„Po teroristických útokoch v Paríži a pred aktuálnym masakrom v americkom meste San Bernardino Hillary Clintonová hovorila o tom, že islam nie je náš nepriateľ a moslimovia sú mierumilovní a tolerantní ľudia, ktorí nemajú nič spoločné s terorizmom,“ cituje Charenová bývalú americkú ministerku zahraničia a v súčasnosti demokratickú kandidátku na prezidenta. Americká komentátorka tvrdí, že demokratická strana sa nechala úplne ochromiť politickou korektnosťou a odmieta realitu. „Clintonová má pravdu v tom, že islam skutočne nie je náš nepriateľ. Na svete je 1,6 miliardy moslimov, a keby boli všetci násilní extrémisti, naša planéta by sa topila v krvi. Väčšina moslimov je mierumilovná,“ súhlasí čiastočne Charenová.
„Ale v moslimskom svete sa rozmohla horúčka, ktorá infikovala významnú menšinu. Keďže sú moslimovia takí početní, predstavuje táto menšina až stámilióny. Všetko sa začalo v roku 1920, kedy vzniklo Moslimské bratstvo. Šiíti ovládli Irán a peniaze zo Saudskej Arábie umožnili šíriť tieto zhubné myšlienky do Pakistanu a Afganistanu,“ píše Charenová, podľa ktorej sa americký prezident Barack Obama mýlil, keď si myslel, že nepriateľom Spojených štátov nie je islamský extrémizmus, ale iba al-Káida. „Medzitým si totiž islamskí extrémisti v Iraku a Sýrii založili Islamský štát. Prezident bohužiaľ nepredpokladal, že sa niečo také stane. On a ďalší demokrati na čele s Clintonovou chceli veriť tomu, že terorizmus nemá s islamom nič spoločné,“ kritizuje Charenová.
Celý text si môžete v angličtine prečítať TU
Za prinajmenšom zvláštnu považuje Charenová skutočnosť, že moslimovia v Nigérii (70 percent populácie) a Libanone (54 percent populácie) sú islamským extrémizmom v ich krajinách výrazne znepokojení. „Tejto hrozby sa však obávajú ľudia na celom svete. Všetci si pamätáme hrôzy spojené s teroristickými útokmi z 11. septembra 2001, o tri roky neskôr v Madride, v Londýne v roku 2005, v Bombaji (2008), v židovskej škole v Toulouse (2012) a vlnu násilia v Izraeli či nedávne teroristické útoky v Paríži. Nehovoriac o nenávisti moslimskej spoločnosti k homosexuálom a ženám,“ uvádza Charenová a zmieňuje sa o prieskume z roku 2013, podľa ktorého súhlasí 88 percent egyptských moslimov a 62 percent pakistanských moslimov s trestom smrti pre odpadlíkov od viery. „Podobný názor zastávajú aj moslimovia v Malajzii, Jordánsku a Palestíne,“ cituje americká komentátorka vtedajší komentár amerického denníka Washington Post.
„My Američania si môžeme gratulovať, ako úspešne sa nám darí moslimských prisťahovalcov integrovať do našej spoločnosti. Možno by nás za to mal niekto aj pochváliť,“ píše s nadsádzkou Charenová a pripúšťa, že je to – v porovnaní s Európou – aj vďaka ich nižšiemu počtu. Napriek tomu z prieskumu uskutočneného medzi americkými moslimami pred štyrmi rokmi vyplynulo, že sedem percent z nich považuje samovražedné atentáty či iné násilie proti civilnému obyvateľstvu za oprávnenú obhajobu islamu proti nepriateľom. Ďalšie jedno percento by útoky privítalo častejšie a päť percent oslovených skôr zriedka. „Osemdesiatjedna percent oslovených respondentov to kategoricky odmietlo. Ich názory sa veľmi nelíšia od názorov tureckých alebo indonézskych moslimov,“ uvádza Charenová.
Islam sa podľa jej názoru utápa v náboženských vojnách a jeho hlavnými obeťami sú ďalší moslimovia, ale aj tisíce kresťanov, Židov, hinduistov a ďalších zoskupení. „Radikalizmus poháňa moslimský svet minimálne ostatných sto rokov. Nič nenasvedčuje tomu, že by sme mohli vidieť nejaké známky zlepšenia a nič na tom nezmení ani to, že Clintonová a ostatní pred ním zatvárajú oči,“ uzatvára svoj text Charenová.
