V poslednom čase si človek všíma viac tematiku venovanú migrantom z Blízkeho východu, preto by sa mohlo niekomu (aj vďaka urputnej medializácii) zdať, že na Slovensku je moslim na každom druhom kroku. Pravda je, že najpočetnejšou skupinou sú imigranti z Európskej únie, USA či Južnej Kórey, na druhom mieste sú občania z krajín bývalého Sovietskeho zväzu a na treťom obyvatelia z Ázie. Komunita moslimov je naozaj malá a tvorí ju približne 1500 ľudí.
V posledných rokoch sú však zahraniční podnikatelia z Blízkeho východu viac na očiach a to práve vďaka svojim prevádzkam s rýchlym občerstvením. Všeobecným omylom v súčasnosti je škatuľkovanie vlastníkov týchto prevádzok. Nie, že nie sú všetci Turci, ale dokonca dosť veľké číslo majiteľov týchto podnikov sú práve Slováci.
Mýty, legendy a Ficovo monitorovanie
Práve aj enormné prepieranie všetkého teroristického a moslimského v médiách spôsobilo masovú dezinformáciu a blúdenie v informačnom šume. Tiež sa stále viac a viac straší zhoršovaním sa vzťahov medzi Slovákmi a málopočetnou moslimskou komunitou na Slovensku. Zdá sa, že v ovzduší sa vznáša akýsi antisemitský strašiak, hovorí sa o neznášanlivosti, príleve migrantov… Aký na to majú názor ľudia, ktorých sa to bytostne týka? Cítia „vzrastajúce“ napätie? Zhoršili sa vzťahy medzi Slovákmi a prisťahovalcami z Blízkeho východu či východnej Európy?
Prednedávnom slovenské povedomie rozvírilo vyjadrenie premiéra Fica v relácii spravodajskej televízie TA3. “Pred právami migrantov je však na prvom mieste bezpečnosť občanov Slovenska,” vyhlásil premiér a dodal, že monitorujú každého jedného moslima na území SR. Práve tieto slová vyvolali vlnu pobúrenia a rozhorčenia, o ktorej podrobne informovali aj ParlamentnéListy.sk. K celej veci sa vyjadrila aj Islamská nadácia na Slovensku, ktorá bola Ficovým prehlásením zaskočená a vydala k nemu stanovisko, v ktorom premiérovu rétoriku odmieta. To ako Ficove monitorovanie vyzerá v praxi, sme sa chceli opýtať aj v teréne.
Som moslim, a nie som terorista
Mladý Macedónčan pôsobí trochu ustráchane, no pokorne a trochu zakríknuto, až na konci rozhovoru mi prezradí, že až tak úplne Macedónčanom nie je. Jeho otec vlastní kaviareň v Bratislave na Mariánskej ulici a jednu v Nitre. Ten sa na Slovensko prisťahoval pred viac ako dvadsiatimi rokmi. On ho nasledoval a za štyri roky tu už pomaly zdomácnel. Je síce z Macedónska, ale nie je Macedónčanom. „U nás sú tri národnosti: Albánci, Turci a Macedónčania. Ja som taký kríženec medzi Turkom a Albáncom. V tých krajinách som aj študoval,“ vysvetľuje.
„Páči sa mi tu, je tu plno dobrých ľudí. Prišiel som sem až po štúdiu. So Slovákmi som mal aj mám veľmi dobré vzťahy, mám medzi nimi aj množstvo priateľov a spočiatku mi veľmi pomáhali s jazykom,“ hovorí o svojom vzťahu k Slovensku. Mladík sa stále pozerá smerom na ulicu, s rozhovorom súhlasil len pod podmienkou, že keď príde zákazník, musí ho obslúžiť.
„Vidím, že vzťahy sa trochu zmenili po všetkých útokoch a tak, aj keď ja to úplne nesledujem, vidím, že je to trochu iné a hlavne o tom hovoria médiá a myslím si, že by sa to malo riešiť. No každopádne, aj keď ľudia vidia, že som zo zahraničia, a hovorím iným jazykom, tak to nijak neriešia,“ prezradil svoj názor na tému imigrantov a krízy.
