Podľa denníka The Guardian sa Nemecko postavilo v rámci utečeneckej krízy na čelo „koalície ochotných“ deviatich členských krajín EÚ, ktoré prijímajú najväčší počet utečencov z Blízkeho východu.
Preto Merkelová, frustrovaná odporom východoeurópskych krajín voči jej politike, usporiadala v nedeľu samostatný minisummit so siedmimi členskými štátmi EÚ s cieľom uzavrieť s Tureckom rýchlu dohodu a presadiť novú politiku prijímania státisícov utečencov ročne priamo z Turecka.
Z prekvapivého minisummitu vyplýva, že Merkelová vzdala pokusy presvedčiť svojich oponentov, predovšetkým vo východnej Európe, aby sa pripojili k povinnému rozdeľovaniu utečencov po celej Európskej únii, aj keď sa predpokladá, že koalíciu štátov, ktoré podporujú utečenecké kvóty, využije na to, aby vzdorných Východoeurópanov presvedčila o nutnosti prijať kvóty neskôr.
Celý text si môžete prečítať TU
Spojenec Merkelovej v tejto novej politickej stratégii Jean-Claude Juncker, prezident Európskej komisie, povedal o minisummite: „Toto je schôdzka tých štátov, ktoré sú pripravené legálne prijať veľké počty utečencov z Turecka.“
Lenže rozpory s východnou Európou sa okamžite prejavili. Donald Tusk, prezident Rady Európy, sa postavil proti západoeurópskemu dôrazu na rokovania s Tureckom: „Nebuďme naivní. Turecko nie je jediným kľúčom k riešeniu migračnej krízy. Najdôležitejšia je naša zodpovednosť chrániť vonkajšie hranice. Bez kontroly vonkajších hraníc bude Schengen históriou.“
Medzi účastníkmi minisummitu sú najbohatšie krajiny EÚ
Denník pripomína, že na Merkelovej minisummite sa v nedeľu zúčastnili politici z Nemecka, Rakúska a zo Švédska, teda z krajín, ktoré prijímajú najviac utečencov. Ďalej potom z Fínska, Belgicka, Luxemburska, Holandska a z Grécka. Francúzsky prezident Hollande sa na minisummite nezúčastnil z časových dôvodov, ale Francúzsko je súčasťou skupiny štátov EÚ, ktoré podporujú povinné utečenecké kvóty. Denník podotýka, že medzi týmito deviatimi členmi Únie sú najbohatšie krajiny EÚ.
Podľa denníka The Guardian dôjde pravdepodobne aj k sporu, ako má byť dohoda s Tureckom financovaná. V novembri sa politici z EÚ dohodli na tom, že Turecko má dostať tri miliardy eur počas dvoch rokov. Turecko však požaduje túto sumu do 12 mesiacov. Nedeľný summit o tom nerozhodol.
500 miliónov eur bude Turecku vyplatených z rozpočtu EÚ, ostatné 2,5 miliardy eur z rozpočtu jednotlivých členských krajín.
Vzhľadom na to, že východná Európa, ktorá bola doposiaľ najväčším príjemcom obrovských finančných dotácií z EÚ, sa odmieta podieľať na systéme rozdeľovania utečencov podľa kvót, Brusel sa vraj asi pokúsi prerozdeliť peniaze z veľkých štrukturálnych a kohéznych fondov, ktoré doteraz dostávala východná Európa, Turecku na utečencov. Proti tomu vraj bude určite protestovať hlavne nová poľská pravicová vláda.
autor: vam
