračnej krízy tiež aj Slovincov, Chorvátov a Srbov. Vzhľadom na to, že Grécko je podľa mňa nefunkčný štát, keďže prakticky nerealizuje svoje povinnosti vyplývajúce zo Schengenskej dohody a púšťa každého. Nastala tak situácia, že aj tie krajiny, keď sa kríza dostala na ich územia, veľmi rýchlo zmenili svoj postoj , pretože problém sa objavil už aj na Balkáne. Zmenil sa čiastočne aj postoj Rakúska, vidíme, aké napätie to vyvolalo v Nemecku, čiže je to podľa mňa aj škola pre západnú Európu. Je mi pritom veľmi ľúto, že sme stratili príliš veľa času a to, že sa teraz rokuje s Tureckom, teda že sa to snažíme riešiť aj mimo územia EÚ, že nehovoríme iba o kvótach, na to sme tlačili 34 europoslanci ešte koncom mája. Nikdy som pritom nehlasoval za kvóty a ak si pozriete moju facebookovú stránku, tak som mal asi 10 vystúpení, kde som veľmi ostro kritizoval aj vlastnú politickú stranu, aj EPP, no hlavne Európsku komisiu a vôbec európsku politiku. A teraz som rád, že aj vďaka tomuto tlaku už má Európska ľudová strana 5-bodový program riešení a už to podľa tohto programu riešime.

Ako v tomto hodnotíte postoje krajín V4?

Vidíme, že situácia sa mení v rôznych krajinách, Poliaci už prehodnotili postoj predošlej vlády a podľa mňa V4 reaguje oveľa realistickejšie na celý problém ako západné krajiny. Určite, že sa to nepáči každému politikovi na Západe, teda ani v Bruseli, možno ani v Berlíne. Ale na druhej strane musia uznať aj oni, že to je reálna cesta – aj zmena verejnej mienky – aj v Nemecku aj v západnej Európe dotlačiť politikov, aby oni zmenili stanovisko, teda nie my vo V4. Som si istý, že o niekoľko mesiacov budú oni ešte tvrdší ako my. A vidíme, že Švédsko, ktoré sa tvárilo ako „nebo na zemi“ muselo uznať, že kapacitne nestačí. Vôbec filozoficky a z pohľadu všetky problémy nemôžeme riešiť tak, že ak problém vznikne v strednej Afrike, tak niekoľko miliónov ľudí premiestnime do Európy. Potom o rok vznikne problém v strednej Ázii a zasa sem premiestnime niekoľko miliónov? Jednoducho Európa je druhý najmenší kontinent, má kapacitné problémy a nemôžeme takto postupovať! Aj preto chcem byť naďalej aktívny v tejto oblasti a ktokoľvek môže kontrolovať moje vystúpenia, aj na mojej facebookovej stránke, aj na mojej stránke Európskej ľudovej strany (EPP) a EP. A teraz sa vrátim k tomu, čo ste sa pýtali, teda k politickým aktivitám, ktoré koncom mája a začiatkom júna boli veľmi silno politicky menšinové, neakceptované vtedy väčšinou, predsa sa dostali do polohy, že začínajú byť skoro väčšinovými v EP.

Pál Csáky a Viktor Orbán sa netaja tým, že sú  dlhodobí priatelia   Foto: archív PCs

Váš postoj je teda veľmi blízky tomu, ktorý prezentuje v súčasnosti slovenský premiér, ale aj maďarský premiér?

Som rád, že spolupráca v tejto oblasti je taká, aká je a myslím si, že do volieb už na Slovensku veľké zázraky očakávať nemôžeme, ale po nich, ak vzíde silná slovenská vláda, mali by sme v tejto orientácii pokračovať. Teda v úzkej spolupráci V4 aj v tejto oblasti. Pred chvíľou som kritizoval západných politikov, že nemajú také nadnesenejšie vízie. Moja tichá vízia by bola – keby som bol členom, čo ale nebudem – budúcej slovenskej vlády, že by som sa snažil urobiť nejaké gestá smerom k Maďarom, možno aj voči Čechom a Poliakom a určite by som sa snažil hľadať také momenty, ktoré by doterajšiu spoluprácu a pocit spolupatričnosti ešte posilnili. Ak sa slovenská vláda chce v pozitívnom zmysle slova dostať do histórie, keby sa nám podarilo posunúť veci s Maďarskom dopredu v takých dvoch-troch tzv. citlivých oblastiach, bolo by to v prospech veci a to by už bol historický krok.