„Určite sú medzi nimi aj dobrí ľudia (imigranti) čo potrebujú pomoc, ale aj zlí ľudia. Myslím si, že to, čo sa deje, je dosť zlé, nemala by byť žiadna vojna. Najlepšie by bolo, ak by všetci zostali na svojom ´dome´ a bolo by to vyriešené. Väčšina z nich sú normálni ľudia, ktorí utekajú pred vojnou, ktorí chcú niekde bývať a mať čo zjesť. Trochu mi je ale na tom čudné, že medzi utečencami vidím hlavne veľa mladých.
Ťažko sa mi na to reaguje, ale toto mi je čudné. Napríklad ale vôbec by som nevedel, ako to riešiť. Či ich tu nechať, alebo ich poslať domov. To je naozaj ťažké vyriešiť. Celé médiá si teraz myslia, že všetci moslimovia sú teroristi, ja napríklad som moslim a nie som terorista. Toto medializovanie sa mi veľmi nepáči. To, čo robia tí z Islamského štátu, to by dobrý moslim nerobil. To, čo tam robia v Sýrii, to nie je správne,“ vysvetľuje. Nakoniec padne aj otázka monitorovania, pociťuje od polície nejaký tlak? Zvýšila sa frekvencia policajných prehliadok? Turecký Albánec z Macedónska sa len pousmeje, pokrúti hlavou a povie, že je to možno tým, že tu už žijú roky. Nikto za nimi nechodí.
Keď sa ho ParlamentnéListy.sk spýtali, či si ho môžeme vyfotiť pri práci, povie, že musí zavolať ocovi. Po krátkom telefonáte odpovie, že otec fotenie nedovolil, a že ani ten rozhovor vraj nebol dobrý nápad.
Všetci sme rovnakí: kresťan, žid, Slovák
Musafer pochádza z Afganistanu a na Slovensku žije už šesť rokov. Predáva v stánku s rýchlym občerstvením na Trnavskom mýte v Bratislave a jeho charakteristickou črtou je vždy dobrá nálada. Vychádza zo stánku, zapáli si cigaretu a začne opisovať život v jeho rodnej krajine: „V Afganistane sme nemali pokoj, stále tam vybuchovali bomby – 100 až 200 metrov od nás hocikedy niečo buchlo. Bolo tam aj veľa zahraničných vojakov, niektorí pomáhali, ako Nemci alebo Slováci, no pre niektorých sme boli zvieratá, boli sme pre nich ako muchy. Tam sme zažívali strach každú chvíľu, nikdy sme nevedeli, čo sa stane. Keď sme vyšli von, napríklad do mesta, netušili sme, či sa odtiaľ vôbec vrátime domov . Tu na Slovensku som úplne spokojný a nemám žiadny strach.“
Stánok na Trnavskom mýte v Bratislave ponúka turecké špeciality. Foto: Pavel Knapko
Opýtam sa na policajné kontroly a či ich nejak Musafer pociťuje na vlastnej koži. “Nie, ale je to podľa mňa normálne. Polícia ich musí kontrolovať.”
Keď prišla reč na tému Islamského štátu, bolo vidieť že sa ho táto téma bytostne dotýka. „Všetci sme rovnakí. Moslim, kresťan, žid, všetci sme sa narodili z jedného Adama. To len Islamský štát chce urobiť medzi nami hranice. No ten, kto je rozumný, to pochopí, že to nejde. Moslimovia sú takí istí ako vy. V islame či v Koráne nie je napísané, že si máme ubližovať. Korán nie je len pre moslima, je rovnako určený aj pre kresťana. Islamský štát si z Koránu urobil hračku, ale rozumní ľudia uvidia pravdu,“ hovorí.
