Letecké útoky proti Islamskému štátu sa zintenzívnili po parížskych útokoch. Francúzsko vtedy k brehom Sýrie poslalo eskadru v čele s lietadlovou loďou Charles De Gaulle, čím významne zvýšilo svoj príspevok v boji proti islamistom. Aktuálne sa ku koalícii pridala Veľká Británia, kde sa Cameronovi podarilo získať súhlas parlamentu na bombardovanie pozícií Islamského štátu. Zároveň sa tento týždeň očakáva, že Nemecko schváli vyslanie 1200 vojakov do podpornej misie proti ISIS v Sýrii.
USA v čele
Koalícia proti Islamskému štátu pod vedením USA však bombarduje pozície kalifátu už od augusta 2014. Pentagón tvrdí, že Američania a ich spojenci vykonali do 19. novembra celkovo 8289 náletov, z toho 5432 v Iraku a 2857 v Sýrii. Drvivú väčšinu z tohto čísla (6471) mali na svedomí USA. Zvyšok koalície, ktorú tvoria ešte Austrália, Belgicko, Kanada, Dánsko, Holandsko, Bahrajn a Spojené arabské emiráty, uskutočnil 1818 bombardovacích náletov. Zaujímavosťou tiež je, že väčšina z týchto útokov, až 66 percent sa uskutočnila v Iraku.
Medveď sa na zimný spánok nechystá
Od septembra bombarduje Islamský štát aj Rusko, ktoré na pomoc Asadovmu režimu poslalo lietadlá, vrtuľníky a tanky. V približne rovnaký čas, ako sa Paríž spamätával z teroristických útokov a Elyzejský palác plánoval svoju pomstu, oznámila Moskva, že pád ruského civilného lietadla nad Sinajským polostrovom, pri ktorom zahynulo 224 ľudí, spôsobila bomba na palube. Keďže k útoku sa predtým prihlásil Islamský štát, ruská odveta na seba nenechala dlho čakať. Prvýkrát v histórii Rusko nasadilo niektoré typy strategických bombardérov, ktoré pri masívnych náletoch zaútočili na údajné pozície ISIS v Sýrii. Do akcie ruské ozbrojené sily nasadili aj ponorky a hladinové loďstvo, ktoré si odskúšali ostreľovanie nepriateľských cieľov raketami s plochou dráhou letu. Rusko je však obviňované Západom, že väčšinu svojich bojových operácií necieli proti Islamskému štátu, ale “umiernenej” opozícii.
Proti terorizmu náletmi
Rusko a Francúzsko nie sú jedinými aktérmi konfliktu, ktoré svoje zapojenie zvýšili po tom, ako sa ich civilné obyvateľstvo stalo terčom islamistických teroristov. Keď vo februári zverejnil Islamský štát video, na ktorom upálili jordánskeho pilota zaživa, jordánska štátna televízia okamžite zverejnila zábery z odvetných útokov jordánskeho letectva proti Islamskému štátu. Rovnaký mesiac zverejnili militanti z ISIS zábery sťatia 21 egyptských koptských kresťanov. Egypt podobne ako Jordánsko zareagoval bombardovaním pozícií ISIS, tentoraz však v Líbyi. Do štvorice odvetných útočníkov môžeme pridať Turecko, ktoré sa do náletov zapojilo po tom, ako samovražedný atentátnik zabil v juhotureckom, prevažne kurdskom meste Suruc 30 ľudí. Netrvalo však dlho, aby Ankara začala aj s bombardovaním Kurdov v severnom Iraku.
Kto nasadil koľko?
Zatiaľ čo Turci alebo Jordánci si nemusia proti Islamskému štátu vytvárať predmostie, keďže s ISIS fakticky susedia, západné mocnosti a Rusko si musia vytvoriť patričnú infraštruktúru. Najvyššiu výhodu majú v tomto USA, ktoré sa môžu spoľahnúť na širokú sieť vojenských základní v regióne. Aj vďaka tomu Američania sú v tejto chvíli schopní proti Islamskému štátu nasadiť viac ako 150 bojových lietadiel. Druhí prekvapivo nie sú Rusi, ale Francúzi, ktorí na mieste disponujú 38 strojmi. Bronzová medaila patrí Rusku s 34 lietadlami, ktoré sú dislokované na leteckej základni v Latakii. Na štvrtom a piatom mieste sú Austrália a Kanada, ktoré do operácie proti Islamskému štátu nasadili zhodne po šesť lietadiel. Kanadský premiér Justin Trudeau už však oznámil, že plánuje kanadské letectvo stiahnuť.