Zásadný pre posilnenie V4 je napríklad poľský postoj, ktorý sa radikálne zmenil nástupom novej vlády pod vedením strany Právo a spravodlivosť (PiS) a je veľmi blízky postoju zvyšku V4. Poliaci už tak isto odmietajú bruselské kvóty, nová poľská premiérka sa ukazuje byť veľmi razantná. Nakoľko túto zmenu pociťujete v EP?

V EP pokiaľ ide o Poliakov je situácia opačná ako v samotnom Poľsku, lebo tam majú väčšinu liberáli u Občianskej platformy (PO), ktorú viedol Donald Tusk. Na druhej strane však vieme, že na dovtedy zdržanlivý postoj predošlej poľskej vlády pri prvom hlasovaní o kvótach, keď nešli so zvyškom V4, mal vplyv práve Donald Tusk na základe požiadavky Angely Merkelovej. Poviem vám teraz to, čo sa hovorí potichu, šepká sa a neobjavilo sa to v médiách, čo povedali Poliakom. Teraz je kríza, keď sa dostávajú do Európy ľudia z afrických a ázijských oblastí, ale čo sa stane, ak sa znovu oživí kríza na Ukrajine? Zrazu prídu utečenci aj do Poľska a existujú určité analýzy a aj hlásenia tajných služieb, že sa to môže stať vo februári, či marci na budúci rok, keby eskalovalo napätie na Ukrajine. Hlavným cieľom utečencov by bolo pravdepodobne práve Poľsko. Údajne bolo Poliakom neoficiálne naznačené, že ak nechcú akceptovať migračné kvóty a nechcú spolupracovať, tak v prípade ukrajinských migrantov nebude spolupracovať s Varšavou ani Brusel! A všetko to zostane na nich.

Odkiaľ máte takéto signály?

Toto mi povedal jeden poľský kolega v EP, je to samozrejme neoficiálne, ale ja osobne tomu verím, že sa to mohlo stať. Ale pikantné je to, že to trvalo niekoľko týždňov a vidím, že už aj doteraz zdržanlivý Donald Tusk kritizoval nemeckú politiku a politiku samotnej Angely Merkelovej. A to je to, o čom hovorím – politiky ak sa dostanú pod reálny tlak reálnych problémov, tak sa musia správať rozumnejšie. Jeden z Murphyho zákonov napríklad hovorí: „Politici sa začnú správať rozumne len vtedy, keď už vyskúšali všetky ostatné možnosti.“ Toto je teraz obraz európskej politiky, že skúšajú všetky nereálne cesty, miestami aj hlúposti, kým sa dopracujú k tomu, že reálne sa už musí niečo urobiť.

Navyše krajiny V4 veľmi razantne odmietli aj akési tresty v podobe krátenia, či prehodnotenia pomoci z eurofondov za to, že nebudú akceptovať migračné kvóty. Ako to vnímate ako europoslanec, že nás idú „trestať“ za niečo, čo si neželáme?

A sme pri vašej prvej otázke, či Európa funguje na nejakých princípoch alebo bude fungovať na základe nejakých treťoradých handrkovaní. Povedať ktorýmkoľvek krajinám, že buď sa budete správať dobre alebo zmeníme doterajšie pravidlá hry a budeme vás trestať, to považujem za vydieranie! A to je začiatok konca EÚ. Akým právom žiada od nás ktokoľvek v Bruseli, v Berlíne, v Paríži, v Ríme, či kdekoľvek inde nejaký spôsob nášho správania sa? Na základe nejakých „údajných“ európskych princípov, keď samotný Brusel aj v malých krízových situáciách porušuje svoje pravidlá… Ako môžeme hovoriť o dodržiavaní pravidiel, keď nemecká kancelárka povedala v júli, že dohodu Dublin III nebudeme aplikovať na určité obdobie na utečencov, ktorí prišli zo Sýrie? To jednoducho nikto nemôže povedať! EÚ funguje na základe dohôd a pravidlá teda buď má alebo nemá. V tejto súvislosti odmietam takéto vydieranie zo strany západnej Európy a na druhej strane považujem inú myšlienku, ktorá sa objavilo v tejto súvislosti tzv. Malý Schengen za absolútnu hlúposť!

Čo by v praxi mohol tzv. Malý Schengen znamenať?