Musafer prišiel na Slovensko v roku 2009. Foto: Pavel Knapko
Musafer začne hovoriť o roztržkách, ktoré občas zažíva, no napriek tomu, Slovákov ospravedlňuje a hovorí, že z toho vyrastú. „V prvom rade byť moslimom znamená byť dobrým človekom, ak sem príde niekto, kto naozaj potrebuje pomoc, tak mu dám najesť, napríklad. To, že som moslim, neznamená, že som nejaký zlý. Nejde o to, či je niekto moslim, alebo kresťan, ide o to, aký to je človek,“ vysvetľuje.
Keď je im zle, utekajú
Majteľ tureckého „fastfoodu“ Tulipán na Obchodnej ulici v Bratislave Osman Gedik pochádza z Ankary a na Slovensku žije od 94-tého roku. Prišiel s manželkou a dcérou a najskôr so ženou pracoval pre tureckú ambasádu.
Občerstvenie s tureckým “artiklom” Tulipán. Foto: Pavel Knapko
„Problém je s občianstvom, a to je pravda, čo poviem. Mám 60 rokov a 22 rokov žijem na Slovensku, aspoň z polovice som čistý Slovák. A som tu veľmi spokojný, nemám s nikým žiadny problém. Ale občianstvo si vybaviť nemôžem. Aj keď som robil na ambasáde, nebol som diplomat a robil som len administratívne veci, občianstvo nemôžem mať. Napísali sme aj žiadosť, oni nám odpísali, že nemôžem byť občanom SR. Aj jazykové skúšky sme robili, no nič z toho. Nezobrali našu žiadosť a žijeme tu ďalej ako hostia,” vyjadril sa k spôsobu slovenskej imigračnej politiky. Pán Gedik sa tiež nesťažuje na slovensko-turecké vzťahy: „Niekedy ľudia protivne rozprávajú, ale Slováci sú dobrí ľudia. My máme otvorené do noci, preto sa tu ukážu aj takí, čo majú vypitý alkohol, občas sa tu niekto poháda a tak, ale všade sú takéto problémy.”
Osman Gedik prišiel na Slovensko z Ankary v 94. roku. Foto: Pavel Knapko
Majiteľ s občerstvením načrel aj do otázky imigrantskej krízy a povedal, že s ľuďmi, ktorí opúšťajú svoje domovy, súcití a chápe ich. Tiež prezradil, že otázka islamu nie je taká jednoduchá, akoby sa zdalo. A celá problematika okolo neho, moslimov a Koránu je komplikovaná, lebo čo krajina, to odlišnosť. Islam v Saudskej Arábii sa napríklad líši od toho v Turecku. „U nás je zhruba 78 miliónov ľudí a 98 percent ich nevie po arabsky. A Korán je väčšinou v arabčine, ľudia mu skrátka nerozumejú,” hovorí.
“Chodia kontroly, skontrolujú a odídu. Ale to je normálne, musí to tak byť. Je ich trochu viac, ale vôbec na nás netlačia. Prišlo raz šesť policajtov a kontrolovalo občianske, ale to je úplne v poriadku, tak by to malo byť,” vyjadril sa pán Gedik aj k otázke kontroly.
Čo na to hovorí ministerstvo vnútra?
Tak ako je to s tým monitorovaním? Kto koho monitoruje, prečo a ako? To sú otázky, ktoré zaujímali redakciu ParlamentnýchListov.sk. Preto sa neobrátili na nikoho iného ako na ministerstvo vnútra. Ich odpoveď je ale mierne v rozpore s tým, čo tvrdil premiér v relácii TA3.
“Slovenská polícia v súčinnosti s ďalšími bezpečnostnými zložkami štátu vyhodnocuje všetky informácie z otvorených, ale aj interných zdrojov o možných teroristických hrozbách. V rámci tejto činnosti vyhodnocuje aj informácie k osobám, ktoré by mohli predstavovať bezpečnostné riziko bez ohľadu na ich príslušnosť k rase, národu, národnosti, etnickej skupine, farbe pleti alebo pre ich náboženské vyznanie,” vyjadril sa Martin Wäldl z oddelenia komunukácie a prevencie ministerstva vnútra.