Absolútne by to neznamenalo nič pozitívne, je to nepremyslené a myslím si, že aj pre tých jeho potenciálnych členov by to znamenalo viac negatív ako pozitív. Podľa mňa neexistuje iná možnosť, ako realizovať súčasnú platnú dohodu! Pretože zasa sme pri tom, že existuje Schengenská zmluva a teraz príde niekto z jadra, z centra Európy a povie: „My by sme to chceli inak“. Dobre, dá sa, ale treba sa dohodnúť s každým a nie nejakými jednostrannými aktami rozbíjať to, na čom sa dohodli všetci. Podľa mňa treba realizovať súčasný schengenský systém a ochraňovať vonkajšie hranice tohto priestoru. Aj z tohto hľadiska je múdre to, čo robia krajiny V4, že už máme spoločné policajné aj vojenské jednotky, ktoré sa snažia ochraňovať spoločné hranice. Pritom vieme, že na srbsko-maďarskej hranic i sa chránia aj záujmy Slovenska, Česka, aj Poľska. A tak by mala pokračovať aj celá EÚ! A keďže Grécko v súčasnosti vôbec neplní dohody zo Schengenu, mali by sme rokovať aj s gréckou vládou a poslať tam európske bezpečnostné sily. A možno posilniť aj FRONTEX, teda agentúru na ochranu vonkajších hraníc EÚ a tam dať viac peňazí aj ľudí a ochraňovať Európu ako celok. Nie vytvárať v Európe takéto malé ostrovčeky ako je tzv. Malý Schengen. To je absolútne zlé.

V poradí 16-ta kniha Pála Csákyho vyšla v týchto dňoch pod aktuálnym názvom Bizonytalan Idök (Neisté časy) opäť v maďarčine, doteraz vyšla v slovenskom preklade jediná kniha autora    Foto: archív

Ozývajú sa dokonca čoraz častejšie aj hlasy, aby Grécko vylúčili zo Schengenu, keďže prakticky nedodržiava žiadne jeho pravidlá. Boli by ste aj vy za takéto radikálne riešenie?

Ak niekto vedome nedodrží dohody, tak v prvom rade by ho mali na to upozorniť, v druhom rade by sa malo s ním rokovať a po tretie, ak nedôjde k dohode, tak by mala prísť nejaká sankcia. Podľa mňa predtým, ako by sme hovorili o vylúčení, tak by sme mali Grékom ponúknuť postup, o ktorom som hovoril, teda že EÚ tam pošle napríklad jednotky FRONTEXU alebo vytvorí iné jednotky. Ale ak sa to nepodarí riešiť takýmto ústretovým spôsobom, tak rozhodne sa otvára otázka, či budeme realizovať Schengen alebo nie. A v tomto zmysle to nadväzuje na ten „Minischengen“, čo je iba nepremyslená idea z druhej strany. Netreba vymýšľať „teplú vodu“, máme dohodu a fungovaní schengenského systému, tú treba dodržiavať a ak Grécko nie je schopné a nechce spolupracovať, tak treba Grécku umožniť vystúpenie zo Schengenu. Ale – ešte dve malé, ale dôležité pripomienky.

Lenže v súvislosti s Gréckom je tých problémov trochu viac, či nie?

Hovoríme teraz o téme, ktorá je najsilnejšia, teda migračná kríza, no nesmieme zabúdať, že v súvislosti s Gréckom máme na stole otvorené štyri ďalšie témy. Teda po prvé, migračný problém a voľný pohyb osôb, po druhé stále nie je doriešené euro resp. finančná stabilita a tam je tiež s Gréckom problém. Brusel hovorí, že nemôžeme tlačiť na Grékov vo všetkých oblastiach, nech si urobia poriadok najprv v ekonomike a vo financiách a Schengen zatiaľ nechajme… To sa takto nedá, lebo to spôsobuje problémy každému a potom si jadro EÚ vymýšľa takú hlúposti ako „Minischengen“. Tretí otvorený problém Grécka je bezpečnosť Európy, vidíme, že to všetko navzájom súvisí aj s migráciou, ale je to veľký samostatný balík. A štvrtý problém je budúcnosť EÚ ako takej, mám na mysli list Davida Camerona, kedy bude Británia na budúci rok hlasovať v referende o vystúpení z EÚ. Briti si zadefinovali štyri témy. Čiže ak bude celá štruktúra EÚ menej prebyrokratizovaná, tak vyhráme asi všetci. Chcel len povedať, že Európu čaká najmenej dvojročné veľmi zložité obdobie.

Vráťme sa ešte podrobnejšie k myšlienke „Minischengenu“ a vôbec k riešeniu migračnej krízy. Ako by sa to malo podľa vás celé riešiť?

Priznám sa, že som nebol pôvodne zástancom toho, aby ktorákoľvek krajina išla na Európsky súd do Luxemburgu. Teraz vidím, že situácia sa vyvíja inak a myslím si, že nie je zlé, že tak slovenská ako aj maďarská vláda dajú toto rozhodnutie o povinných kvótach na Európsky súd. Nepoznám úplne detailne obe podania, ale mám o nich nejaké základné informácie. Pokiaľ ide o slovenské podanie, tam je podstata kritika aktu, že väčšina rozhodla o kvótach. Myslím si, že je to zraniteľnejšie, sám som zvedavý ako to posúdi Európsky súd, ale dá sa očakávať verdikt, že samotné rozhodnutie bolo legitímne, lebo to bolo na základe Lisabonskej zmluvy. Ale uvidíme, čo vybojujú slovenskí právnici.

Naznačujete tým, že slovenská a maďarská žaloba nie sú obsahom to isté?

Tak nejako. Na druhej strane totiž maďarská vláda išla trochu s inou filozofiou, pretože nekritizuje až tak samotný akt, ako obsah. Maďarská vláda hovorí o tom – a možno to má viac šancí na úspech – že EÚ sme vytvorili my, členské krajiny na základe systému dohôd. My sme skutočne odovzdali viaceré kompetencie po vstupe centru v Bruseli, teda Rade Európy, EP a EK. Ale my sme neodovzdali takú kompetenciu, koľko moslimov musíme prijať v Žiline, či v Komárne alebo koľko migrantov musíme prijať. Podľa mňa Rada Európy urobila chybu v tom, že rozhodla v takej veci, kde nemá kompetencie! Také kompetencie majú napríklad v niektorých ekonomických, finančných otázkach, v otázke Schengenu, lenže kompetenciu, koho má prijať Slovensko, v akej štruktúre, to je neprijateľné! Podľa mňa aj Donald Tusk aj iní už v tejto veci urobili krôčik dozadu, lebo prichádzajú na to, že to bolo prehnané rozhodnutie.

Svojho času ste avizovali, že pripúšťate v SMK slovenskú sekciu. Už sa vám to podarilo realizovať, lebo to bol prísľub spred niekoľkých rokov. Existuje už také niečo v SMK?

Sekciu nemáme, ale členov máme slovenskej národnosti, dokonca aj funkcionárov. V stanovách SMK nie je napísané, že je to len pre občanov maďarskej národnosti, preto máme aj občanov rómskej národnostnej menšiny, či rusínskej, hoci je to pár ľudí. Zdá sa, že na Slovensku sa pikantne hovorí, že Maďari alebo menšiny sa chcú izolovať, pričom keď sa menšiny takto otvárajú, tak menšiny nemajú záujem o vstup do menšinových organizácií (smiech). To znamená, že tieto bariéry sú ešte stále živé, nepovažujem to za správne a pozývam každého aj do SMK, aj k volebným urnám voliť SMK. Pretože podľa mňa chýba seriózne SMK v slovenskom parlamente a bolo by dobré, keby sa tam znovu dostala.

Kedysi priatelia a najbližší spolupracovníci, dnes nezmieriteľní politickí sokovia – Pál Csáky a Béla Bugár  Foto: archív PCs

Keď sa vrátime k predvolebnej kampani, v niektorých prieskumoch sa SMK dostáva do parlamentu, v iných zasa zostáva pred jeho bránami. Stále tu ale rezonuje to rozdelenie na Most – Híd a SMK, teda aj trieštenie maďarských voličov. Nenájdete si niekedy opäť cestu k sebe?

Viem si to predstaviť, lebo súčasné vedenie Mostu – Híd raz odíde z politiky, podľa mňa táto strana sa rozpadne. Podľa mňa to asi nie je životaschopný projekt na dlhšie obdobie. Pokiaľ ide o tieto voľby, SMK deklarovala niekoľkokrát, že sme pripravení rokovať o koalícii, no Most – Híd to nechcel. Oni to odmietli, hneď tretí deň po eurovoľbách sa asi urazili, že sme získali viac hlasov a lepší výsledok, predtým aj v regionálnych a komunálnych voľbách. Máme viac poslancov, primátorov a starostov na regionálnej, komunálnej a európskej úrovni a zdá sa, že ich to iritovalo. Ich republiková rada rozhodla, že nechcú s nami rokovať, pričom je zaujímavé, že s inými rokujú. Musím to povedať na rovinu, aj u nich a sčasti aj v SMK je to emotívny problém, osobný a osobnostný. Aj preto, aby nikto nemohol povedať, že je to kvôli Csákymu, tak som odstúpil z postu predsedu SMK, ale zdá sa, že to nebol osobný problém, je to problém komplexnejší.

Takže aké je podľa vás aktuálne rozloženie síl maďarských voličov?

Pokiaľ ide o prieskumy, vychádza to v súčasnosti tak, že medzi občanmi maďarskej národnosti mám SMK 55% a Most – Híd 45%. Na tej miestnej úrovni sme silnejší, no inak sú silnejší, lebo majú aj slovenských voličov a tí rozhodujú. Či verím v úspech? Verím v úspech SMK, že sa dostane do parlamentu, oslovili ma, aby som išiel na kandidátku, ale to by asi vyvolalo skôr problémy. To by asi nebolo ani múdre, teda nie som na kandidátke, pričom sa zúčastním na volebnej kampani, budem na plagátoch a budem podporovať SMK. A či sa SMK dostane do parlamentu? O tom budú rozhodovať najmä tí voliči, ktorí v uplynulých voľbách neboli voliť. Keď sa pozrieme na elektorát maďarskej národnosti, najsilnejšou skupinou sú tí, ktorí ostanú doma. Ak vezmeme, že priemerná účasť na parlamentných voľbách je 55%, tak vyše 40% odstane doma a tých 55% nedelíme iba na dve často, ale aj na viac častí, lebo niečo dostane SMK, niečo Most – Híd, no niečo aj iné slovenské strany, či už SMER alebo aj iné neľavicové strany. Čiže musíme to akceptovať a sústredíme sa na dve skupiny – na tých, ktorí doteraz SMK nevolili, aby vypočítateľná a korektná strana SMK bola v parlamente a na druhej strane a oslovíme tiež aj tých, ktorí sú dnes rozhodnutí neísť voliť, preto sme našu volebnú kandidátku otvorili aj pre nestraníkov. Je to podľa mňa lepšia cesta, ako keby sme sa inak pokúšali uspieť. Celkovo som ale optimista a sme v rukách voličov a rozhodovať bude volebná účasť. 

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

NAJČÍTANEJŠIE

Gröhling: Ak sa škola nerozhodne pre testovanie, ostáva na dištančnej výučbe

Viacero škôl na Slovensku sa počas víkendu (5. - 6. 12.) zapojí do pilotného testovania žiakov, ich zákonných zástupcov a zamestnancov, aby mohli...

Rusko: V Moskve v sobotu začali s očkovaním rizikových skupín proti COVID-19

V Moskve v sobotu začali s očkovaním rizikových skupín osôb proti ochoreniu COVID-19, informovala agentúra AFP. Zdravotnícke úrady uviedli,...

Altmaier: Veľkorysá podpora Nemecka firmám nemôže pokračovať donekonečna

Veľkorysá podpora Nemecka tamojším firmám, ktoré zasiahla kríza vyvolaná pandémiou nového koronavírusu, nemôže pokračovať donekonečna. Vyhlásil to tento týždeň minister hospodárstva Peter...

Remišová: Zdá sa, že Haščák bude mať pred štátnymi orgánmi čo vysvetľovať

Zdá sa, že Jaroslav Haščák bude mať pred štátnymi orgánmi čo vysvetľovať. Uviedla to vicepremiérka a ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie...

Sudkyňa rozhoduje o väzbe pre exfunkcionárov Čecha či Reháka

Sudkyňa pre prípravné konanie na Špecializovanom trestnom súde (ŠTS) v Pezinku začala rozhodovať o návrhu na vzatie do väzby troch zadržaných a...

Gröhling: Učitelia uvidia odmeny v januárovej výplate za december

Odmeny z ministerstva školstva dostanú zamestnanci škôl v rámci preneseného výkonu štátnej správy. Zamestnancom v rámci originálnych kompetencií odmeny rezort školstva dať nevie, môže tak...

Pribudlo 24 úmrtí a 2814 nakazených novým koronavírusom

Na Slovensku v piatok (4. 12.) pribudlo 2070 nakazených novým koronavírusom, identifikovali ich z 12.670 vykonaných testov. Počet obetí stúpol o 24....
Slovensko
Pozitívne vzorky 115,462 +2,070 Dnes Úmrtí 981 +24 Dnes Uzdravení 79,956 Infikovaných 34,525 Last updated: 5. decembra 2020 - 13:38 (+01:00)
Koronavírus (COVID-19), súhrn a štatistiky